Bojí sa samoty

Strach zo samoty je najčastejšia a najproblémovejšie zo všetkých psích strachov, preto je mu venovaný najväčší priestor. Má mnoho rôznych podôb a majitelia psov sa k nemu stavia rôzne: niektorí svoje psíkov ľutujú a chcú im pomôcť, iní považujú prejavy ich strachu za naschvály a tvrdo je trestajú, ďalšie sa snažia hlavne psa umlčať, aby nerušil susedov.

Na záhradu? Nikdy!
Priniesli sme si z útulku asi štvormesačného kríženca, máme ho doma týždeň. Bol odchytený na ulici a potom strávil tri týždne v útulku, než sme si ho vzali. V útulku bol zavretý v koterci a údajne tam bol hodný. My teraz máme psíka v dome, má pelech v obývačke, ale radi by sme ho naučili, aby bol cez deň na záhrade. Zatiaľ tam nevydrží dlhšie ako desať minút. Dokonca aj keď doma odídeme len do vedľajšej miestnosti, má zrejme veľký strach, že ho opúšťame navždy, a začne hrozne vyvádzať. Snažíme sa ho privykať na samotu tým, že mu povieme "čakaj", necháme ho v izbe alebo vonku na záhrade a odchádzame. Po desiatich minútach sa vraciame, veľa sa privítame, hovoríme hodný, chválime ... Ale je to stále rovnaké - vždy plače, vyje, šteká, škriabe, hryzie do dverí. Zatiaľ teda máme "stráženie" 24 hodín. Kedy myslíte, že sa to naučí?

odpoveď:

A jé, tu sa stala veľká chyba hneď na začiatku. Je naivné očakávať, že sa pes po týždni celodennej starostlivosti a pozornosti vnútri domu sám od seba zmieri s tým, že bude niekoľko hodín sám na záhrade. Tam mal byť umiestnený hneď po prinesení z útulku a pohoda obývačky mu malo byť dopriate len ako výnimočný chvíľkový pôžitok. Teraz, keď každý náznak samoty v ňom vyvoláva panickou reakciu, bude potrebné ho najprv zmieriť s tým, že pozornosť a starostlivosť pánov nemôže mať stále. Až keď bude menej závislý na ich pozornosti, môžu začať pomalú desenzibilizácia.
Pelech by som presunula z obývačky do predsiene a obývačka by som urobila pre psa tabu. Proste ktokoľvek vstupuje do izby, stráži si, aby tam pes nevošiel s ním, a nepustí ho cez prah. Dvere však zostanú otvorené, a keď tam šteňa skúsi vojsť, treba ho hneď veľmi rozhodne zaraziť. Spočiatku to bude náročné na rýchlu reakciu a na trpezlivosť, ale ak bude rodina dôsledná, šteňa rýchlo pochopí, že obývačka nie je miesto pre neho.
Všetky aktivity so psom by sa mali presunúť von - hry, cvičenia, maznanie, všetka pozornosť. Doma si psa nikto postupne ani nevšimne. Účelom je, aby sa psík tešil von, aby sám túžil tam zdržiavať čo najdlhšie. Potom sa presunie pelech von na terasu alebo pred domové dvere a po výdatnej hre tam pes dostane nejakú okusovací alebo plniaci hračku. A môže začať vlastné desenzitizační cvičenie: Bude potrebné naučiť psíka zostať v pokoji, nielen keď rodina odchádza preč, ale aj keď ide do domu.
Pre podporu cvičení sa pre mladého psa, ktorý má zdržiavať prevažne vonku, hodí obojok napustený upokojujúcimi feromóny, prípadne alfa-kasozepinové prípravky.

Ukážka z knihy Babo, raď! Keď sa pes trasie od strachu
Autorkou je MVDr. Hana Žertová (poradca v oblasti zvieracej psychológie).

Knižka o bežných aj vzácnejších psích bubaci podrobne rozoberá príčiny psieho strachu a metódy jeho odstraňovania. Veľkú časť knihy tvorí otázky skutočných majiteľov psov a komentované odpovede. Veľa zaujímavých informácií tu nájdu všetci, ktorí majú záujem o problematiku psieho správania.


Viac o autorke: www.hanazertova.cz