Agresie k deťom

Máme doma dvojročného psíka čínskeho naháča s preukazom pôvodu. Dávala som pozor pri výbere na správanie a povahy rodičov, chovatelia vedeli, že mám malú dcéru, bol to pre ňu darček k piatym narodeninám. Chcela som malé plemeno, myslela som, že výchova a výcvik nebude tak náročný. Mylne som sa domnievala, že keď vytvoríme bezpečný a útulný psie domov, tak bude všetko v poriadku. Prvý rok to tak bolo, ale potom, práve v jednom roku veku, začal byť Harry agresívny na deti a ostatné psy. Žijem s dcérou v domčeku, psík má záhradu, chodíme s ním ale aj tak 3x denne na prechádzku. Býva s nami, nie je a nebol nijako odstrkovaný. Pokiaľ to ide, berieme ho všade so sebou (výlety, dovolenka, návštevy u známych atď.). Agresivita sa prejavuje spočiatku vrčaním (je jedno či leží v pelechu alebo napr. Na gauči) a dcéru väčšinou i uhryzne. Stačí, aby okolo neho prešla, a nezavdá mu ani žiadny dôvod. Na mňa len vrčí, a to aj vtedy, keď mu hovorím "nesmieš!". Potom mu dám ako výchovný prostriedok náhubok, ale nepomáha to. Teraz bohužiaľ začal napádať a hrýzť aj kamarátov dcéry a na prechádzke je agresívny na ostatné psy. Ak je na záhrade, tak lieta okolo plotu a nezmyselne šteká a neposlúchne žiadny povel a neláka ho ani maškrtu. Vyskúšala som aj protištěkací obojok s vysokým tónom, ale to ho ešte viac rozštěkávalo. Neviem, kde sa to zvrtlo alebo kde nastala chyba. Správame sa s dcérou stále rovnako a neviem, že by mu ktokoľvek ublížil. Agresívnejší býva neskôr popoludní. Inak si s malou normálne hrá, víta ju, je maznavý, alebo len tak leží pri nej v izbe, keď sa hrá alebo sa učia, rád sa k nej na noc zavŕta pod perinu ... A potom zrazu, z ničoho nič, vrčí a v horšom prípade uhryzne. Dcéra sa ho začína báť a ja mám strach, keď k nám nám ktokoľvek príde, aby nenastal problém. Psa Nebi - skúsila som zvýšený hlas, vykázanie na miesto, náhubok. Poslúchne, ale potom sa agresivita rovnako opakuje. Inak je poslušný a zvláda bežné povely. Neviem, či by pomohla kastrácia. Nechcem, aby sa ho dcéra bála, čo už sa bohužiaľ deje. Ale dať psa preč alebo minúť? Vopred vďaka za radu.

Odpoveď: Niektorí dospelí psi (okrem väčšiny príslušníkov vyložene "prítulných plemien", ako sú napríklad retrievery) nemajú radi maznanie a od detí sa drží radšej ďalej, pretože im vadí ich hlučné správanie a neustále prebiehanie. Rovnako tak je to s ostatnými psami. Kým šteňatá si rada pohrajú, dospelým psom stačí len oňuchaní, alebo sa dokonca drží od všetkých jedincov svojho druhu radšej ďalej, nemajú záujem o kontakt. Ak je niektorý pes príliš dotieravý, zpraží ho rýchlym výpadom. Niekedy potom takto nevrlo reagujú radšej na všetky psy, ktoré stretávajú, pretože ich chcú udržať v úctivej vzdialenosti. Takáto povaha nie je síce ideálne pre život s malým dieťaťom, nemyslím si však, že by to bol už dôvod na utratenie. Dajte tomu čas rádovo niekoľko mesiacov, uvidíte, ako sa to vyvinie. Harrymu premiestnite pelech na také miesto, kde okolo neho nebude nikto prechádzať a bude tam mať pokoj (za nábytkom, v rohu). Ak budú na návšteve deti, zatvorte ho radšej v samostatnej miestnosti, najlepšie tak, že dáte do dverí nejakú mriežku, aby bol v kontakte, keď o to bude stáť, ale aby nikto nemohol k nemu. Kedykoľvek ho posielate na pelech, malo by to byť láskavo, s maškrtou a pochvalou - pelech je miesto, kam by sa mal sám upratať, kedykoľvek je mu správanie vašej dcérky alebo jej kamarátov nepríjemné. Musí tam mať vždy voľný priechod a nikto ho tam nesmie hladkať, hovoriť na neho, nieto trestať alebo ho odtiaľ ťahať. Dávajte pozor na jeho výraz pri kontakte s deťmi, poprípade aj s vami - kedykoľvek zíva, olizuje sa, odvracia hlavu, prikrčí sa, ukáže zuby, zavrčí, je jedinou správnou reakciou rýchlo dať ruky preč, otočiť sa k psovi bokom, odvrátiť pohľad, prípadne ho pokojne poslať na miestečko as úsmevom ho pochváliť. Žiadne "nesmieš", ani "čo to je!" A pod. - to psa len rozčúli. Nepúšťajte ho na sedačku, dajte mu do pelechu mäkučkou deku, do ktorej sa môže zavŕtať. Zvlášť keď sú u vás deti, vždy sa presvedčte, že pes nie je na gauči. V strachu, že by ho deti mohli pripraviť o tento pôžitok, by mohol byť zlý. Ak máte návštevu, môžete mu dať aj náhubok , ale ako prevenciu pohryznutie, nie ako trest.
Prikladám tabuľku , podľa ktorej si objektívne spočítate, ako veľmi je váš Harry pre dcérku či jej spolužiakmi nebezpečný. Prikladám tiež letáčik so zásadami bezpečného spolužitie detí a psov a tiež informáciu o tzv. Konejšivých signáloch , teda gestách, ktorá psy ukazujú, keď sú nervózni, cíti sa ohrození a chcú upokojiť svojich ľudí a udržať si ich od tela. Všetky tieto informácie sú bližšie rozvedené v knižke Modrý pes, ktorú považujem za veľmi užitočnú pre všetkých rodičov malých detí.
Pokiaľ ide o správanie k psom: Nenechajte ho štekať okolo plotu. Vyrobte si rachtačku - do plechovky od piva alebo coly dajte 3 - 4 drobné mince alebo maličké kamienky či matky a poriadne prelepte otvor. Harryho na záhrade starostlivo strážte. Kedykoľvek sa začne rozbiehať smerom k plotu s úmyslom niekoho servom, hoďte mu pod nohy (alebo ešte lepšie pred neho) plechovku. A hneď ako nadskočí, privolajte ho, pochváľte a odmeňte. Buďte dôsledná! Potom bude stačiť vziať len plechovku do ruky a povedať prísne rýchle NIE! A hneď zasa musíte psovi povedať, ako sa má v takejto situácii správať, teda privolať ho a pochváliť. Potom môžete cvičiť aj vonku na vychádzkach. Ak máte stretnúť psa, včas Harryho privolajte a uviažte ho. Sústreďte jeho pozornosť na seba a na povel (k nohe). Vo chvíli, keď míňate psa, dávajte mu maškrtu (nejaký výnimočne dobrý). Musí vzniknúť nová reakcie: Vidím psa, budem sa držať u paničky a tešiť sa na maškrtenie.
Agresiu psov vždy riešim pokiaľ možno osobne. Ak je pre vás schodné dôjsť do Prahy alebo Brna, stretneme sa a všetko spoločne vyskúšame. Kastrácia v tomto prípade asi veľa nespraví ...

MVDr. hana Žertová

Ďalšie odpovede na najrôznejšie otázky nájdete na www.hanazertova.cz