- pes mierny, ušľachtilý a priateľský
Dlhé mohutné telo nesené s obdivuhodnou silou na krátkych nohách silných kostí, zakončených dole masívne, takmer leví labou, ozdobenú vráskami. Pod záhyby voľnej kože porastené hladkou srsťou sa rysuje statná postava. Jemne modelovaná hlava s prevísajúcimi pyskami dekorovaná zamatovo lesklou srsťou prezrádza pradávny pôvod. Dlhé uši splývajú pozdĺž hlavy v nádherných záhyboch a vlhký nos má veľkosť detské pästičky. Z hlboko uložených tmavých očí mu vyžaruje kľudný a dôstojný výraz anglického aristokrata. Pár vrások v tvári akoby značilo všetky útrapy sveta. Len chvost na druhom konci tela prezradí, že to s tými starosťami nie je tak vážne. Elegantný krivka chvosta dokončuje líniu dlhého chrbta a pohybuje sa v rytme stieračov. Jeho hlas znie ako zvon, ako koncert lesných rohov. Je nízky a zvučný, plný melanchólie. Vystrie ak k nemu ruku, alebo iba zavadíte pohľadom, je pripravený vám opätovať vašu pozornosť a náklonnosť, a to vrúcnosťou, ktorej miera je absolútne odzbrojujúci. To je baset.
V pestrej palete psích plemien ho nemôžete zameniť za iné plemeno. Navyše vo trojfarebné variante patrí k najkrajšie sfarbeným psom vôbec. Ak ide okolo vás, ťažko ho prehliadnete. Jeho vzhľad a spôsob chôdze upúta. Neexistuje človek, ktorý by naň nezareagoval. Reakcie sú však dvojakého druhu. "Pozrite sa na toho mrzké psa s uslintanýma pyskama, čo si šliape po ušiach. Ako má smiešne krátke nohy! Veď on ťahá brucho po zemi! ", Počujete občas za chrbtom. Potom je ale druhá skupina ľudí, ktorí na neho reagujú úplne inak - tí väčšinou prepadajú tomuto plemenu navždy. Namiesto obvyklého konštatovanie: "Mám doma psa" platí pre majiteľov Basset skôr hrdé vyhlásenie: "Som vlastnený baset".
Aký vlastne je?
Ten, kto v ňom vidí len dekoratívneho psa kuriózneho výzoru, býva milo aj nemilo prekvapený. Hoci má mnoho jeho majiteľov vrátane mňa tendenciu ho poľudšťovať, nesmieme nikdy zabudnúť, že baset je pes. Jeho správanie sa v podstate riadia inštinkty a iba, keď sa vám podarí ich využiť k nácviku poslušnosti za použitia trochy dôvtipu, logiky, trpezlivosti a sústavnosti, stane sa vám milým spoločníkom. U psov je to rovnaké ako u ľudí. Sú baset introvertný, extrovertný, veselí, smutní, chytrí, hlúpi, sebavedomie i ušlápnutí. Každopádne však dokážu byť chytrí. Baset je majstrom pretvárky. Pod jeho maskou starého anglického lorda sa skrýva klaun, alebo skôr profesionálny zabávač. Nevyzerá, že by bol pripravený rozdávať sa kedykoľvek a komukoľvek, avšak dokáže byť naozaj roztomilý a veselý.
Neočakávajte od neho slepú oddanosť a poslušnosť. K tomu nebol vyšľachtený. Je pre neho prirodzené, keď ako durič svoju prácu robí samostatne a svojím tempom. Nechápe, že sa na neho hneváte za to, že sa zaoberá viac svojím nosom, než vami.
Je veľmi prispôsobivý. Zvykne si na váš štýl života a stotožní sa s vami, nech ste človek mestský a pohodlný, alebo vášnivý nimrod. Je to ideálny rodinný pes. Nepovažuje za potrebné fixovať sa na jedného člena rodiny ako na vodcu, aj keď je vhodné, aby o existencii vodcu v rodine vedel, inak by sa ním mohol stať sám. Baset sa integruje do rodiny bez problémov. Je tolerantná k iným domácim zvieratám a nevyhľadáva konflikty. Je veľmi hodný aj na malé deti. Dovedie v ich spoločnosti stráviť celé hodiny a je spokojný. Je však nutné, aby aj deti rešpektovali právo psa na nerušený odpočinok. Toho si baset dovedie dopriať. Vonku sa rád nechá zamestnať pachy, ktoré sleduje s nosom nízko pri zemi. Do jeho nosa prichádzajú správy zo všetkých strán a mnohé sú pre neho zaujímavejšie, než vaše snahy o rozumné tempo chôdze. Skutočne ste prekvapení, ako ten istý baset, ktorý sa pred chvíľou ľahostajne váľal na gauči, dovedie rýchlo bežať. Našťastie má predsa len kratšie nohy, a tak sa dá dohodnúť na spoločnom tempe.
Pri vstupe do lesa neobyčajne ožije. Akoby naštartoval druhý motor. Nos nesie nízko pri zemi, sliedi v rýchlom tempe zľava doprava a fŕka-nasáva. Je to znamenie, že našiel stopu zveri. Ak je čerstvá, v poľovníckej žargóne "teplá", počítajte s tým, že váš pes sa v tom momente pustia do jej sledovania. Zabrániť mu v tom môžete iba fyzickým zadržaním. Volanie a pískanie nemáva valného efektu. Baset je na stope hluchý a slepý. Pes je schopný vrátiť sa sám, ale je rozumnejšie svojho baseta, ktorý sa oddáva stopovacie vášni, proste nadeběhnout a odchytiť. To je pomerne ľahká úloha pre priemerne fyzicky zdatného psovoda. Baset bude veľmi prekvapený, že vás vidí a očividne bude vytrhnutý zo zaujímavej práce. Bude sa možno tváriť previnilo, takže mu odpustíte, že vaše volanie nepočul. Alebo ho skôr nechcel počuť.
Ešte jedna vec je na tomto plemene jedinečná. Je to veľká variabilita v type aj sfarbenie. Sú baset mohutnie, tenkí, dlhí, krátki, tuční, ľahkí, nízki, vyššia, tmaví, svetlí aj strakaté. Som si na sto percent istá, že budete len ťažko svojmu psovi hľadať dvojníka, hoci len vo sfarbenie.
pôvod plemena
Existencia krátkonohých psov s dlhým telom je preukázateľná už v staroveku. V hrobke Thutmose III., Ktorý panoval v Egypte viac než 2000 rokov pred naším letopočtom, bolo nájdené vyobrazenie krátkonohého psa. Nemožno však tvrdiť že by išlo o predka dnešných basetov. Krátkonohé psy všeobecne sú považovaní za výsledok génovej mutácie - predčasného ukončenia rastu končatín v embryonálnom vývoji, ktorému sa hovorí "chondrodystrofia". Možno predpokladať, že k takej mutácii v chove psov mohlo v minulosti dôjsť na rôznych miestach zemegule, a preto nemožno jednotlivé "kratinožky" s istotou označiť za príbuzných, aj keď napríklad francúzsky baset a nemecký jazvečík majú k sebe blízko.
Kolískou plemien basetov je bezpochyby Francúzska. Už z čias starého Ríma pochádzajú zmienky o psoch z Galie, ktorých vlastnosti zodpovedajú charakteru lovu duričov. Malo ísť o psov krátkonohé, veľmi inteligentný, vynikajúceho čuchu a mimoriadne vhodné pre prácu na "vychladnuté stope". Patrón lovu, sv.Huberta, ktorý žil v rokoch 656 - 727, má svoj podiel na uchovanie a rozšírenie rôznych plemien loveckých psov. V Ardenách založil kláštor, ktorý po dlhé storočia preslávil chovom vynikajúcich loveckých psov, medzi ktorými nechýbali ani krátkonohé duriče. Tradícia chovu týchto psov, súhrnne označovaných ako "Chien St.Hubert" vrcholila v 16. a 17. storočí. Psy boli popisovanie ako silní v kostre, s krátkymi behy, nie príliš rýchli, ale vynikajúce na stope. Približne v tejto dobe sa v dobovej kynologickej literatúre stretávame prvýkrát s označením "basset". Boli im označovaní psi nízkonohé (od francúzskeho slova "bas", čo po slovensky znamená "nízky, hlboký"). Baset boli rozšírený prakticky po celom Francúzsku. Boli chované vo svorkách a používané k lovu drobnej zveri, ale aj zveri čierne a jelenie. Slúžili dokonca ik lovu vlkov. Pracovali ako sliediči, ktorí nadháněli zver strelcom. Ich krátke nohy boli pre sprevádzajúceho lovca predností: zver neutekali pred pomalými psami takou rýchlosťou a dalo sa na nej ľahšie zamieriť.
Iné baset mali v Artios či Normandii, iné vo Flámsku, iné vo Vendée. Podľa oblasti pôvodu im k pomenovaniu bol dávaný prívlastok, ako "Basset d'Artois", "Basset de Normandie" atď. Mali rôzne sfarbenie srsti, od jednofarebne hnedých, žltých, čierne s hnedým "pálením" až po biele s čiernymi i hnedými škvrnami . Tiež druh srsti bol rôzny. Niektorí z nich sa do dnešných dní nezachovala, z iných sa cieleným krížením vyšľachtila dnes uznávaná plemená basetov:
Basset Hound, foneticky basethaund. O ňom je tento článok a bežne u nás vžilo pomenovanie "baset". Pre rozlíšenie sa niekedy označuje za "anglického baseta".
Basset Artesien Normand - baset artézsko-normandský
Basset Bleu de Gascogne - baset modrý gaskonský
Basset Fauve de Bretagne - basset plavý bretónskeho
Basset Griffon vendéeov - basset hrubosrstý vendénský, existuje v dvoch veľkostiach, ktoré sú samostatnými plemenami - Petit (malý) a Grand (veľký).
Všetci sa od seba dajú ľahko vzájomne rozoznať, lebo sa líšia veľkosťou, druhom srsti a sfarbením. Napovedajú tomu aj názvy plemien. U nás sa v súčasnosti správajú všetky plemená basetov s výnimkou baseta artézsko-normanského, ktorého chov síce ešte v bývalom v Československu zhruba pred štyridsiatimi rokmi začal, ale neudržal sa a nikdy sa nepodarilo ho obnoviť.
Z Francúzska bolo niekoľko Basset dovezené do Anglicka, kde boli naďalej šľachtené, tiež za použitia Bloodhound. Roku 1880 bolo plemeno uznané anglickým Kennel Clubom pod názvom "Basset Hound". Rovnako rýchlo ako dobrý spoločník a výstavný pes, osvedčil sa baset v Británii ako pes lovecký. Už po založení klubu bola sformovaná klubová svorka a v roku 1908 bolo v krajine registrované 39 baset smečiek. Čoskoro došlo k rozporom medzi priaznivcami loveckého využitie plemena a chovateľmi, ktorí sa zameriavali na exteriér. Tieto rozpory a následné obe svetové vlaku spôsobili, že chov Basset bol v Británii po konci druhej svetovej vojny prakticky v troskách. Obnoviť sa ho podarilo za prispenia importov z Francúzska a USA.
americký baset
Hoci baset prapôvodom pochádza z Francúzska a jeho dnešná podoba vznikla vďaka anglickým chovateľom koncom 19.storočia, v žiadnej inej krajine nedosiahol také popularity a rozšírenia ako v USA. Svoju úlohu zohral jeho atraktívny a úplne ojedinelý vzhľad, ktorého výrečný zádumčivý pohľad upútal tvorca reklamných agentúr. Baset prenikol ako často používaný maskot v reklamách na všetko možné. Najznámejší je obuvnícka firma "Hush Puppy". Dodnes veľa ľudí na Západe nevie, čo je to za plemeno, ten "basset", ale vyslovíte ak "Hush Puppy", už vedia, o akého psa sa jedná. Baset sa stal aj televíznou hviezdou, a to niekoľkokrát za sebou. To všetko mu pomohlo dostať sa do amerických domácností, kde hrá rolu obľúbeného domáceho maznáčika, tzv. "Pet". Zdá sa, že baset je v Amerike takýmto "národným jazvečíkom". Jedno z možných vysvetlení je, že je jednoducho úplne prispôsobivý životnému štýlu svojho pána, a to iste vyhovuje americkej národnej mentalite.
Chov basetov u nás
Bassethoundi sa v Československu objavili na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia. Z Nemecka, Anglicka, Poľska, Rakúska a Talianska bol dovezený niekoľko prvých jedincov. Nie je bez zaujímavosti, že to boli práve oni, koho zaznamenali filmové kamery v Honey na líšku - scéne z najslávnejšej českej filmovej rozprávky "Tri oriešky pre Popolušku". Prvý vrh bassethoundů sa narodil v roku
Štandard plemena a jeho najnovšie poňatie
V Británii vytvorili prvú štandardy baseta už koncom 19. storočia, ale podľa nich sa dnešný baset nedajú posudzovať. Na konci sedemdesiatych rokov 20. storočia medzinárodnej kynologická federácia FCI, ktorej členom je dnes aj naša Českomoravská kynologická únie, uviedla do platnosti britský štandard, ktorého znenie platí s menšími úpravami prakticky až dodnes. V poslednej dobe sa z Británie šíria zvesti, že štandard plemena podlieha výraznej revízii. Bassethound bol zaradený medzi niekoľko plemien, ktoré britská stanica BBC označila za neprijateľné z hľadiska "týrania chovom". Pod silným vplyvom rôznych ochranárskych hnutí sú plemená ako pekinéz, šarpej, neapolský mastin, Clumbery španiel, bloodhound, bordeauxská doga, bernardín, Čaučau, buldog pod., Ale dokonca aj nemecký ovčiak alebo rodézsky ridgeback, medializovaná ako plemená, ktoré napospol kvôli svojim prehnaným plemenným znakom stráca zdravie. Nakoľko je toto tvrdenie založené na pravde a nakoľko na obyčajné mediálne masáži, si môže každý domyslieť. U bassethounda sú konkrétne avízované zmeny v texte vedené snahou nezabudnúť, že bassethound je lovecké plemeno, u ktorého je prvým a posledným hľadiskom schopnosť sa pohybovať bez zvýšeného úsilia akýmkoľvek terénom a že by k tomu mal byť anatomicky vybavený. V momente, kedy bude nový britský štandard akceptovaný medzinárodnou kynologickou federáciou FCI, bude sa podľa neho posudzovať tiež na našich výstavách. Ak by následkom toho boli za vady alebo nedostatky označené napr. Príliš krátke nohy, príliš dlhé uši alebo príliš veľa voľnej kože, ktorá môže spôsobiť napr. Očnú vadu (príliš otvorené oko as tým súvisiace zdravotné riziká a problémy), tak by zmena štandardu splnila svoj účel. Otázkou však je, kde hľadať hranice pre pojem "príliš" alebo "extrém". Tu hrá nesmiernu úlohu zdravý úsudok rozhodcu a najmä jeho skúsenosť s týmto plemenom.
Baset je pôvodom poľovný pes, ktorý je schopný s neobyčajnou vytrvalosťou a hlasitosťou sledovať stopu zveri. Vyznačuje sa veľmi nízkym nosom, vďaka ktorému je schopný vypracovať stopu aj za nepriaznivých podmienok, kedy zlyhávajú iné plemená. Dnes sa používa skôr ako farbiar - na stope postrelenej zveri. Medzi majiteľmi tohto impozantného plemena je dnes síce pomerne málo aktívnych poľovníkov, avšak kto si raz prácu baseta obľúbil, rád sa k nemu vracia.
Vyžaduje osobitnú starostlivosť?
Vďaka svojej zavalité stavbe tela a silné podsade je veľmi odolný voči počasiu. Môže preto zdržiavať celoročne vonku, avšak nesmieme zabudnúť, že ide o svorkový orientovaného psa, ktorému samota nevyhovuje. Starostlivosť o srsť spočíva len v občasnom kefovanie za účelom odstránenia odumretých chlpov. Krátka srsť má dobrú samočistiacu schopnosť, a tak vyzerá neustále pomerne čisto. Vzhľadom k tomu, že ide o tzv.lymfatické plemeno, musíme počítať s tým, že pes bude viac cítiť ako napr. Pudel. Zvýšenú pozornosť treba venovať čistote uší - zvukovodov a tiež očí, najmä, ak sa pes pohybuje v prašnom prostredí. Pravidelne sa musí kontrolovať dĺžka pazúrov a v prípade potreby je nutné ich strihať. Hlavne pri predných nohách, ak sa samy neobrusujú, môžu byť dlhé pazúry príčinou zlého nášľapu labky.
Baset máva veľkú chuť do jedla, a preto mu hrozí obezita, najmä ak je zvýšený príjem potravy spojený s nedostatočným pohybom. Kŕmia sa krmivami pre veľké plemená, ktoré obsahujú potrebné látky pre výživu a správny vývoj pohybového aparátu, predovšetkým kĺbov. V období rastu mladého psa sa môže prechodne vyskytnúť krívanie, ktoré signalizuje, že niečo vo vývoji kostry nie je v poriadku. Dnešná medicína s týmto dovedie poradiť natoľko erudovane, že stačí bežná medikácie a príznaky v priebehu niekoľkých dní vymiznú. Je samozrejmosťou, že v období rastu nie je vhodné psa nijako fyzicky preťažovať, a preto dlhé prechádzky odložíme až do doby, kedy kostra a svaly sú už primerane vyvinuté. Niektorí baset, najmä tí s ťažšie stavbou tela, majú dedičné predispozície k torziu žalúdka, prípadne iných vnútorných orgánov. Nemožno však tvrdiť, že ide o problém špecifický len pre toto plemeno. Ide skôr o daň za chovateľskú snahu o prehnanú robustnosť v stavbe tela, ktorá privedená do extrému, nepriniesla žiadnemu plemenu nič dobré. Našťastie si toto začínajú rozumní chovatelia uvedomovať, a preto i plemeno bassethoundů čakajú iste dobré zajtrajšky.
Text a foto: Ing. iva Černohubová
CHS Bohemia Horrid