Austrálsky dobytkársky pes

Austrálsky pastiersky pes je u nás stále radený medzi málopočetné plemená, ale zďaleka už nie je v slovenskej kynológii nováčikom. Prvýkrát sa u nás objavil pred desiatimi rokmi, keď pricestovali prví jedinci z USA a Fínska. Postupom času začalo čoraz viac kynológov poznávať úžasnú povahu a všestrannú využiteľnosť tohto plemena.

História
Pôvodným poslaním plemena bola práca s dobytkom, presun stád na dlhé vzdialenosti v neľahkých klimatických podmienkach. O histórii austrálskeho pastierskeho psa bolo napísané mnohé. Snáď by som len pripomenula, že medzi jeho predkami nájdeme najmä dinga a blue merle highland kóliu. Kólia bola použitá pre výbornú ovládateľnosť, pracovitosť a dobrú väzbu na človeka. Dingo dal silnú telesnú stavbu, silnú klinovitou hlavu, ale aj vytrvalosť a schopnosť pracovať aj v extrémnych podmienkach austrálskeho vnútrozemia. Ku kríženiu bol použitý aj bulteriér, po ktorom australák zdedil odvahu, húževnatosť a neústupnosť. Dalmatín priniesol ochotu bežať po boku honcov dlhej míle. Úplne prirodzeným vývojom tak austrálski dobytkári vyšľachtili psa nebojácneho, inteligentného, verného a pripraveného brániť svojho pána a jeho majetok, ale vždy ovládateľného.

Australák v SR
Tiež u nás si už našiel australák svoju cestu na farmu. Ak má možnosť naplno rozvinúť svoje schopnosti pastierskeho psa, je bezpochyby šťastný. V súčasnom svete má ale len malé percento psov možnosť venovať sa svojmu pôvodnému poslaniu. Je teda na majiteľovi, aby ponúkol svojmu psiemu kamarátovi vhodnú alternatívu, ako využiť svoj fyzický a psychický fond. Svoje miesto nájde australák v agility, flyballu, dogfresbee či tanci so psom. Sú neprehliadnuteľní tiež v športovej kynológii a stále populárnejšie sú ako záchranári. Tou najlepšou reklamou pre plemeno je v tomto smere aj zisk titulu Majstra Slovenskej republiky záchranných psov 2008, ktoré s fantastickými bodmi získal Croco Dundee Cidabro pána Sedláka. Vo všetkých týchto odvetviach môže australák zúročiť svoju vitalitu, nezdolný temperament, zvedavosť a hravosť, zároveň však lásku k ľuďom a lojalitu k svojmu pánovi. Veľkým plusom je aj stredná veľkosť (výška u psov 46-51 cm, u sučiek 43-48 cm) a hmotnosť okolo 20 - 25 kg. S australákem sa stretávame aj na dogtrekkingových či caniscrossových pretekoch. Sú tiež obľúbenými a vyhľadávanými sprievodcovia jazdcov na koňoch. Vhodný je pre kreatívneho, pozitívne naladeného človeka, v žiadnom prípade nie pre leňocha. Ak necháte australáka zaháľať, činnosť si nájde sám. Vystavujete sa ale riziku, že sa to nemusí zhodovať s vašou predstavou. Pri výcviku neznáša dril.

zdravie
Aj keď sa svojím spôsobom jedná o prírodné, zdravé plemeno, nemožno tvrdiť, že sa austrálskym honáckým psom zdravotné problémy a dedičné ochorenia úplne vyhýbajú. Chovateľsky sa nejedná o úplne jednoduché plemeno. Pokiaľ o kúpe australáčka uvažujete treba "len" ako o obstaranie kamaráta na potulky prírodou, iste chcete prežiť so svojim novým priateľom veľa rokov. Nepodceňujte teda zdravotné aspekty chovu. Nejeden chovateľ nechá svojich psov vyšetriť len na dyspláziu bedrového kĺbu (bohužiaľ do chovu sú pripustení aj jedinci s výsledkom 3/3). Nezanedbateľným problémom plemena je tiež občasný výskyt hluchoty. Australáci môžu byť tiež postihnutí očnou chorobou, najčastejšie PRA. Túto najrozšírenejšie očné chorobu možno odhaliť genetickým testom vykonávaným svetovo uznávanou laboratórií Optigen. PRA nie je zďaleka jediným nebezpečenstvom a tak sa odporúča opakovane nechať psa vyšetriť u veterinára - špecialistu na očné choroby. Zásluhou niekoľkých zodpovedných chovateľov, ktorí otázku dedičných chorôb nepodceňujú a snaží sa riziká eliminovať voľbou vhodných párov, nie je situácia v chove až tak pesimistická, ako by sa možno niekomu zdalo. V tomto prípade platí: nebáť sa chovateľa opýtať, pozrieť sa po odchovoch tej či onej chovateľskej stanice a nedať len na množstvo titulov, hocikedy získané v kynologickej exotických krajinách.

Chov v ČR
V súčasnej dobe je už chovná základňa u nás dostatočne široká a v porovnaní so zahraničím tiež na vysokej úrovni. Australáci majú veľké šťastie v tom, že tu nedochádza k štiepeniu rýdzo pracovných a naopak exteriérových línií. V našom chove pôsobí jedinci s typickou povahou, pracovne upotrebiteľný s dobrým zdravím a exteriérovo kvalitné. To všetko dokazujú nielen sami, ale najmä na svojich odchovoch. V českej plemennej knihe je teraz zapísaných viac ako 600 jedincov. Sú medzi nimi importy z USA, Fínska, Belgicka, Kanady, ale aj úspešné exporty našich chovateľov do viac či menej vzdialených krajín.

sfarbenie
Australáci sa správajú v dvoch farebných rázoch - modrí a červení. Variant modrá - modrá, modro škvrnitá alebo modro bodkovaná, s alebo bez iných škvŕn. Povolené sú modré, čierne a žlté na hlave. Druhým sfarbením je červená - psi červená bodkovaná, s alebo bez farebných škvŕn na hlave. Zaujímavosťou je, že sa šteňatá austrálskeho pastierskeho psa rodia biela iba s čiernymi alebo červenými znakmi na hlave a škvrnami na tele (ak sú). Úplné sfarbenie sa začína objavovať okolo troch týždňov veku a rozvíja sa asi do šiestich až ôsmich týždňov veku. Vyfarbovanie srsti môže pokračovať alebo sa meniť až do dospelosti. Všeobecným pravidlom je, že psy majú tendenciu s vekom tmavnúť. Oba farebné rázy sa správajú spoločne.
Ak chcete všestranného pracovného psa s dušou športovca, dobrého strážcu a zároveň skvelého kamaráta a priateľa celej rodiny, máte vybrané.


Text: Andrea Daňková
www.cidabro.cz
Foto: Renata Hofmann