SK
CZ
PL
akita inu
História
V japončine znamenajú slová "inu" a "ken" pes. Akita inu je teda pes z okresu akita. V Japonsku sa tiež nazýva "šiši inu", čo sa dá preložiť ako "veľký pes". Prípony inu a ken sa dnes často zabúdajú a ľudia sa obmedzujú na označenie akita. Japonský archeológ Dr H. Saito našiel pri vykopávkach na neolitických náleziskách kosti asi 300 psov, ktoré sa zachovali asi z roku 5000 pred Kr. Psy mali výšku v kohútiku od 36,8 do 49,5 cm, iba v severozápadnej časti psi dosahovali výšky okolo 55 cm, čo zrejme boli predkovia dnešných akít. Pomáhali svojim pánom loviť pri ich živote kočovníkov. Zo 2. storočia pred Kristom sa v Japonsku vyrábali figúrky psov ako pohrebné dary, kostolné zvony s reliéfmi zobrazujúcimi tieto psie spoločníkmi. Psy majú vztýčené uši, silnú špicatou vraždenia a zatočený chvost na chrbtoch. Jedná sa o prapredkov dnešných japonských plemien, ktorý sa nazýva Nippon inu. Psy boli samozrejme menšieho vzrastu ako dnešné akity, lebo pri drsných klimatických podmienkach a nedostatočnom množstve potravy by takto veľké psy nemohli prežiť. Dr. Watese, jeden zo zakladateľov japonského spolku na ochranu zvierat, rozlišuje tri formy psov. Podľa neho severnej forma psa (veľká, dlhosrstá prevažne biela či šedo-bielo strakatá, so vztýčenými ušami ďaleko do seba a stočeným chvostom) je predchodca dnešných akít. Oproti tomu Dr. Saito myslí, že akita vznikla krížením Nippon inu a čau čau. Ďalej sa domnieva, že psy priviedli do izolovanej Odate kočovníci. A až tu sa s postupom času formoval dnešnej typ.
Akity boli pôvodne plemeno lovecké. Lovili veľkú zver často v spolupráci s cvičenými jastraby. V období Meidži sa v Japonsku rozšírili psie zápasy po vzore západného sveta. Na tradície a kultúru sa nebralo príliš ohľad. Akity boli krížené s ťažkými bojovými psami, ktorí sa dovážali z pevniny. V roku 1910 boli zápasy zakázané, ale pravé akity sotva existovali. Navyše sa v roku 1911 zaviedla daň zo psov, ktorá viedla k masívnemu poklesu počtu chovaných psov. V roku 1871 bola na japonské ostrovy zavlečená besnota, čo zasadilo japonským chovateľom ďalšie tvrdú ranu (v roku 1925 bolo zaevidovaných asi 3205 nakazených psov). Verejnosť si začala uvedomovať stratu plemena a snažila sa udržať ho pri živote. Dr. Watase sa vydal okolo roku 1920 do Odate, aby tu hľadal staré typy akít. Pomocou týchto psov bol obnovený chov akity inu. V roku 1931 bolo plemeno ministerstvom výchovy vyhlásené za japonské kultúrne dedičstvo a ich chov je podporovaný štátom. V roku 1932 založili Dr. Watase a Dr. Saito spoločnosť na ochranu japonských plemien. Vláda vypísala ceny pre dobré psov a chov opäť pokročil vpred.
Druhá svetová vojna bohužiaľ mnohé zničila. Väčšina dôležitých dokumentov sa stratila vďaka bombovým útokom a vojnovým zmätkom, bol vyhlásený zákaz kŕmenia psov a zdvihla sa aj dopyt po psie kožušine pre japonskú armádu. Americkí vojaci si všimli týchto veľkých psov a boli ohromení ich povahou aj exteriérom a odviezli si niektoré akity inu so sebou domov, kde začali svoj vlastný chov ako u väčšiny plemen.V Amerike vznikla nová rasa kvôli kríženie s nemeckými ovčiakmi či mastifmi, ktorá bola nazvaná Americká akita. Rozdiely sú zrejmé na prvý pohľad: často čierna maska, silné čelné vrásky, strakatá a krátka srsť, zle zatočený chvost a väčšiu veľkosť.
Po Druhej svetovej vojne v roku 1948 bol založený japonský Kennel Klub, ktorý je dnes členom FCI. Pri novej ďalšej výstavbe plemena sa najprv vytvorili dve rozdielne línie:
-Chovatel Ichinoseki v Odate-odchoval generácie čistých akít. V Japonsku bol najviac obľúbený zástancovia starého typu. Psy sú kratšie, kompaktnejšie, červení, sezamom a bieli. Najväčší význam pre chov mala fena Date, jej potomok Kiyo Hime, určoval chov v 50.rokoch.
-Chovatel Ito - Mal psov väčšia s ľahšími kosťami, žíhané a čierne s bielymi znakmi. Položili základ pre chov v Amerike.
Dnes je v Japonsku údajne 100 000 akít, z toho 80% červení, zvyšok biely alebo žíhaný.
vzhľad
Veľký pes, robustne stavaný, dobre vyvážený, s množstvom hmoty. Sekundárne pohlavné znaky sú silne viditeľné. Pes je ušľachtilý, dôstojný, rezervovaný. Silná konštitúcia.
Hlava
Čelo je široké so zreteľnou čelnej ryhou. Bez vrásek.Stop patrný
Ňucháč: veľká a čierna.
Papuľa: stredne dlhá a silná so širokým koreňom papule, zužujúci sa, ale nie špicatá. Nosný chrbát je rovný.
Oči: pomerne malé, takmer trojuholníkového tvaru vďaka zdvihnutí vonkajšieho kútika oka, posadené pomerne široko, tmavo hnedé - čím tmavšia, tým lepšie.
Uši: pomerne malé, silné, trojuholníkové, s mierne zaoblenými špičkami, nasadené stredne široko, vztýčené a naklonené vpred.
Krk je silný a svalnatý, bez voľnej kože, v rovnováhe s hlavou.
trup
Chrbát: rovný a silný.
Bedrá: široké a svalnaté.
Hrudník: hrudník hlboký, predhrudie dobre vyvinuté, rebrá stredne vyklenutá.
Spodná línia: dobre vtiahnuté k bruchu.
Chvost je vysoko nasadený, silný, nesený silne zatočený nad chrbtom. Ak je natiahnutý, špička dosahuje takmer k pätám.
končatiny
Predok
Rameno: mierne strmé, dobre vyvinuté.
Lakeť: tesne priliehajúce k telu.
Predlaktie: rovné, so silnou kostrou.
Zadné končatiny: dobre vyvinuté, silné, primerane zauhlené.
Labky: silné, okrúhle, klenuté, kompaktné, prsty dobre navzájom priliehajúce.
Srsť
Krycia srsť je hrubá a rovná, podsada jemná a hustá. Kohútik a zadok sú pokryté mierne dlhšie srsťou, srsť na chvoste je dlhšia ako na tele. Farba srsti je červená, sezamové (takto sfarbenie jedinci však nie sú v Japonsku posudzovaní), pásikavá a biela. Všetky spomínané farebné rázy okrem bielej musia mať "urajiro" (urajiro - belavá srsť na stranách papule, na lícach, na spodnej strane čeľuste, krku, hrudníka, tele a chvosta a na vnútornej strane končatín).
Výška v kohútiku: Psy: 67 cm, sučky: 61 cm
Povaha a využitie
Akita inu je pes vyrovnaný, verný, učenlivý a chápavý. Pretože Akita inu je plemeno veľmi prispôsobivé, ľahko cvičiteľné, s dobrou pozornosťou, neohrozenosťou a odvahou, pevnými nervami, ale samostatne mysliaci, je preto nutné dbať od začiatku na kvalitnej včasnej socializáciu. Akita psychicky vyspieva už počas prvého roka života. Už takto mladý akita je schopný vykonávať skúšky povahy. Už ročný jedinec tohto plemena je pokojný, vyrovnaný, plne socializovaný, ak sa ale včas a správne vychováva.
Aj napriek povestnú tvrdohlavosť je Akita schopný sa naučiť výborné a presné poslušnosti. Má výbornú pamäť, rýchlo sa učí. Povely plní s presnosťou, ale pomalšie čo je spôsobené robustnejšie stavbou tela a funkcií CNS. Preto opatrne s "drilom" na cvičisku!
Najdôležitejším bodom pre výchovu a výcvik je kladenie dôrazu na postavenie v ľudskej svorke. Psovod (majiteľ) musí byť vždy vodcom svorky (alfou), rodina betou a až potom zaujíma miesto vo svorke pes (gama). Ak do prvého roku šteňaťa toto majiteľ opomenie, narazí pri výcviku u staršieho jedinca na tvrdý odpor.
Pre toto plemeno sú dôležité návštevy kynologického výcvikového strediska až do veku jedného roka. Po tomto období je potrebné dbať na opatrnosť pri priebehu socializácie s ostatnými plemenami. Akita je dominantný, v rámci psej svorky sa stavia do úlohy alfy a preto neznesie niektoré prejavy hry a dominancie.
Akita inu je všestranné plemeno, používa sa ako pes strážny, canisterapeutický, záchranársky.
starostlivosť
Akity patrí medzi najstaršie cielene chované plemená na zemi. Majitelia akity sa môžu vďaka odlišnosti životného prostredia Japonska a Slovenskej republiky stretnúť s chorobami, najmä alergiami, ale v dnešnom chove sa už vyskytujú zriedka. Akita je mojím spoločníkom štyri roky a žiadne problémy s chorobami alebo alergiami sme zatiaľ nemali. Mám tiež veľa priateľov medzi chovateľmi a nestretla som sa s tým, že by Akity boli náchylné na choroby. V prípade neistoty ohľadom jej zdravia sa poraďte so skúseným chovateľom, alebo priamo s poradcom chovu, neodporúčala by som hlavne antibiotiká, s ktorými mám zlé skúsenosti.
Častejšie je precitlivenosť psa na stravu. Alergia je zvyčajne spôsobená nekvalitným kŕmením zo supermarketov a pod. Toto kŕmenie obsahuje podradné náhradky, ktoré nie sú vhodné pre žiadne plemeno. Najrozšírenejším alergénom pre akity je sója, reakcia na ňu sa prejavuje najmä
kožnými vyrážkami a stratou srsti. Preto je dobré spoliehať sa na osvedčené dodávateľa krmív. Dnešný trh ponúka veľa dobrých granúl s mnohými druhmi (pre alergikov, citlivé psy, aktívne psy atď.), Takže si každý určite vyberie. Akity, rovnako ako všetci psi veľkých plemien, by mali dostávať počas dospievania výživu kĺbov. Je však dobré poradiť sa s veterinárnym lekárom, pretože aj nadmerné podávanie vitamínov, minerálnych látok a pod. Môže spôsobiť vedľajšie účinky rovnako ako ich nedostatok. 
Starostlivosť o srsť akít je tvrdý oriešok pre majiteľa, ktorí ich rozmaznávajú doma. Akity pĺznu dvakrát do roka, pri kefovanie zistíte, že máte zrazu miesto medvedíka Nahácký, ale po pár týždňoch je zase všetko dorastenej. Pĺznutie si vie len málokto predstaviť, pre istotu si Vašu predstavu vynásobte stom. Keď akita lenivá, sú chlpy skutočne všade a je ich veľa. Ani by ste neverili, kde sa to na tom psovi vzalo. Inak akity majú samočistiaci srsť, takže vyzerajú stále čistučké. Psa kúpeme spravidla len pred výstavou. Ich chlpy postrádajú charakteristický psí zápach. Nie je potreba žiadna špeciálna úprava ako trimovanie, ani dokonca strihanie. Stačí naozaj len prečesať.
Na pohyb akity nie sú práve veľmi náročné. Majú rady prechádzky a
hry, skrátka všetko, čo každý iný pes. Pokiaľ ale máte plány na profesionálne pretekanie napr. V agility či coursingu, radšej na to zabudnite. Akita sa rada rozhoduje o všetkom sama a nebude
zrovna nadšená zo skákanie cez prekážky. Iste sa nájdu aj výnimky, ale väčšina akít u aktivít vydržia len chvíľu a robia ju svojím tempom. Sami uvidíte, čo vášho psa bude baviť.
Na koniec by som rada zdôraznila, že akita nie je pes pre každého.
Nemal by si ju robiť úplný začiatočník. Psy potrebujú pevnú ruku, trpezlivý prístup a úzky kontakt so svojimi ľuďmi. Vďaka starostlivej výchove, ktorá sa veľakrát nezaobíde bez porady s
chovateľom, si ale vychováte verného priateľa.
Text: Ester Jiráková
Chovateľská stanica plemena Akita Inu Go Daiki Ken
v spolupráci so Sandrou Rudolfova, chov. stanica Haguro Go Harukaze, www.haguro.cz