Prínosy spolužitie so zvieraťom boli zistené ako u detí handicapovaných, tak u tých úplne zdravých. Pes povzbudzuje duševný vývoj žiaducim smerom, je motiváciou a jeho prítomnosť vyvoláva uvoľnenú atmosféru ...
Deti, ktoré vyrastú bez kontaktu so zvieratami, sú o mnohé ochudobnené. Chýba im dôležité prežitky a skúsenosti. Zvieratá, obzvlášť psy, môžu totiž pôsobiť ako určití "vychovávatelia". Vďaka ich špecifickej povahe, kedy každého prijímajú takého, aký je a reagujú spontánne na správanie človeka, sa deti učia láske k zvieratám, čo pravdepodobne ovplyvňuje tiež vzťah k ľuďom. Empatie voči zvieratám má totiž preukázateľnú súvislosť s empatiou voči ľuďom. To potom ovplyvňuje aj jednoduchšie nadväzovanie kontaktov a obľúbenosť v kolektíve. Naviac sa dieťa prirodzene učí životné zákonitosti (rozmnožovanie, smrť a pod.) A je lepšie pripravené chápať podobnej situácie aj v ľudskom živote. Viac sa o spolužitie dieťaťa a psa dočítate napríklad tu .
Deti do 3 rokov - pes je pre deti zdrojom zaujímavých podnetov. Dieťa spoznáva prirodzené životné potreby a prejavy, ktoré sa týkajú potravy, spánku, bolesti, obrany atď. Mimo to pes vyžaduje pozornosť zo strany ľudí, a dieťa si tak zvyká, že nie je zakaždým stredobodom pozornosti.
Predškolský vek - pes je pre nich určitú "živú hračkou", ktorú dokáže veľmi dobre odlíšiť od neživej napodobeniny a podľa toho sa ku zvieraťu chová. Dieťa sa zoznamuje s životným kolobehom (pozoruje rast a starnutie psa, prípadné rozmnožovanie a starostlivosť o mláďatá, život i smrť).
Stredná školský vek - Približne od 8 do 13 rokov. Mnohé výskumy preukázali, že v tomto veku majú domáci maznáčikovia úplne nezastupiteľný význam. Deti prijímajú mužskú alebo ženskú identitu a rozvíja sa u nich "rodičovskej" postoje voči malým deťom. Na zvieratách si môžu trénovať nežnosť, starostlivosť i ochraniteľské postoje. Jedná sa aj o určitú prípravu, až budú mať raz svoje vlastné deti.
Od puberty vyššie - v tomto veku hľadá dieťa vo zvierati spoločníka a kamaráta. Zároveň o neho stará a dokáže za neho prevziať aj veľkú časť zodpovednosti. Psa venčia, cvičí, vychováva a učí ho najrôznejším kúskom. Tiež si často prečíta odbornú literatúru, kde hľadá praktické rady i poučenie.
Zdroj: zooterapie vo svetla objektívnych poznatkov, kolektív autorov, editor Tomáš Velemínský, Dona, 2007