Ako mi pomáha felinoterapii ...

"Každý deň, ktorý som už prežila aj čas, ktorý ma ešte len čaká, má svoju hodnotu, pronásobenou pocity, myšlienkami, šťastím i smútkom. Úslovie, ži každý deň tak, akoby by bol tvoj posledný, by som mierne poopravila .. ži každý deň tak, aby pre teba aj druhé nebol zbytočný. "

Jedna malá skrčená osôbka na posteli si kedysi hrala so šnúrkami od županu v momente, keď jej muž v bielom plášti len tak medzi rečou oznámil, že tu bude maximálne rok. Čo sa v človeku odohráva je naporúdzi ... šok, prázdnota, ľútosť, samota, rezignácia - smutná diagnóza, rakovina, krutý ortieľ.

Áno, ten príbeh je môj, rovnako ako rozsudok smrti, vyrieknutý ľahostajným lekárom.

Prežila som si všetky tie pocity, vyššie spomínané, len s jedným som sa doteraz nezmierila.

S přisouzeným rozsudkom smrti.

Celých osem rokov som deň čo deň presviedčala samu seba, že vzdať sa, je veľmi ľahké, ale bojovať, držať seba aj druhých nad vodou, je rozhodne zmysluplnejšie.

Prvým počinom, ktorý mi odviedol myšlienky na koniec, bola malá chlpatá gulička s dlhými fúziky, mňoukavým reflexom vždy, keď zbadala misku. Mačacie kamarátka, priateľka i vŕba. Dávky práškov sa znižovali úmerne s množstvom utretie maličké hlavy o moju tvár. Slané slzy mizli po hlasnom zavrnění toho nádherného tvora, ktorý sa mi usadil na posteli aj u srdca.

Že sa nemôžem pohnúť a v jednej izbe trávim päť rokov?

Ale kto by na to myslel ...

Zvieratá, akákoľvek, nám odsunú vlastné myšlienky na smrť na potrebu sa postarať o nemú tvár, naučí nás, mať zase rád. Svoj život i život malých chlpatých priateľov.
Ako málo stačí, že?

Srdečne zdravie Iveta Kollertová