7 faktov o pastierskych psoch

V priebehu storočí ľudia vyšľachtili špecifickú skupinu plemien známu ako pastierske psy. Patrí medzi ne napríklad kaukazský a stredoázijský pastiersky pes, komondor, kuvas a Pyrenejský horský pes, Podhalanský ovčiak, Šarplaninský pastiersky pes či slovenské čuvač.

1. Aký je rozdiel medzi pastierskymi a ovčiarskymi psy? Psy ovčiarske a pastierske (napríklad border kólia alebo nemecký ovčiak) sprevádzajú pastierov a sú používaní na naháňanie a vedenie stáda. Úlohou pastierskych psov je naopak stať sa súčasťou stáda a inštinktívne ho chráni proti útokom šeliem a zlodejov. Pastierske psy naviažu kontakt s chovanými zvieratami, napríklad s ovcami, ktoré ochraňujú, ako by boli súčasťou stáda. Oproti tomu pastierske psy sa správajú ako "nepriatelia" chovaných zvierat. Špecifickým spôsobom sa k nim približujú a naháňajú ich. V skratke pastierske psy sa k stráženým zvieratám správajú, ako by boli ich súrodenci, kdežto honáčtí psi akoby naháňa svoju korisť.

2. Aj keď samotná prítomnosť pastierskych psov a ich prejavy (štekanie, značkovanie teritória) v blízkosti stáda môžu šelmy odradiť, niekedy musí psy zverená zvieratá i aktívne brániť, odháňať votrelca alebo s nimi priamo bojovať. Aj preto im ľudia niekedy pripínajú kovové obojky s bodcami, aby mali krk chránený pred pohryznutím.

4. Pastierske psy sú zvyčajne mohutnie (často 70 cm vysokí, vážiace viac ako 40 kg). Ich srsť býva často biela, vyskytujú sa však aj rôzne odtiene hnedej a šedej, prípadne aj škvrnité srsti. Často bývajú sfarbené podobne ako zvieratá, ktoré strážia. Keďže sú od prírody vybavení veľmi hustou a dlhou srsťou, dobre znášajú zimu.

5. Temperament a povaha týchto psov možno popísať zhruba týmito slovami - odvaha, samostatnosť, dominancie a teritorialita, ostražitosť pred votrelcami, nedôvera k cudzím ľuďom, pokoj a vyrovnanosť, ale aj rýchla reakcia v prípade hroziaceho nebezpečenstva.

6. Prieskum na slovenskom ukázal, že farmy, ktoré využívajú pastierske psy, majú až o 70% menej strát spôsobených medveďmi a vlkmi ako farmy, na ktorých sa tieto psy nevyužívajú.

7. K výchove dobrého pastierskeho psa je potrebný dostatok času, úsilia a peňazí. Bežne uplynie rok až dva, než sa začnú dostavovať prvé úspechy. Človek musí počítať aj s tým, že výcvik psov k ich pracovnému využitie môže trvať rôznu dobu. Záleží nielen na konkrétnom jedincovi, ale najmä na plemennej príslušnosti. Napríklad Akbaš a Pyrenejský horský pes môžu začať strážiť stádo už vo veku 6 mesiacov, ale treba komondor a anatolský pastiersky pes zvyčajne neskôr, spravidla až po dovŕšení 18 až 30 mesiacov veku.

Zdroj: Robin Rigg, pastierske psy, praktická príručka pre chovateľov oviec a kôz, Hnutie Dúha, Olomouc, 2010