Ako si Blacky pochutnala na surové vianočke

Dovoľte mi, aby som sa s Vami podelila o príhodu, kedy nad mojím 16tich mesačnom border teriérom stáli dvaja veterinári (jeden z nich som bola ja) a nevedeli ako mu pomôcť. Pre nedočkavci dodávam, že nakoniec všetko dobre dopadlo a môj pes získal novú prezývku.

Border teriér je pes značne žravý a moja Blacky ich plemeno rozhodne nerobí v tomto smere hanbu. O svojich prvých Vianociach, keď bola ešte malé šteniatko, sa jej podarilo vylúdiť iba niekoľko zázvorek a vanilkových rožtekov, a preto sa zrejme rozhodla, že tieto Vianoce si to vynahradí bez našej pomoci. Príležitosť sa jej zjavila na poludnie 23. decembra 2008 v podobe surové vianočky, ktorá si ticho kývali na kuchynskom stole. Blacky nezaváhala - hup na stoličku, zo stoličky na stôl a už sa pchala. Za tých niekoľko sekúnd, než sme si ju stačili všimnúť, zožrala poriadnu hrsť cesta. Nasledovalo potrestanie a preventívne aplikácie kapsuly Espumisan, prípravku, ktorý sa u ľudí používa na uľahčenie odchodu plynov z tráviaceho traktu. Prípravok fungoval, cesto v žalúdku síce kyslo, ale plyn z Blacky priebežne odchádzal, slušne povedané, oboma smermi.

Popoludní má zloba pominula a vypravili sme sa na vychádzku. Inokedy poslušný psík ma toho dňa prekvapoval neochotou k chôdzi pri nohe a odmietaním privolanie. Po návrate z prechádzky Blacky miesto zaľahnutia a vyspávání stále pobehovala a bola nepokojná. Okolo šiestej hodiny večer sa k pobehovanie pridalo ešte niečo iné - najprv akoby občas zaškobrtla, potom sa jej začali podlamovať nohy, nasledovalo točenia alebo narážanie do steny a pády. Keď sa chcela napiť, spadla do misky z vodou. Nikomu by som nepriala vidieť svojho vlastného psa v takom stave.

Vzhľadom k tomu, že som Vianoce trávila u rodičov, mimo dosahu svojej veterinárnej ordinácie, na nič som nečakala, naložila som potácející sa Blacky do auta a už nás priateľ odvážal k môjmu kamarátovi - kolegovi, do blízkej veterinárnej ošetrovne. Blacky mi počas cesty bezvládne ležala v lone a musím priznať, že som mala slzy na krajíčku. Keď som ju niesla v náručí do ordinácie, dosť ma prekvapilo, že aj v tomto ťažkom stave okamžite spozornela a vykríkla na dva leongergry, s ktorými sme sa míňali vo dverách. Ďalším prekvapením bolo, že v ordinácii sa svojou skľúčene chôdzou, vedenou niekoľkých pády, neomylne vydala smerom, kde mal kolega uložené vzorky granúl a ihneď bez posmeľovania začala vykonávať ochutnávku. "Najprv predvádza umierajúceho psa, potom šteká na ostatných a nakoniec sa napcháva granulema? To je naozaj zvláštne. "Pomyslela som si. Kolega Blacky starostlivo vyšetril. Okrem silného oslabenie reflexov na končatinách nič nezistil. Blacky sa motala po ordinácii, my sme stáli nad ňou, pozerali na ňu, ale ani jednému nám vysokoškolský diplom nepomohol k stanoveniu diagnózy.

Celú záhadu objasnila až kolegovia žena - lekárnička, ktorá sa náhle objavila v ordinácii. Chvíľu Blacky pozorovala a potom ju poľutoval: "Chudáčik psík, vyzerá ako keby bol úplne namol." Sotva to dopovedala, pozreli sme sa na seba s kolegom a mali sme obaja jasno. Blacky nevyzerala ako keby bola namol, ona BOLA úplne namol. Počas kysnutia vánočkového cesta v jej tráviacom trakte vznikal nielen oxid uhličitý, ktorý z nej vďaka Espumisan zdarne odchádzal, ale aj alkohol. Ten nemal kadiaľ uniknúť a vstrebával sa priamo do krvi. Psy sú k pôsobeniu alkoholu veľmi citliví a stačí im aj malé množstvo pre rozvoj otravy. Chvíľu mi trvalo, kým som si zrovnala v hlave, že môj pes je vlastne opilec. A potom sme sa začali všetci smiať. Blacky dostala injekciu pre urýchlenie peristaltiky, aby sa čo najrýchlejšie zbavila nebezpečného obsahu vo svojich črevách a vyrazili sme späť domov. Časť večera strávila vrávoráním po izbe, potom konečne zaspala a ja som ju po celý zvyšok noci kontrolovala, či nemá zástavu dychu.

Na Štedrý deň potom Blacky vyspával svoj stav po alkoholovej otrave (toto štádium je často označované odborným výrazom "opice"). Všetko zlé je na niečo dobré - vďaka tejto príhode som zase o niečo viac pripravená riešiť nezvyčajné zdravotné problémy u mojich pacientov a Blacky získala novú prezývku -Opilec. Ako sa tak na ňu pozerám, určite už teraz vymýšľa, čím nás zabaví na tohtoročné Vianoce.

Text a foto: MVDr. Dagmar Vršková, PhD., Veterinárna ordinácia Xenopus