Princíp "zožrať a stráviť" funguje u všetkých zvierat rovnako: V predu vstupuje potrava dovnútra a vzadu zase vychádza von. To, čo sa odohráva medzitým, zostáva majiteľovi psa skryté ...
Papuľa a žalúdok
Psy sú zaraďovaní medzi mäsožravca. Avšak oproti "čistým" mäsožravcom, ktorými sú napríklad mačky, vykazujú aj znaky všežravcov: Napríklad majú mnoho stoličiek, ktorými môžu rozomlieť ešte lepšie ako mačky aj pevnejšie rastlinnú stravu. Napriek tomu sú psy uponáhľaní jedáci - oproti nám ľuďom sa nikdy nezdržiavajú s pôžitkárskym hryzením. Zato im často z radostného očakávania začnú z papule tiecť sliny. Čo je tiež v poriadku, pretože veľká, nerozhryznuté sústa potrebujú dostatok slín, aby skĺzla pažerákom do žalúdka. Aj žalúdok produkuje veľké množstvo hlienu, ktorý je účelný, pretože žalúdočná kyselina je u psa tak silná, že by bez ochranného filmu došlo k natrávenie žalúdku. Zato sa však psie žalúdok vysporiada aj s vecami, na ktorých by ten ľudský rýchlo stroskotal (napríklad kosti). Žalúdok je veľmi citlivý orgán, ak nervový podnet ohlási pohľad na potravu alebo jej vôňu, potom začne produkovať dostatok žalúdočných štiav a sekrétu. Na jeho aktivite sa naopak negatívne prejavujú stres alebo strach: Tieto emócie ovplyvňujú jeho činnosť rovnako ako u ľudí. Nervózny psi niekedy ľahko reagujú na stresové situácie vracaním a hnačkou. Pre človeka i psa je teda uvoľnená atmosféra pri jedle veľmi dôležitá, aby sa mohlo správne naštartovať trávenie.
V žalúdku sa pripravuje trávenie
Psie sliny neobsahujú enzýmy, preto si môžu psi dovoliť tak hltať: Oproti nám ľuďom nedochádza k štiepeniu živín už v psej papuli, ale až neskôr. Časť bielkovín prijatých v strave sa už rozkladá v psom žalúdku pomocou určitých enzýmov na menšie časti, na štiepenie zvyšku živín (sacharidov a tukov) môže dôjsť až v tenkom čreve. Vďaka vlastným pohybom žalúdka dochádza k premiešaniu jeho obsahu s žalúdočnými šťavami a zvyšuje sa kašovitost obsahu. Pokiaľ do neho dorazí ťažko stráviteľné látky, môže to vyvolať nutkanie na zvracanie. Doteraz bolo trávenie z väčšej časti mechanického rázu, akonáhle sa však potravné kaša dostane do čreva začína takzvanej enzymatické trávenie, pri ktorom enzýmy rozštiepi živiny na menšie stavebné prvky.
doba zotrvania
Ako dlho zotrvá potrava v žalúdku, závisí od rôznych faktorov.
Množstvo: Veľké porcie zostanú v žalúdku dlhšie než malé.
Viskozita: Čím je potrava tekutejší, tým rýchlejšie zase opustí žalúdok.
Obsah tukov: tučná potrava zostane v žalúdku dlhšie.
Kvalita vlákniny: Nerozpustná vláknina prejde žalúdkom rýchlejšie ako rozpustná.
tenké črevo
V tenkom čreve začína chemické trávenie. Tým sa rozumie rozloženie živín biochemickými pomocníkmi, teda enzýmy. Tie sa tvoria v pankrease a pečeni a do čreva sú privádzané vývody. Niektoré enzýmy sa aktivujú až v čreve, pretože inak by hneď začali tráviť orgán, z ktorého pochádzajú. Črevo je pred sebetrávením chránené: Rovnako ako žalúdok tvorí ochranný sliz. Ale k tráveniu prispievajú nielen enzýmy, aj vlastné pohyby črevnej svaloviny stále premiešavajú obsah čreva. Takzvané črevnej klky (čo sú tisíce malých, rozštiepených vychlípenín sliznice) zväčšujú povrch čreva 600násobně. Tým je zaručené optimálne prijímanie živín.
Prijímanie živín a vylučovanie odpadových látok
Do tejto chvíle vykonávalo telo úkolovú prácu: jednotlivé zložky potravy boli rozložené na absorbovateľné časti. Črevné bunky previedli tieto časti, vitamíny a minerálne látky do krvi. Pečeň je rozvodnú centrálou pre látkovú premenu. Pritom samozrejme tiež vznikajú produkty rozkladu, ktorých sa telo zase musí zbaviť. Tieto odpadové látky (ktoré sa vyskytujú predovšetkým pri proteínové látkovej premene) sa vylučujú cez obličky močom a samozrejme tiež výkalmi. Tým sa vysvetľuje, prečo trvalo príliš veľký prísun proteínov zaťažuje pečeň a obličky.
V hrubom čreve
Keď sa obsah tenkého čreva dostane do čreva hrubého, je trávenie z väčšej časti ukončené. Hrubé črevo je osídlené baktériami, ktoré sa "pustia" do rozkladu doteraz nestrávených živín. Ak potrava obsahuje zle stráviteľné proteíny (ako sú chrupavky a väzivové tkanivá), potom dochádza v hrubom čreve k ich dodatočnému rozkladu črevnými baktériami. Tie potom môžu "přebujet", potom sa ďalej rozšíriť až do tenkého čreva (kde býva normálne len malé množstvo baktérií) a viesť k poruchám trávenia. Aj príliš veľké množstvo sacharidov (škrobov a cukrov) môže narušuje bakteriálnu rovnováhu. Mimochodom mnohý psom chýba v dospelom veku enzým laktáza, ktorý štiepi mliečne cukry. Tie sú potom v hrubom čreve štiepia baktériami a to môže viesť k problémom. Ďalšiu dôležitú úlohu hrubého čreva spočíva vo vstrebávanie vody. Tak dochádza k zahusteniu (doteraz tekutého) obsahu čriev a nakoniec k jeho vylúčenie v podobe výkalov.
Chráňte črevnú flóru!
Anna Laukner, Pes - správne kŕmenie, jednoducho, chutne, zdravo