Prečo nie? Veď je to "priateľ" človeka! Nie je ale dobré toto priateľstvo príliš vystavovať skúškam a zvážiť, či nie je pre psíka lepšie, aby zostal doma s niekým, koho dobre pozná as ktorým vychádza. Platí to najmä pri plánovaní priveľa turistických dovoleniek alebo pri cestovaní na veľké vzdialenosti.
Avšak, na čo pri cestách za hranice nezabudnúť? Z veterinárne legislatívy na účely nekomerčného pohybu, tj. V prípade cestovania v rámci EÚ, vyplýva, že pes musí byť označený mikročipom, ktorý musí spĺňať normy ISO 11784 alebo 11785; označenie tetovaním je uznávané, že sa jasne čitateľné a bolo preukázateľne vykonané pred 3. júlom 2011, a musí byť sprevádzaný pásom! Zviera musí mať platné očkovanie proti besnote potvrdené v pase, pri očkovaní musí byť pes už označený, (pes sa musí znovu preočkovať proti besnote aj v prípade, že je už v imunite, ale nie je označený a kvôli plánovanej ceste do zahraničia sa novo musí dooznačit - platným sa v tomto prípade očkovania proti besnote stáva po 21 dňoch). Veľká Británia, Írsko, Malta a Fínsko požadujú 120-24 hodín pred vstupom ošetrenie proti echinokokóze, tj. Odčervenie. Účinnou látkou musí byť praziquantel, v páse musí byť zaznamenaný podaný liek, výrobca, dávka lieku, dátum a hodina aplikácie. Toto musí veterinárny lekár potvrdiť do pása pečiatkou a podpisom. Pes nesmie byť určený na predaj a musí byť sprevádzaný svojím majiteľom.
Ale pozor: V jednotlivých štátoch EÚ sú rôzne nastavené požiadavky týkajúce sa určitých plemien psov. Je potrebné si tieto informácie overiť u veterinárnych autorít dotknutých krajín, poprípade vyslanectva.
Pri cestách mimo EÚ sa treba informovať príslušné krajiny (veterinárne autority, ambasády), to znamená požiadať o oznámení podmienok pre vstup so psom do príslušnej krajiny. V prípade spätného návratu so psom z krajín mimo EÚ sú podmienky odlišné pre rôzne štáty. Tieto krajiny mimo EÚ sú zaradené do zoznamov podľa ich stav ochorenia, tj. Podľa rizika zavlečenia besnoty späť do EÚ. Pre návrat psa z niektorých krajín je preto vyžadované okrem očkovania na besnotu aj vyšetrenie krvi na prítomnosť protilátok proti pôvodcovi besnoty. Zaradenie na zoznamy jednotlivých krajín mimo EÚ sa mení, pretože aj besnota, tak ako iné infekčné ochorenia, môže byť na území zavlečená. Preto je nutné mať vždy aktuálne informácie a čerpať z informácií dostupných na webových stránkach Štátnej veterinárnej správy www.svscr.cz pod odkazom Cestovanie so psami ... Alebo priamo kontaktovať Odbor vonkajších vzťahov a kontroly dovozu a vývozu Štátnej veterinárnej správy.
Proti minulým rokom nejaké podstatné zmeny nie sú, nové je snáď jedine to, že Chorvátsko je členom EÚ a platia tu rovnaké podmienky.
Aj v krajinách EÚ existujú riziká, s ktorými je potrebné počítať najmä v tých južných krajinách, kde by pes mohol pri kontakte s miestnymi psami "chytiť" nejaké exotické, u nás sa nevyskytujúci ochorení či parazitmi. Je potrebné mať psa stále "vo svojej moci" a nenechať ho voľne sa pohybovať.
Vždy je dobré sa pred plánovanou cestou poradiť s praktickým veterinárnym lekárom a zvážiť vakcináciu i proti nákazám, ktoré nie sú povinné, ide napríklad o psinku, parvoviróze, leptospirózu, hepatitídu, psincový kašeľ i.
Prakticky to isté platí aj v prípade, že by sa niekto rozhodol cestovať s mačkou. Povinné očkovanie je len proti besnote, ale možno ho odporučiť aj v prípade, že mňoukalka nikam necestuje. Z odporúčaných očkovaní možno spomenúť najmä proti panleukopénii mačiek a kaliciviróze a herpesviróza mačiek.
A niekoľko praktických rád na cestu: Asi naozaj najproblematickejšie môže byť samotná cesta v porovnaní s pobytom na mieste. Preto je vhodné vziať so sebou pre psa nejakú hračku, vodu, jeho misku, počas cesty zastavovať, nechať psa prebehnúť, ponúknuť mu vodu a cestu plánovať na večerné alebo ranné hodiny. A nikdy nenechať psa v uzavretom aute. Kvôli skleníkovému efektu sa priestor vozidla v krátkej dobe prehreje tak, že to môže ohroziť život zvieraťa. V prípade prehriatia chladiť labky a podať nápoj, odrazenou vodu. A to platí aj pre mačku, avšak s tým, že nechať prebehnúť ju možno iba na vodítku.
Text: Josef Duben, www.svscr.cz