Abesínska mačka

Táto krásna, hrdá mačka sa zjavom nápadne podobá svojim predchodkyniam, ktoré uctievali faraóni a ktorých vyobrazenie môžeme nájsť na staroegyptských náhrobkoch. Habešanka je veľmi hravá, inteligentný a činorodá. Je považovaná za jedno z najstarších plemien. Hodí sa pre ľudí, ktorí chcú mať milú, aktívny, prítulnú a napriek tomu divoko vyzerajúci mačku.

História

Habešskej mačky sa radí k najstarším plemenám na svete, aj keď je ich pôvod zahalený tajomstvom. Podľa legiend pochádza z mačiek Nílu, ktoré boli uctievané starými Egypťanmi ako bohyňa Bastet. V literatúre sa uvádza, že Abesínska mačka je priamym potomkom africkej mačky plavej (Felis Libyca), s ktorou ju spája starý Egypt. Iné štúdie uvádzajú, že ich pôvod by mohol siahať do oblasti juhovýchodnej Ázie a na pobreží Indického oceánu, kde sa vyskytuje značné množstvo mačiek s tickingom (habešský kresbou). Faktom zostáva, že Abesínska mačka ako samostatné plemeno bola vyšľachtená a uznaná vo Veľkej Británii. Prvé zmienky pochádzajú z roku 1872, dochoval sa záznam, že táto mačka obsadila tretie miesto na výstave mačiek v decembri 1871 v londýnskom Crystal Palace. Za priameho predka je považovaná mačka Zula, ktorú vlastnili manželia Barrett-Lennard a ktorá bola privezená priamo z Habeša (dnešná Etiópia). Ako plemeno boli habešanky vo Veľkej Británii uznané v roku 1882, ich štandard bol prvýkrát publikovaný v roku 1889. Z Anglicka sa chov rozšíril do celého sveta. Do USA boli prvé jedinci dovezení na začiatku 20. storočia a koncom 30. rokov tam boli dovezené výborné výstavné mačky, ktoré utvorili základ amerického chovu. Obe svetovej vojny znamenali pre európsky chov t veľké straty. Zvlášť druhá svetová vojna znamenala pre britský chov pohromu. Počet chovateľov začal rásť až v 50. rokoch. V súčasnej dobe je chov habešských mačiek najviac rozšírený v USA.

Chov u nás

Český chov habešských mačiek započal roku 1981. Prvým jedincom tohto plemena vo vtedajšom Československu bol kocúr Paulchen v. Udindare Kupene v Nemecku, ktorého doviezla chovateľka Jana Knýová (chovateľská stanica Rosa Glauca * CZ). Z rovnakej nemeckej chovateľskej stanice prišla aj prvá chovná Abesínska mačka amerického pôvodu - IC Selkhet's Sakkara. Zásluhou tohto páru vznikol zaklad chovu u nás. Od roku 1990 sa chov tu nás začal viac rozvíjať a vzrastal počet odchovov. Medzi špičku patrí vyššie spomínaná chovateľská stanica Rosa Glauca, ktorá do dnešnej doby odchovala desiatky kvalitných mačiatok a pýši sa najvyššími výstavnými titulmi a chovateľskými úspechmi. Napríklad v roku 1998 vyhrala modrá habešanka EC Isabeau Rosa Glauca na svetovej výstave v Poznani a získala titul Svetovej víťazky FIFe.

vzhľad

Abesínska mačka patrí do skupiny krátkosrstých mačiek. Má strednú postavu. Jej telo musí byť štíhle, neveľkého vzrastu a nie ťažkopádne. Na pohmat je pevné, pružné a svalnaté. Nohy má dlhé, štíhle a elegantný s malými labkami s čiernymi prstami. Chvost je dosť dlhý a zbieha sa do špičky. Hlavu má dlhú a klinovito zašpicatenou, ale je predsa len kratšie a menej špicatá než u siamky. Americké habešanky majú kratšiu hlavu a zaoblenejšie profil než európske mačky tohto plmene. Nos majú len mierne prehnutý, z profilu nesmie byť ani priamy, ani s hlbším prehĺbením (stopom). Brada je silná a dobre vyvinutá. Uši sú veľmi nápadné, pomerne veľké a v nasadení široké a napäto vztýčené. Na špičke sú úzko zaguľatené a s chĺpky vybiehajúcimi do špičky. Oči má veľké, výrazné, forme mandlí, umiestnené sú ďaleko od seba. Farba je buď zelená, jantárová alebo žltá. Oči sú jasne žiarivé a lemované sú rovnakou farbou, akou je lemovaný i ňufák.

Srsť

Je celkovo krátka, hustá, dosť jemná a priliehavá. Jej charakteristickým znakom je ticking čiže Abesínska kresba. Vyznačuje prítomnosťou 2 - 3 tmavo sfarbených priečnych pásikov na každom jednotlivom krycím chlpu. Je žiaduce tmavé zakončenie. Chlpy s tickingom sú po tele rovnomerne rozmiestnené. U pôvodných habešských mačiek sa vyskytovala kresba v podobe krúžkov na nohách, tieto znaky boli ale v priebehu generácií odstránené selekciou chovných jedincov. U dnešných habešanek sa jediné prejavy kresby nachádzajú na hlave, ďalej ako tzv. Úhorí pruh (tmavé tieňovanie pozdĺž chrbtice prechádzajúce na chvost) a tmavá špička chvosta. U habešských mačiek je ticking jediným typom sfarbenie, rovnako ako u mačiek somálskych.

Somálskej mačky sú vlastne dlhosrstá varieta mačiek habešských.Ty stáli pri zrode tohto plemena, podľa FIFe sú obe plemená rovnaká v typu, líšia sa iba dĺžkou srsti.

farebné variety

Habešskej mačky majú dvojité sfarbenie, tmavšie ticking sa nachádza na vrchnej časti tela. Spodnej časti tela (hruď, brucho) a vnútornej strany nôh sú jednofarebné a tieto partie sú sfarbené v súlade so sfarbením variety. Biela farba je povolená iba nad pysky, okolo nozdier a na brade, nesmie sa ale šíriť na hruď. Podľa základného sfarbenie srsti a sfarbenie tickingu sa rozlišuje niekoľko variet habešských mačiek. Svetovej organizácie uznávajú u tohto plemena štyri základné farby.

Divoko sfarbená (ruddy) - vrchné časti má mačka sfarbené rezavěhnědou farbu s výrazným čiernym tickingom na tele i končatinách. Základná farba, ktorá sfarbuje spodnú stranu tela, hruď a vnútornú stranu nôh je tmavo marhuľová / oranžová. Pozdĺž chrbtice sa tiahne tmavé tieňovanie, ktoré pokračuje po celom chvoste a je zakončené čiernou špičkou.

Červenohnedá (sorrel) - vrchné srsť má teplú medenú červenou farbou s čokoládovo hnedým tickingom. Základná farba je tmavo marhuľová.

Modrá (blau) - táto farebná varieta má modrosivú srsť. Farba je teple piesková s tmavým, oceľovo modrošedým tickingom na vrchné srsti. Špičky uší a chvosta sú tmavo oceľovo modré. Základná farba spodných partií je svetlo plavá až krémová.

Plavá (beige fawn) -je charakteristická matne béžovou vrchné farbou s teple krémovým tickingom a svetlo krémovú až plávajú základnou farbou. Chov tejto farebnej variety nie je jednoduchý.

Od roku 1983 uznáva FIFe aj striebristej variety týchto základných farieb. Chov strieborných habešanek je veľmi komplikovaný a na výstavách je možné vidieť len výnimočne. Pri všetkých striebristých variet habešských mačiek je základnou farbou srsti čisto striebristo biela, ticking je vo farbe príslušnej variety. Existuje čierno striebristá (black silver), modro striebristá (blue silver), červenohnedo striebristá (sorrel silver) a plavo striebristá (beige fawn silver).

povaha

Mačky sú to veľmi milé, temperamentný, sebavedomé, inteligentné, hravé a zvedavé. Tieto vlastnosti najlepšie opíšu povahu týchto okúzľujúcich šeliem. Sú to spoločenskí tvorovia, ktorí sú svojom pánovi veľmi oddaní. Od svojho človeka vyžadujú pozornosť a kontakt, radi sa chodí pomaznať. Habešanky sú veľmi aktívne mačky, ktoré dokážu neúnavne behať a skákať. Veľmi rady tiež šplhajú. Ich hravosť im vydrží aj do dospelosti. Dokážu si neúnavne hrať so svojimi hračkami, ale aj sa štupľom od vína, papierovými guľôčkami alebo slamkou. Sú to mačky učenlivé, ktoré môžeme naučiť rôznym zručnostiam. Mnohé tiež radi aportujú. Sú nehlučné, ale napriek tomu veľmi komunikatívny. Rozhodne nie sú lenivé a neustále ničnerobenie je im cudzie. Pokiaľ nespia či neje, sú stéle v strehu a pozorujú, čo sa deje v ich okolí. Pre svoj temperament, hravosť a zvedavosť by mali mať k dispozícii dostatok miesta a podnetov na hranie. Aby boli tieto mačky spokojné, je vhodné im zaobstarať vysokej škrabadlo či škrabacie strom s rôznymi vodorovnými plochami na hranie, škrabanie a odpočívanie. Inak hrozí nebezpečenstvo, že si mačka nájde náhradu v podobe nábytku, kresiel či záclon. Z políc radšej odstráňte cenné a krehké predmety, pretože skákanie na police je pre nich veľkou zábavou.

záverom

Habešskej mačky bývajú často prirovnávané k rôznym šelmám hlavne vďaka svojmu špecifickému sfarbenie. Sú to veľmi pôvabné mačky nielen svojím vzhľadom ale aj pohyby. Mnohým chovateľom učarovala aj ich špecifická povaha. S habešankou sa iste nikdy nebudete nudiť. Pozorovať jej dômyselné hry býva veľmi zábavné. A ľudia, ktorí si habešanku zaobstará, často už iné plemeno nechcú.