Aj psy môžu darovať krv

Daruj krv, zachrániš život! Tak znie jeden zo sloganov kampane programu darcovstva krvi. O prospešnosti a účelu darcovstvo nie je potreba špekulovať. Ale vedeli ste, že darovať krv nie je iba výsadou človeka a zachraňovať životy podobným spôsobom môžu aj psy?

Klinika chorôb psov a mačiek Veterinárnej a farmaceutickej univerzity Brno mala v roku 2014 registrované približne 20 potenciálnych darcov. Problém však spočíva v tom, že psy starnú a pri dosiahnutí určitého veku prestanú byť pre darcovstvo krvi vhodní. Darcovia, ktorí sa zaregistrovali pred šiestimi rokmi, nie sú na účely transfúzie aktuálny. Preto je potreba register pravidelne dopĺňať o nové darcu. Ak uznáte, že ste so svojim štvornohým priateľom vhodní darcovia krvi, príďte sa zaregistrovať do programu darcovstva krvi na Kliniku chorôb psov a mačiek VFU Brno.

Chovateľ, ktorý chce zapojiť svojho psa do programu darcovstva krvi, sa môže informovať na Klinike chorôb psov a mačiek Veterinárnej a farmaceutickej univerzity Brno. Pracovníci Oddelenia vnútorných chorôb majiteľa zaregistrujú, zapíšu údaje o plemene, veku a váhe psa. Následne zapíšu telefónne číslo chovateľa is poznámkou o tom, ako rýchlo a kedy je k dispozícii, prípadne za ako dlho sa môže na Kliniku dostaviť. "Klinika nedisponuje vlastné krvné bankou, preto je potrebné mať zaregistrované darcu, ktorí sú ochotní pomôcť v okamihu, kedy sa objaví pacient, ktorý potrebuje transfúziu. Keď je krv potreba, Obvolávama register a zisťujeme, či sa môže majiteľ so svojím psom dostaviť na odber, "vysvetľuje MVDr. Kateřina Kacetlová z Kliniky chorôb psov a mačiek. Odmenou za darovanie je poukaz na očkovanie zadarmo, čím môže majiteľ psa ušetriť okolo 400 Sk ročne. Zároveň si môže odniesť dobrý pocit, že pomohol niekomu inému.

Čím väčší pes, tým je pre darovanie lepšie. Vhodná váha začína približne na 25 kilogramoch. "Vzhľadom na to, že vopred nevieme, koľko bude pacient potrebovať krvi, je lepšie, keď sa jedná o veľkého psa. U väčších psov možno odobrať väčší objem. V registri sú tak okrem írskych vlkodavov tiež labradorští retrievery, cane corso alebo veľkí krížencov, "opisuje Kateřina Kacetlová, ktorej vlastný pes je tiež jedným z darcov.

Podľa tabuliek môže veterinár psovi odobrať 15-20 mililitrov krvi na jeden kilogram váhy. U zvieraťa vážiaceho 40 kilogramov je to 600-800 mililitrov. "Všeobecne sa snažíme držať spodnej hranice. Veľkým psom môžeme bez problémov odobrať pol litra krvi, u tých najväčších plemien nerobí problém odobrať i liter, "dopĺňa Kateřina Kacetlová. Zamestnanci kliniky vedú údaje o každom darcovi a starostlivo dohliadajú, aby jeden pes nedaroval viac ako dvakrát ročne.

Ďalším vhodným parametrom je vek psa, ktorý by nemal byť mladšie ako 2 roky. Maximálny vek psa je rôzne v závislosti na rase, ale vo všeobecnosti by sa malo pohybovať medzi 6 a 7 rokmi života. Samozrejme musí byť očkovaný, zdravý a bez akejkoľvek medikácie, súčasne by sa malo jednať o psa, ktorý sám transfúziu nikdy neprijal.

Krv u psov má podobná špecifiká ako u ľudí. Psy majú dokonca viac krvných skupín, než majú ľudia. Prvý transfúzie však býva bezproblémová bez ohľadu na krvnú skupinu. "Na prvý transfúziu by psy nemali reagovať imunitnou reakciou, pretože bežne nemajú protilátky. Napriek tomu pred každou aplikáciou transfúzie vykonávame krížovú skúšku, aby sme mali istotu, že pacient darcovej krv prijme, "vysvetľuje veterinárka.

Odobraná krv je použitá pre konkrétny pacientov kliniky. Týkať sa to môže napríklad psov po operácii. "U nás na interne sa to týka predovšetkým pacientov s chronickým krvácaním, pri ochoreniach krvi, kedy dochádza k rozpadu červených krviniek vplyvom infekcie alebo autoimunity," podáva výpočet potenciálnych príjemcov transfúzie doktorka Kacetlová.

V niektorých prípadoch je potreba obvolať pre získanie krvi viac majiteľov psov v registri, pretože im návštevu kliniky môžu znemožniť pracovné povinnosti alebo iné neodkladné záležitosti. Z týchto dôvodov je dobré register neustále dopĺňať o nové ochotné darcu z Brna a okolia, ktorých psy spĺňajú podmienky pre darcovstvo.

Zdroj: www.vfu.cz