1. Vyberajte zásadne medzi zdravými a povahovo typickými jedinci. Chovný pes by sa mal čo najviac približovať štandardu vo vzhľadu i povahe.
2. Vyberte psa, o ktorého predkoch môžete získať informácie o zdraví, povahe, exteriéru au pracovných plemien aj o výkone po 4-5 generácií späť.
3. Ak pes pôsobí v chove už dlhšiu dobu, zistite si informácie o jeho potomkoch. Množstvo titulov nie je dôležitejšie ako zdravie.
4. Ak to dá, zistite si informácie, či v chove pôsobí aj súrodenci chovného psa a aké je ich potomstvo.
5. Pre suku, ktorá ešte nemala šteňatá, voľte radšej skúseného psa. Pes, ktorý ešte nekryl, nie je moc vhodný.
6. Riaďte sa rozumom a nehľadajte absolútne ideálneho psa. Takýto jedinec totiž neexistuje.
Zdroj: MVDr. Jana Kočová. Weimarský stavač, historie- chov - výcvik, Mladá fronta, 2016