10 mýtov a omylov o zdravie a výchove psov (časť prvá)

Členovia tímu prvého online zdravotného a úrazového poistenia psov a mačiek v SR PetExpert zostavili v spolupráci s uznávanou odborníčkou na psie medicínu a výchovu psov a vedúci tímu Veterinárne kliniky MVDr. Martinou Načeradská zoznam desiatich mýtov a omylov súvisiacich so zdravím a výchovou psov. Ako teda správne pristupovať k starostlivosti a výchove vášho psieho člena rodiny?

Mýtus 1: Fena musí mať aspoň raz za život šteňatá

Aj keď z vedeckého hľadiska je to úplný nezmysel, je to stále rozšírená povera, ktorá vedie iba k tomu, že sa útulky plní šteňatami. Nie je pravda, že je to dobré pre zdravie suky, naopak mať šteňatá je veľká záťaž pre organizmus. Fenky musí živiť seba a ešte šteňatá, a ak nie sú správne kŕmené, môžu mať naopak veľké zdravotné ťažkosti. Ďalším chybným argumentom pre to, aby sučka mala šteňatá, je údajne nižšie riziko zápalov maternice a nádorov mliečnej žľazy či falošné gravidity, čo je tiež nezmysel. Jediné, čo preukázateľne zamedzí rozvoju zápalu maternice a nádorov vaječníkov, je kastrácia. Najlepšou prevenciou rozvoja nádorov mliečnej žľazy je potom kastrácia vykonaná pred prvým háraním, alebo medzi prvými dvoma háraním. Ja osobne odporúčam kastráciu medzi prvými dvoma háraním, aby sučka pohlavne dospela a telo mohlo lepšie dozrieť, než sa vykoná takýto zásah.

Mýtus 2: Každý pes sa ku mne hodí, musí sa prispôsobiť

Ľudia si dnes často vyberajú psa podľa vzhľadu, bez toho aby si prečítali, k čomu bolo dané plemeno šľachtené a na čo sa používalo. Tak napríklad veľmi aktívny človek by si nemal zaobstarávať plemeno, ktoré je veľmi zaťažené rôznymi zdravotnými chybami, ako sú krátkolebečné plemená. "Mala som majiteľa, ktorý bol úprimne prekvapený, ako to, že s ním anglický buldog nemôže chodiť behať každý deň na 30 minút ?! No, pretože sa to zviera dusí už len tým, že musí ujsť pár krokov, "opisuje MVDr. Martina Načeradská. Pes je dnes často braný ako doplnok a keď sa "živá kabelka" nespráva podľa predstáv svojho majiteľa, tak buď skončí v útulku, alebo je označená za agresívne zviera, ktoré by sa malo minúť. A je tu ešte tretia možnosť - zviera psychicky zlomiť a prinútiť ho chovať sa podľa prestavaj svojho majiteľa. Tomuto stavu sa hovorí naučená bezmocnosť (learned helplessness) a majitelia ho majú obzvlášť radi, pretože pes počúva a nezaujíma sa vôbec o svet okolo. Prišiel na to, že nič iné nemá zmysel a je v stave hlbokej depresie. Takýchto zvierat bohužiaľ pribúda, pretože "počúvajúceho" psa chce mať každý a keď to ešte vidia televízii, tak to musí byť správne.

Mýtus 3: Pes žije len chvíľu, nie je potrebné nič plánovať

Keď si kupujete psa, je to záväzok na mnoho rokov a rovnako, ako keď rodičia plánujú dieťa, je potrebné plánovať a prispôsobiť život živému tvorovi, ktorý s vami začne zdieľať domácnosť. Pes žije priemerne 10-15 rokov a na to treba myslieť. Nie je to len módny doplnok na pár mesiacov, je to živá bytosť, ktoré musíte prispôsobiť svoj život a denný režim. Bude potrebovať spoločnosť, venčenie a zdravotnú starostlivosť. Keď je mladý a zdravý, tak jeho starostlivosť nie je náročná, potrebuje len očkovanie a sem tam si privodí nejaký úraz. Ale keď starne, začne potrebovať častejšie kontroly u lekára a prípadne liečbu, rovnako tak ako starnúci človek potrebuje viac lekárskej starostlivosti. Ak nechce majiteľ neustále myslieť na to, koľko ho to môže stať, keď sa niečo stane, je dobré si zviera poistiť. Ak si majiteľ zviera poistí už ako mladé, môže poistka výrazne pomôcť, keď je staré a skutočne potrebuje veterinárnu starostlivosť. Na trhu už je veľa možností, treba si len vybrať. V krajinách ako je napr. Anglicko, alebo Švédsko už je väčšina zvierat poistených. Útulky sú plné starších psov, ktoré niekto odložil, pretože začali byť svojim majiteľom na obtiaž, či už kvôli obyčajnému starobe, alebo kvôli tomu, že potrebovali starostlivosť, ktorú im majitelia nechceli alebo nemohli poskytnúť.

Mýtus 4: Zaobstarať si psa cez inzerát na internete je bezpečné

Je naozaj treba dobre vyberať, odkiaľ si budúci majiteľ zviera vyhotovuje. Je veľký rozdiel, či sa jedná o psa od slušného chovateľa, kam sa na neho zájde niekoľkokrát pozrieť a od narodenia sleduje, ako rastie, alebo či si zaobstará šteňa od neznámeho človeka na benzínke alebo cez inzerát na internete. Najpodstatnejšie rozdiel je cena veterinárnej starostlivosti. Ten prvý psík bude potrebovať pravdepodobne len očkovanie a ten druhý bude stáť veľa peňazí za diagnostiku u veterinára, ak vôbec prežije prvý týždeň. Psy z nevhodných podmienok mnohokrát trpia rôznymi chorobami alebo vadami, často majú dokonca falošné očkovacej preukazy a počas prvého týždňa v novom domove môžu uhynúť napr. Na parvoviróze. "Je veľmi smutné, že človek, ktorý si chce zaobstarať nový mobilný telefón alebo auto, strávi hodiny pri internete vyberaním vhodného modelu, ale pokiaľ ide o živé zviera, tak ho chce okamžite. A napríklad len dôvodu, že je práve dané plemeno v móde. Potom sa nemôže čudovať, že veľmi ľahko naletia priekupníkom, "dodáva Martina Načeradská. Trailer na nový dokumentárny film na túto tému, na ktorom sa podieľala aj MVDr. Načeradská: https://www.youtube.com/watch?v=knvE2I_aRk0

Mýtus 5: Informácie o očkovaní sa nemení

Svetová asociácia veterinárnych lekárov malých zvierat (World Small Animal Veterinary Association - WSAVA) vydala v roku 2015 najnovšej verzii odporúčania, čo by sa malo kedy očkovať a hlavne od kedy. Tieto odporúčania bola preložená aj do českého jazyka a sú voľne k stiahnutiu ( https://www.wsava.org/Guidelines/Vaccination-Guidelines ). Všeobecne platí, že u šteniat z chovov, kde sa nevyskytuje žiadna nebezpečná nákaza pre psov, stačí začať s očkovaním až v 8.-9. týždňoch veku a posledné preočkovanie potom dostávať ideálne vo veku 16. týždňov, kedy už je nižšia hladina protilátok od matky. Keď sa ukončí očkovanie skôr, tak ako sa to často robí v troch mesiacoch, nemusia mať až štvrtina šteniat dostatočnú hladinu protilátok a môže ochorieť napr. Parvovirózu, pretože protilátky, ktoré šteňa v krvi má, sa naviažu na vakcínu a jej efekt potom nie je taký . Po prvých šteňací vakcináciách by malo nasledovať preočkovanie v jednom roku a potom už je možné niektoré z chorôb, ako sú napr. Parvoviróza (nebezpečné hnačkové ochorenie, vírus napáda aj biele krvinky, môže poškodiť aj srdce a ďalšie tkanivá), psinka (vírusové ochorenie, ktoré podľa formy napáda nervový systém, črevá, kožu alebo pľúca, tzv. "psí osýpky" - vírus je z rovnakej skupiny vírusov ako ten ľudský) či hepatitída (vírusový infekčný zápal pečene), očkovať 1x za 3 roky. Všetky menovaná ochorenie končí u väčšiny psov smrťou alebo trvalým poškodením zdravia. "Trend neočkovať už dorazil aj medzi majiteľov psov, a chcela by som pred ním dôrazne varovať, pretože jedinou skutočnou ochranou je včasné a kvalitné očkovanie," upozorňuje MVDr. Martina Načeradská. Rovnako tak aj extrém očkovanie všetkého každý rok nie je správny, pretože to zbytočne zaťažuje imunitný systém. "Pre svojich klientov teda vyberám vakcíny, ktoré sú šetrnejšie k organizmu psov a je teda možné ich očkovať menej často. Alebo ak im daný typ vakcíny nevyhovuje, testujeme protilátky priamo v ordinácii, a ak ich má pes dosť, očkovať sa nemusí. Je to podobný princíp ako očkovanie proti tetanu u ľudí - ak má človek dostatok protilátok, očkovať sa nemusí. Očkovanie proti besnote je v našej krajine povinné a riadi sa podľa registrácia vakcíny, takže sa očkuje 1x za 3 roky, ale tiež 1x za 2 alebo každý rok, záleží na registráciu vakcíny. "

MVDr. Martina Načeradská, Ph.D., MANZCVS (Medicine of cats)

foto: pixabay.com

Pokračovanie tu: https://muj-pes.cz/zivot-se-psem/10-mytu-a-omylu-o-zdravi-a-vychove-psu-cast-druha-2013.html