História
Podľa mena by si každý pomyslel, že toto plemeno pochádza z Austrálie, avšak domovom tohto zvieraťa sú Spojené Štáty Americké. Hoci na pôvod tohto plemena existuje mnoho teórií, pravdepodobné korene siahajú do Baskicka, do Pyrenejského pohoria nachádzajúceho sa medzi Španielskom a Francúzskom. Názov "austrálsky" bol mylne spojený s Baska, ktorí so svojimi ovcami cestovali do Austrálie a neskôr dorazili koncom 18. a začiatkom 19. storočia do USA. So sebou mali "malé modré psy s krátkym chvostom". Na západe Spojených Štátov znamenal pre pasenie austrálsky ovčiak to isté, čo v Škótsku border kólia. Na vzniku "australáka" sa pravdepodobne podieľalo viac plemien, ovčiaky psy krížili podľa potrebných vlasnosti. Popularita tohto plemena narástla po 2. svetovej vojne, kedy sa rozmohlo westernové jazdenie. Australák sa dostal na oči vďaka rodeu a ďalším konským súťažiam, objavil sa v televízii a vo filme. Pre svoju trénovateľnosti a všestrannosť sa stal nevyhnutnou súčasťou rančerov. Tí ho samozrejme ďalej šľachtili, posilňovali ovčiarske inštinkty, prispôsobivosť, s dôrazom na inteligenciu a samozrejme nádherný a pútavý vzhľad. V roku 1957 bola založená organizácia ASCA (Australian Shepherd Club of America), ktorá vytvorila programy týkajúce sa zdravia psov, pasenie, obedience, agility, práca s mládežou. V roku 1991 bolo plemeno zaregistrované v AKC (American Kennel Club), kde ako u iných plemien bol vytvorený štandard. 24. 7. 1996 bol štandard prevzatý z partnerskej AKC a austrálsky ovčiak uznaný ako dočasná plemeno FCI a 21. 5. 2007 bol uznaný právoplatne, s číslom štandardu 342.
vzhľad
Australák je pes strednej veľkosti, kvadratického rámca. Jeho pohyb je ladný, srsť strednej dĺžky, môže byť ľahko vlnitá. Chlpy sú krátke na hlave, ušiach a pod pätami. Zaujímavosťou sú 4 farebné variety, v ktorých sa austrálsky ovčiak nachádza. Je to čierna, červená (pes nie je samozrejme rude sfarbený, ale pečeňovo hnedý), blue merle a red merle, s bielymi znakmi a pálením či bez. Blue merle a čierni psi majú čierno pigmentovaný nos, pysky a okraje viečok. Červení a red merle psi majú všetko sfarbené do hneda. U merle sfarbenia sú tolerované ružové fliačky na nose, avšak nesmie presiahnuť 25% plochy nosa u zvieraťa staršieho 1 roka. Tiež je dôležité množstvo, veľkosť a umiestnenie bielych znakov. Australák sa môže narodiť s dlhým, či prirodzene krátkym chvostom, ktorý by nemal presahovať 10 cm. Chvost sa môže kupírovať. Výška v kohútiku: U psov (samcov) je preferovaná výška v kohútiku 51-58 cm, u sučiek 46-53 cm (18-21 palcov).
Povaha a využitie
Austrálsky ovčiak je inteligentný, veselý pes, verný svojmu pánovi. Je rád v kontakte so svojou ľudskou svorkou, ale k cudzím ľuďom prejavuje prvotne istú rezervovanosť. Strážny inštinkty sú mu vlastné. Avšak je to pes aktívny a ku svojmu životu potrebuje nejakú činnosť, a to nielen fyzickú, ale aj psychickú. Nemusí to byť len práca s dobytkom alebo ovcami, v súčasnosti je možné s týmto psom robiť akýkoľvek šport, od agility, cez dogtrekking, coursing, flyball, dogfrisbee, dogdancing cez klasickú poslušnosť. Vďaka svojej učenlivosti je radosť s ním pracovať.
starostlivosť
Srsť potrebuje pravidelnú starostlivosť, ale nijako náročnú. Občas sa niektorým psom zacuchávajú chlpy za ušami. Hustota kožuchu sa líši podľa toho, či máte psa v byte či vonku a samozrejme treba počítať s tým, že občas nájdete v domácnosti chlpy aj tam, kde by ste to nečakali.
Text: Kristýna Červenková,
CHS Slnečná listosvit,
Foto: Ivana Šarochová, Karin Hermans, Stanislav Novák