SK
CZ
PL
Burmily
spoločenská mačka pre spoločenské ľudí
Burmily je mačka jedinečná svojím vzhľadom i povahou. Jej štíhle, elegantné telo je pokryté krátkou, hodvábne jemnú striebornú srsťou, ktorá priamo zvádza k pomaznanie. Najnápadnejším znakom Burmily sú ich oči - veľké, živé, žiarivo zelenej, pripomínajúce dva smaragdy zasadené v striebre. Ich orámovanie tmavšie linkou budí dojem, akoby burmilka používala pre zvýraznenie pohľadu kontúrovaciu ceruzku. Ona ale nepotrebuje žiadne umelé vylepšenia, je krásna vo svojej prirodzenosti a je si svoje elegancie dobre vedomá.
História
Burmily sú jedným z mála plemien, u ktorých je pôvod plemena a jeho vývoj presne zdokumentovaný. U Burmily sa skrátka nedialo nič náhodne, opraty od začiatku držali pevne v rukách chovatelia v spolupráci s poprednými genetiky. Vďaka tomu sa im podarilo vyhnúť sa mnohým slepým uličkám, do ktorých sa dostala iné plemená, kde bol vývoj ponechaný náhode alebo živelnému rozvoju. História sa začala písať v roku 1981, kedy barónka Miranda Bickford-Smith, známa anglická chovateľka barmských mačiek (chovateľská stanica Astahazy), zamkla jedny z dverí na svojom sídle. Na jednej stane zamknutých dverí plakala lilavá barmská mačka Bambino Lilac Faberge, na strane druhej perzský činčilák Jemari Sanquist, ktorý bol maznáčik jej manžela a mal byť ďalší týždeň kastrovaný. Mačacie Romeo a Júlia a ich smútok natoľko dojali zamestnanec, ktorá mala na starosti upratovanie, že zamknuté dvere odomkla a dopriala milencom to, po čom obaja toužli najviac. Z lásky zrodená mačiatka zdedila postavu a krátku srsť po matke, striebornú farbu po otcovi. Mačiatka bola zjavom aj povahou tak očarujúce, že záujemcovia, ktorí sa prišli pozrieť na barmská mačiatka, zabudli prečo prišli a obdivovali malé strieborné Kříženecký. Rozhodnutie vytvoriť nové plemeno na seba nedalo dlho čakať a meno bolo zvolené zložením z oboch východiskových plemien Burmese (barma) x Chinchilla (perzská mačka činčila) = Burmilla. O spoluprácu pri vytváraní chovného plánu bol požiadaný špičkový odborník na genetiku Dr.Robinson, takže každé kríženie sa dialo podľa vopred naplánovaného programu a pod odborným dohľadom. Tým sa podarilo udržať koeficient inbreeding (koeficient príbuzenského kríženia) v prijateľných medziach i pri využití príbuzenskej plemenitby. Občasné vytvorenie a prikríženie nových línií zabránilo inbredné depresiu (strata vitality u potomstva, prejavujúca sa pri párení príbuzných jedincov).
Chov vo svete
Burmily sa na svoju víťaznú cestu Európou vydali spoločne s dánskou chovateľkou pani Birget Nehammer, ktorá v spolupráci s Penny Bydlinský importovala prvý chovné zvieratá z Anglicka a niekoľko rokov usilovne pracovala na rozvoji plemena. Jej vďačí Burmily za svoje uznanie v rámci FIFe v roku 1995, jej mačky a kocúri sa objavujú u koreňov prakticky všetkých rodokmeňov európskych Burmily. Za jej neúnavnú prácu a všetko, čo pre Burmily dokázala urobiť a obetovať, jej patrí vďaku a poďakovanie všetkých chovateľov, aj keď už sama aktívne nespráva. Dnes sú Burmily obľúbené spoločenské plemeno, okrem Británie predovšetkým na severe Európy, v Holandsku a Dánsku. Mnoho priaznivcov majú v Austrálii a dostávajú sa do módy aj v Amerike. Prvé lastovičky sa objavujú aj v pobaltských štátoch bývalého Sovietskeho Zväzu. Burmily je plemeno, ktoré má budúcnosť a svoje najlepšie roky ešte pred sebou.
kríženie
Pre Burmily je podľa FIFe štandardu povolené kríženie s barmskými mačkami, ktoré sa využíva pre rozšírenie genofondu. Chovateľská prax ukazuje, že veľmi prínosné môže byť kríženie Burmily s perzskou (či exotickú) mačkou. Vkřižování barmských mačiek so sebou totiž prináša zhoršenie farby oka, ktorá u barom je v ideálnom prípade sýto žltá, kdežto u Burmily je žiaduce oko jasne zelené. Tiež sa stráca kvalita srsti, ktorá sa stáva príliš priľahlou. V neposlednom rade môže dôjsť k posunu typu a vytvorenie "strieborné barmskej mačky", čo je krajne nežiadúce. Tiež jedinečná povaha Burmily môže byť týmto krížením ohrozená. Holandskí chovatelia dosiahli povolenie vkřížení perzského kocúra do línií Burmily ai Česi priniesli svoj diel k rozvoju plemena. Vďaka progresivite chovateľské komisia Českého zväzu chovateľov bolo povolené experimentálne nakřížení kocúra Burmily EC Herbie af Misapotanien a strieborné exotické mačky Josie Suad. Výsledok bol prekvapivo vydarený a strieborný kocúr New Tjechov Dee bol exportovaný do Holandska. Tam sa stal veľmi úspešným plemenníkom a mohol uplatniť svoj prínos do chovu u viac mačiek ako v Čechách. Späť do Čiech sa potom vrátil jeho syn Roemah Koetjing Ozzy Osbourne, ktorého možno nájsť v rodokmeňoch mnohých českých Burmily.
Odlišný postoj k prikrižovaniu zaujímajú dánski chovatlé, ktorí z obavy straty typu nechcú svoje mačky krížiť. Naopak chovatelia v Španielsku spoločne s francúzskymi chovateľmi šľachtí dlhosrstou Burmily (tiffany), ktorá vzhľadom pripomína Peržanky pred tridsiatimi rokmi. Oproti dnešnej perzské mačke nemá toľko podsady, a preto nebude tak výrazne línat.
Chov v Čechách
Moje prvé stretnutie s burmilkami bolo sprostredkované, čítala som si o nich v informačnom spravodajcovi SZCH. Bol to článok ing.Mahelky o uznanie Burmily ako samostatného plemena na medzinárodnej konferencii Fife, ktorá sa vtedy v roku 1995 konala v Prahe. Článok veľmi sugestívne popisoval ich elegantný krásu a jedinečnú povahu. Už vtedy ma ako plemeno zaujali, aj keď na to, až ich uvidím živé, som si musela počkať až na Svetovú výstavu v Prahe roku 2000. Keď som potom hľadala plemeno, ktorému by som sa chcela venovať a ktoré by doplnilo mojej vtedajšej mačacie osadenstvo - balinéskou a Barmu - padla voľba jednoznačne na Burmily. Tie prvé boli dve, obe z Dánska, mačička od zakladateľky chovu v Európe pani Nehammer - Thamakan Silver Effie a kocúrik z chovnej stanice af Misapotanien dánskeho chovateľa Benta Aggersbol.
Efinka a obzvlášť kocúrik Herbie budili na výstavách pozornosť, predsa len to boli prvé burmilky v Čechách a v šou kvalite aj v strednej Európe. V tom čase síce bolo v Nemecku niekoľko Burmily, tamojší chovatelia sa ale dali cestou kríženia s Barmou a chovu "Asians", variet s rôznymi kresbami, dymových alebo bez striebra. Herbie výstavy miloval, bavilo ho byť stredobodom pozornosti. Na posudzovateľskom stole sa vždy rozvalil na chrbte a nechal sa škrabať, šťastný, že ho niekto obdivuje. Však má v niekoľkých posudkoch napísané že "krásne ukazuje bruško". Postupom času sa stal Európskym šampiónom a pozbieral rad výstavných úspechov. Len rola otca sa mu príliš nepozdávala, rozhodol sa, že s Effie rodinu založiť nechce. Hoci som s chovom málopočetného plemena mala skúsenosti už od balinesek, donútil ma tým vlastne hneď od začiatku vytvoriť širšiu chovateľskú základňu, a tak ma uchránil časté chyby chovateľov vzácnych plemien - mám mačku a kocúra, splodím mačiatka a čo bude ďalej sa uvidí ... Našťastie bol k dispozícii krémový striebristo tieňovaný kocúr Bellabony Fleetwood Mac, ktorého doviezol ing. Panamá zo Španielska už ako dospelého. Postupom času pribudla aj ďalšia mačička modro tieňovaná AJ LilithDee z Holandska, takže sa nám podarilo založiť niekoľko chovných línií, z ktorých niektoré boli k sebe úplne netradičnými.
Dnes začína žať svoje prvé výstavné úspechy už siedma generácia "slovenských" Burmily z chovateľskej stanice Dee, CZ. Poslednou dobou sa aj cez veľkú vzdialenosť veľmi sľubne rozvíja spolupráca s austrálskymi chovateľmi. Veľmi úspešný kocúr Xcuse me, I am Emil Dee do Austrálie nedávno odletel, aby oživil tamojšej chov. Výmenou čakáme od austrálskych chovateľov dve burmilky, kocúrika a mačičku.
Momentálne je v Čechách trinásť chovateľských staníc (a niekoľko príležitostných chovateľov), ktoré sa venujú chovu Burmily. Značné množstvo nových začínajúcich chovateľov a mladých mačiek sľubuje ohromný potenciál pre budúci rozvoj plemena. Niektoré chovateľskej stanice majú Burmily ako hlavného plemeno, niektoré je správajú spoločne s plemenami inými (s Barmou, s ruskou modrou, sa siamskými mačkami, s main, s Peržanky). Burmilky sú jednoducho plemeno, ktoré sa znesie s každým. Je sympatické, že napriek rastúcu obľubu týchto mačiek sa ich chov podarilo udržať na "záujmové" líniu. Väčšina chovateľov sa pozná, keď nie osobne, tak aspoň z chovateľských fór a spolupracujú spolu bez závisti, nevraživosti a intríg. Naopak, väčšina z nich rada začiatočníkom pomôže či poradí. Burmily sú spoločenské mačky a je potešujúce, že takéto mačky lákajú predovšetkým spoločenské ľudí.
povaha
Povaha Burmily je láskavá, takže nikdy nedáva najavo nadradenosť nad nami, obyčajnými ľuďmi. Je to priateľka, dôverníčka, maznáčik, dievča do nepohody aj kráľovná. Je veľmi inteligentný, ľahko sa naučí chodiť na vodítku alebo vykonávať veselé kúsky. Tiež aportovanie loptičky je aktivita, ktorou sa Burmily ľahko naučia a ktorú dokážu vykonávať rovnako neúnavne ako psy. Keď ich budete správne motivovať, budú sa možno aj predvádzať. Burmily býva často miláčikom publika, na stole posudzovateľa sa rada predvedie a je milá. Nebojí sa cudzích ľudí, čo chovatelia iste ocenia predovšetkým na výstavách. Burmily je rada v spoločnosti ľudí i mačiek. Je nekonfliktný, takže sa znesie aj s plemenami, ku ktorým je potrebné vyberať ostatné mačky veľmi obozretne. Vo svojom genetickom potenciálu má vpísaná zvedavosť barmy aj ústretovosť perzských činčíl - charakteristické vlastnosti dvoch plemien, z ktorých pochádza. Je priateľská a družná, nie je tak hlučná a náročná ako barmská mačka, ale je odvážnejší a zvedavejší ako perzská činčila. Je to úžasná, milá mačka, ktorá je primerane aktívna, takže sa dokáže aj v pokoji pomaznať. Prítulnosť je burmilám vlastné, oceníte ju určite aj v posteli, kam sa rady chodia pritúliť. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že na
Vzťah k ľuďom
Burmily je veľmi spoločenská mačka, ktorá má rada ľudí. K ľuďom si zporavidla vytvára užšie sociálne väzby naž napríklad britskej alebo perzské mačky. Veľmi dobre vychádza aj so psami. Nebojí sa cudzích ľudí, naopak, má návštevy rada. Nie je to "mačka jedného človeka", je spoločenská k celej rodine aj návštevám. Má veľmi rada deti, ku ktorým nie je agresívny. Od detí dokáže zniesť naozaj dosť, ale to neznamená, že jej tolernce bude vždy bezhraničná. Burmily sú komunikatívni, bez toho, aby boli príliš hlučné. Avšak to, čo chcú, si dokážu "vykomunikovat" veľmi dobre. Nevadí im zmeny, na nové miesta si rýchlo zvyknú, takže prípadné sťahovanie zvládajú bez problémov. Nie sú to mačky, ktoré by sme mohli púšťať von, pretože hrozí riziko, že už je neuvidíme. Chýba im obozretnosť divokých mačiek. Pred cudzími ľuďmi neutečú, neopak predvedú sa ako prítulné a "opustené" mačičky, ktoré chcú pomaznať. Vďaka svojej dôverčivosť a prítulnosti sa musí zapáčiť snáď každému.
Zmysel pre humor
V článku o burmilách sa ing.Mahelka zmieňoval o jednom zvláštnom rysu ich povahy - zmyslu pre humor. Dodnes si spomínam na jeho líčenie ako na hoteli museli demontovať toaletnú misu, aby sa dostali k mačke uviaznuté vo stúpačkách, zachraňovali ju v domnení, že je chuderka polomŕtva strachy. Ona sa pritom celý čas výborne bavila. Urobila som skoro totožnú skúsenosť. Hneď po príchode s oboma novými mačkami domov som sa chcela pochváliť kamarátke chovateľke, čo som si priviezla. Effie nám pri tom chlubení prekĺzla dverami dole do pivnice a zaliezla pod schodmi, kde sa skladujú všetky tie "toľko potrebné veci", ktoré už desať rokov nikto nepotreboval. Vyslobodiť ju znamenalo odtiahnuť mraznička, preusporiadať hladu dosiek a dlaždíc, prebojovať sa cez staré kvetináče a kilá prachu. Naše počiatočné "potichu, nech ju nevyplašíš" sa postupom času zmenilo na "len či ešte žije" a "rýchlo než stresom skolabuje". Hnala nás predstava vydesené chudinky, ktorá v rachotu padajúceho haraburdu márne čaká na záchranu. Ako sme zistili o chvíľu neskôr, jediné vydesené sme boli my, mačka bola špinavá, zaprášená a očividne spokojná, ako sa táto hra podarila. Celú dobu priadla a úplne v kľude nás nechala odpratať aj posledné kúsky, potom sa zdvihla, prišla a skočila nám do náručia s tým, že teraz "pyká" ona a my sa máme ísť schovať.
Burmily sú svorky a mačky, radi robia veci pospolu. Spomínam na jednu príhodu našej svorky, kedy sa mačkám nepáčilo správanie suky papilon k malému mačiatku. Všetky mačky sa jednotne posadili do kruhu a zomkli malého psíka v stredu. Mačky pokojne sedeli as nadhľadom pozorovali neistotu a neskôr aj histerii malé papilonky. Myslím, že sa tým výborne bavili ...
Zlaté burmilky
FIFe rozdeľuje Burmily do dvoch farebných skupín - skupina I pre všetky farby bez červenej a skupina II pre mačky červené / krémovej a korytnačej vo všetkých farebných variáciách. Obe skupiny pripúšťajú varietu shell aj shaded, ale vždy v striebornej farbe. Niektoré non-FIFe organizácie uznávajú ešte farbu zlatú - atraktívne farebnú varietu, ktorá sa z času na čas objavia u všetkých plemien, ktoré sú chované v striebornej farbe so tieňovanou / závojové kresbou, ako sú napríklad perzské či britskej mačky. Zlaté mačky majú teple pieskovú až marhuľovou farbu srsti sa špičkami sfarbenými podľa konkrétnej farby daného zvieraťa. Brada a brucho sú výrazne svetlejšie, bez kresby. Zlate sfarbené Burmily pripomínajú svojou farbou divokú pumu, v kombinácii so žiarivo zelenými očami ide o veľmi atraktívnu farebnú varietu, zlatá mačiatka sa čas od času rodia prakticky vo všetkých chovoch Burmily. V súčasnej dobe je pre Burmily zriadený Breeding Council (poradný chovateľský orgán pri FIFe, jedným z jeho členov je aj pí Venclíková z chovateľskej stanice Dee) a dosiahnutie uznania zlatej farby u Burmily bude pravdepodobne medzi návrhmi pre Generálny zasadnutí v roku 2011. Jedincov potrebných pre predvedenie na uznávací výstave je už dostatok, aj vďaka práci slovenských chovateľov. Teraz je potrebné spresniť štandard a zorganizovať predvedenie. Na budúci rok sa chystá špeciálna výstava, ktorej súčasťou by malo byť predvedenie zlatých Burmily Tribunálom FIFe, čo je nevyhnutná podmienka pre podanie návrhu na uznanie zlatej farby. Prakticky všetci oslovení posudzovatelia vyjadrili názor, že uznanie zlatých Burmily je logicky ďalším krokom v rozvoji plemena, takže možno len dúfať, že sa ho čoskoro dočkáme. Potom budú môcť tieto krásne malé šelmy súťažiť na výstavách a získavať tituly rovnako, ako ich strieborné príbuzných.
záverom
Táto stredne veľká, elegantná a harmonická mačka sa hodí v podstate pre kohokoľvek. Jej veselá, nekonfliktný povaha, atraktívny vzhľad a veľmi nenáročná údržba ju robí ideálne mačkou pre rodinný život. Výborne sa prispôsobí mladej rodine s deťmi, rovnako tak je vhodná pre ľudí na dôchodku. Pre deti je burmilka skvelým partnerom, vydrží sa s nimi hrať celé hodiny. Je opečovávaným bábätkom, ktoré sa nechá voziť v kočíku i priateľom, ktorý načúva tajným prianím šeptaným pred zaspaním. Ovšem Burmily by si nemali robiť ľudia, ktorí sú celý deň v práci a nebudú mať na ňu čas, pretože je to mačka rýdzo spoločenská a samotné by jej bolo smutno. Burmilky sa budú cítiť lepšie, ak budeme je chovať v dvoch. Optimálne je zaobstarať si dve mačiatka, ktorá sa poznajú. Zaobstaraním dvoch mačičiek získame dvakrát viac lásky a budeme mať aj menej starostí, pretože bojové hry si vychutná medzi sebou a na človeka potom ostane viac maznanie. Údržba Burmily nezaberie veľa času. Jej srsť síce lenivá, ale napríklad proti britským mačkám je všadeprítomných chlpov o poznanie menej. Ako už bolo povedané, dobre sa prispôsobí aj spolužitie s ostatnými mačacími plemenami. Jej aktívna, zvedavá a prispôsobivá povaha jej umožňuje byť rovnocenným partnerom, ako plemenám nadpriemerne inteligentným, ako sú napríklad barmy a siamky, bez toho aby sa s nimi hnala do stretu o moc, tak plemenám pokojnejším, ktorá uvítajú rozvážnějšího spoločníka. Burmily zostávajú hravé až do vysokého veku. V zahraničí je vlastné mnoho celebrít. Vystupujú so svojimi majiteľmi moderátormi na televíznych staniciach, Burmily má aj známy jazdec formuly 1 Ralf Schumacher (mimochodom čiastočne príbuznú s tými našimi, českými). Ak uvažujete o zaobstaraní mačky na výstavy, ktorá bude zároveň plniť funkciu pohodového domázího maznáčika, môžem Burmily jedine odporučiť.
Na stránkach Burmilla klubu www.burmilla.websnadno.cz nájdete ponuku mačiek, informácie o chovateľoch, genetike a potrebách mačiatka.
Text: Lena Venclíková, redakcia
Chovateľská stanica DEE * CZ
Foto: Renata Hofmann