Bolonský psík pochádza z Talianska a dodnes nie je celkom jasné, ako toto plemeno vzniklo, ale je pravdepodobné, že krížením maltézskeho psíka a malého bieleho pudla, po ktorom prevzalo hravú a učenlivú povahu.
História
Už v 11. a 12. storočí bol bolonský psík vďaka svojmu pôvabu vysoko cenený. Obzvlášť bol obľúbený v období renesancie, kde si mohla bohatá aristokracia dovoliť držať tieto malé hodvábne psíky len tak pre potešenie a pre zvýšenie spoločenskej prestíže. Slávu bolonských psíkov prehĺbili ich majitelia zvučných mien, ako napríklad markíza Pompadour alebo cárovná Katarína II., Ako aj rakúska cisárovná Mária Terézia. Zúčastnili sa vraj aj križiackych výprav. Historické pramene uvádzajú, že boli používané ako "ohrievacie fľaše" v studených spálňach stredovekých dám. Pripisovali sa im liečivé vlastnosti. A tiež boli maľované slávnymi maliari po boku krásnych žien onej doby.
Prvopočiatky oficiálneho chovu pochádzajú z roku 1882, kedy bol v Taliansku zriadený register, do ktorého sa začali zapisovať čistokrvní psi. Po vojne sa bolonský psík úplne vytratil. Zostal v Taliansku u jediného chovateľa, Maria Persichi, ktorému sa pripisuje zásluha za uchovanie plemena. A ďalej sa rozhodli manželia Bonnana plemeno zachrániť a rozšíriť a roku 1984 sa ich sučka Lilly ako prvá stala šampiónkou Taliansko. Zostáva zásluhou manželov Bonnanových, že bolonský psikom už nehrozí nebezpečenstvo vyhynutia, plemeno je obnovené a jeho miesto je v plemenných knihách upevnené, zodpovedá štandardu a vďaka dovozu z tejto krajiny sa stáva typickým predstaviteľom aj mimo Talianska.
vzhľad
Boloňáčik je malý biely psík s dlhou kučeravou srsťou .. Hlava stredne dlhá (jej dĺžka tvorí tretinu výšky), s lebkou mierne vajcovitého tvaru a mozgovou o niečo dlhšie ako je nosová partia. Oči otvorené, guľaté, väčšie smerujúce dopredu. Uši vysoko nasadené, dlhé, zavesené, ale pri koreni mierne zdvihnuté. Krk úmerný k telu, bez laloku. Telo kvadratické, priestorný hrudník siahajúci po lakte, rovný chrbát, brucho mierne vtiahnuté. Nohy rovné a rovnobežné. Chvost nasadený v predĺžení chrbtovej línie sa stáča cez hřbet.Srst je dlhá, jemná, chumáčikovitá, nepriliehajúce, vzdušná. Sfarbenie musí byť čisto biele bez akejkoľvek škvrny alebo odtieňa.
Využitie a povaha
Je to malý spoločenský psík, krehký, citlivý, učenlivý. Je veľmi oddaný svojmu pánovi, hravý inteligentný, veľmi dobre sa znáša s ostatnými domácimi zvieratami a hodí sa aj pre začiatočníkov. Je to psík pre chov v byte, miluje deti a je výborným spoločníkom starším lidem.Je označovaný ako antistresový, pretože dokáže človeka rozosmiať, nech chce a alebo nechce,
Spoločník, miluje pohyb a rád sa učí, hodí sa aj pre napr. Agility.
starostlivosť
Bolonský psík vyžaduje pravidelnú starostlivosť o srsť. Chĺpky v okolí ňufáku a očí je nutné pravidelne česať a umývať. Je potrebné odstraňovať chĺpky v ušiach, podľa potreby strihať pazúriky a veľmi dôležité je čistenie očí. Psíka nie je nutné často kúpať, pokiaľ možno nie častejšie ako 1krát za 2 mesiace. Podľa kvality srsti je možno nechať šteniatko po pol roku ostrihať, ale najlepšie je sa poradiť s chovateľom. Bolonský psík nepĺzne.
Náchylnosť k chorobám
Boloňáčci od prírody trpia často na slzenie očí. Toto je spôsobené predovšetkým dráždením očí srsťou rastúce v ich okolí. Nadmerné slzenie má za následok hnednutie srsti v okolí nosa pod očami. Nadmernému slzenie sa čiastočne zamedzuje tým, že srsť medzi prímasa vystrihávať aby toľko nedráždila oči.
Ak sa rozhodnete pre kúpu tohto malého, bieleho nezbedníka tak verte, že Vás v žiadnom prípade nesklame.
Text Alena Ptáčková
Chovateľská stanica plemien Akita inu a Bolonský psík Arum Jihlava
www.aruma.estranky.cz
Tel .: 724 770 621
Foto: Lenka Schmidová