Chceme vás informovať, že v týždni od 27.7. - 31.7. 2026 bude prebiehať celozávodná dovolenka a v tomto termíne nebudeme spracovávať ani odosielať objednávky. Všetky objednávky v tomto termíne budú odoslané po skončení dovolenky.

Cestovanie do zahraničia so psom? Prvýkrát som z toho mala väčšie obavy ako náš pes

Keď sme prvýkrát plánovali dovolenku pri mori aj so psom, priznám sa, že som bola nervóznejšia ako pred akoukoľvek inou cestou. Nie preto, že by som neverila jemu, ale skôr sama sebe. Stále som mala pocit, že určite na niečo zabudnem. Granule? Jasne. Vodítko? To je samozrejmosť. Ale čo keď existuje niečo, bez čoho nás cez hranice ani nepustí?

Nakoniec som pár dní pred odchodom sedela u veterinára a zistila, že najväčšia starosť vlastne vôbec nie je pes, ale papiere. Našťastie sme nič nezanedbali, len som dovtedy netušila, že psí pas nie je len nejaká formalita. Od tej chvíle si ho schovávam k našim dokladom a pred každou cestou kontrolujem rovnako automaticky ako vlastnú občianku.

Pamätám si, ako som potom doma niekoľkokrát otvorila batoh, či som ho naozaj pribalila. Asi poznáte ten pocit, kedy viete, že tam niečo je, ale aj tak sa idete pozrieť ešte raz.

Od tej prvej dovolenky už sme boli v zahraničí niekoľkokrát a časom som zistila, že najviac človeka stresujú veci, ktoré sa nakoniec vôbec nestanú. Oveľa častejšie riešite úplné maličkosti. Napríklad že pes odmietne piť z novej cestovnej misky, pretože doma má svoju obľúbenú. Alebo že sa rozhodne zaspať presne vo chvíli, keď ste naplánovali dlhšiu zastávku.

Jednu chybu som ale urobila hneď pri prvej ceste. Mala som pocit, že keď ideme len pár hodín, nemusíme toľko zastavovať. Lenže náš pes si cez prestávku povedal po svojom. Začal byť nepokojný, stále sa otáčal a bolo vidieť, že už toho má dosť. Odvtedy zastavujeme oveľa častejšie. Pretiahneme sa všetci, on sa prebehne, napije a cesta je zrazu oveľa pokojnejšia.

Mimochodom, voda je niečo, čo vozím snáď vo väčšom množstve pre psa ako pre seba. V lete je auto rozpálené počas chvíľky a človek si niekedy ani neuvedomí, ako rýchlo môže byť pes prehriaty. Raz sme stáli v kolóne skoro hodinu a bola som rada, že som mala pripravenú fľašu navyše. Odvtedy ju pribaľujem automaticky.

Veľa ľudí sa ma pýta, či sa pes v cudzine nebojí. Úprimne? Myslím, že oveľa viac záleží na nás ako na ňom. Keď sme prvý večer dorazili do apartmánu, začala som hneď vybaľovať kufre, hľadať zásuvky a riešiť, kde čo bude. Náš pes medzitým našiel deku, ktorú pozná z domu, ľahol si na ňu a počas piatich minút spal. Vtedy mi došlo, že niekedy všetko zbytočne komplikujeme.

Práve preto so sebou vozím pár vecí, ktoré sú úplne obyčajné. Jeho deku, jednu ošúchanú hračku a rovnaké granule, ktoré jej doma. Nie preto, že by bez nich neprežil, ale zmien je počas dovolenky dosť aj bez toho, aby ešte dostal úplne iné kŕmenie.

Čo si dnes zisťujem vopred, sú pravidlá konkrétnej krajiny. Nie kvôli tomu, že by som čakala nejaké problémy, ale nechcem byť prekvapená. Niekde môžu psy na pláž len ráno a večer, inde majú vyhradené vlastné úseky. Raz sme prišli k nádhernej pláži a až na mieste zistili, že sa tam so psami nesmú. Tak sme sadli späť do auta a hľadali inú. Nebola to žiadna tragédia, len zbytočná strata času.

Rovnako sa vždy pozerám, kde je najbližšia veterinárna ordinácia. Nie preto, že by som čakala problém. Je to podobné ako s cestovným poistením. Človek je najradšej, keď ho vôbec nepotrebuje.

Keď sme začali jazdiť so psom, zmenil sa vlastne aj spôsob, ako vyberáme dovolenku. Predtým som pozerala hlavne na to, ako ďaleko je pláž alebo centrum mesta. Dnes ma oveľa viac zaujíma, či je blízko nejaká lesná cesta, kde sa môže ráno prebehnúť, alebo či je okolo dosť tieňa na popoludňajšiu prechádzku. Zistila som totiž, že najkrajšie chvíle aj tak nie sú na promenáde medzi obchodmi, ale niekde úplne bokom, kde sme len my, pes a ticho.

A viete čo? Keby mi dnes niekto povedal, že mám ísť na dovolenku bez neho, asi by mi niečo chýbalo. Jasne, cesta je o trochu dlhšia, kufor je plnší a občas človek rieši veci, ktoré by inak vôbec nemusel. Na druhú stranu mám doma psa, ktorý akonáhle uvidí cestovnú tašku, začne radosťou behať po byte. A to je asi najlepšia známka toho, že všetky tie prípravy dávajú zmysel.

To je pre tento týždeň všetko, ja sa s Vami lúčim a zase budúci týždeň!

Barča z krmeni.cz