Vyrástla som medzi zvieratami a dlho som si myslela, že mačka moc starostlivosti nepotrebuje, pretože sa o seba stará sama. O to viac ma prekvapilo, keď sme po mnohých mesiacoch trápenia a vysokých účtoch za veterinárnu starostlivosť, prišli na to, že naša mačka Viktorka má alergiu na blchy.
Je to obyčajná mačka z dediny, ktorú nám dali naši priatelia ako mačiatko. Preto nás ani nenapadlo, že práve dedinská micka môže mať nejakú alergiu a ešte k tomu na blchy. Keď jej boli asi štyri roky, zrazu jej začala vypadávať srsť. Najskôr sa objavila len jedna maličká lysinka, ale čoskoro mala holých miest viac. Veterinár nám povedal, že je to zrejme nejaká pleseň a dal nám roztok na ošetrenie napadnutých miest. Kto má mačku, vie, že presvedčiť ju k spolupráci pri liečbe je skoro nemožné. Po pár týždňoch sa ale nič nezmenilo a lysých miest ešte pribudlo. Viktorka sa navyše veľa škriabala, kožu mala celú červenú, bola nepokojná a bolo na nej vidieť, že je naozaj chorá.
Bohužiaľ ani ďalšie návšteva veterinára nepriniesla lepšie správy. Dostali sme ďalšie lieky, masť na upokojenie postihnutých miest a Viktorka navyše injekciu proti plesňovým ochoreniam. Čím viac ale potrebovala liečbu, tým ťažšie bolo jej ošetrovať. Schovávala sa pred nami, začala sa nás báť a stávalo sa, že sme ju aj niekoľko dní nemohli v našom byte nájsť. Pritom bolo nutné jej dvakrát denne premazávať chorú kožu. To naše mačka ale nechápala a robila všetko preto, aby liečbu sabotovala.
Aj keď sme sa snažili sa o ňu postarať čo najlepšie, bolo to ako chytať malého tigra. Ďalšia kontrola u veterinára tak dopadla ešte horšie ako tie predchádzajúce. Viktorčin stav sa nezlepšoval a my márne premýšľali čo urobiť, aby jej bolo lepšie. Nepomohli ďalšie injekcie ani lieky. Zo spokojné mačky sa po pár mesiacoch stal uzlíček nervov, ktorý prišiel o väčšinu srsti. Nakoniec jej zostali len chlpy na hlave, predných labkách a trupu. Zvyšok tela mala bez chlpov a plný rán, ktoré si stále škriabala.
Keď už sme nevedeli kadiaľ kam, náhodou sme narazili na mladú veterinárnej lekárku, ktorá nám povedala, nech zúboženú mačku privezieme, že sa na ňu skúsi pozrieť. Už prvá návšteva nás milo prekvapila. Ihneď odobrala vzorka srsti a vyšetrila ho mikroskopom. Ďalšie vzorka poslala do laboratória a my sa čoskoro dozvedeli, že mačka žiadne plesňové ochorenie nemá. V skutočnosti za jej problémy môžu blchy a to aj napriek tomu, že žije len v byte. Je precitlivená na blšie uhryznutie, a tak stačí, aby na ňu preskočila jedna jediná blcha, a spustí sa alergická reakcia.
V byte s nami býva ešte dva psy a práve tí Viktorku pravdepodobne nakazili. Aj keď sa ich snažíme pravidelne ošetrovať proti parazitom, musím priznať, že nie sme vždy úplne starostliví, a tak sa v domácnosti mohla nejaká blcha vyskytnúť. Podľa pani veterinárky sme si ju domov mohli priniesť aj my sami. Aby sa naše mačka uzdravila, museli sme starostlivo vydezinfikovať celý byt, na vysokú teplotu vyprať všetky zvieracie pelechy, vankúše i domáce koberčeky. Pri odstraňovaní bĺch v byte nám pomohol antiparazitárny sprej ( Bolfo ). Všetci zvierací členovia domácnosti potom dostali nové spoľahlivejšie obojky proti parazitom, aby sa nemohli znova nakaziť. Zvolili sme obojky Foresto , pretože sú ako pre mačky, tak pre psov a ochráni ich až 8 mesiacov, takže máme o starosť menej. Výsledok je skvelý. Nielen že vieme, že sú všetci naši štvornohí miláčikovia chránení proti blchám a kliešťom, ale hlavne je z našej Viktorka opäť krásna a spokojná mačka.
Kateřina