Chceli sme miláčika ...

O Bracia sa na vás s prosbou o radu či názor ohľadom našej osemmesačné fenky yorkshirského teriéra. Pred príchodom Betty do našej rodiny koncom júna tohto roka (narodená je 23. 4.) som prečítala dve vaše knihy o výchove šteniat a psov, napriek tomu si neviem rady. Zhotovovali sme si fenku predovšetkým ako miláčika (je s PP), ale tým veľa nie je. Sama sa nikdy nepríde pomaznať, takmer sa nenechá pohladkať, máme pocit, že vôbec nerozlišuje nás, tj. "Svoju svorku" a cudzích ľudí. Ku komukoľvek vonku ik návštevám sa vrhá úplne rovnako nadšene, ako keď víta nás. Pokiaľ jej niekto dá čokoľvek k jedlu, je bez problémov ochotná odísť, príslovia "chodí za mnou ako psík" u nás rozhodne neplatí.
Správanie a kontakt vydrží vždy len chvíľku, potom utečie a líha si na zem k nohám. Za autoritu asi považuje ma. Manžela a hlavne dcéry má na hranie, to však nikdy nezačne sama. Prechádzky sú cca 3x denne, o socializáciu som sa snažila presne podľa vašich kníh, s tým myslím nie je problém. Zvláda bez problémov 4-5 hodín sama doma, čo nie je denne nutné, väčšinou pracujem z domu. Vie základné povely poslušnosti, len s privolaním máme asi problém - v byte funguje celkom dobre, vonku si netrúfnem pustiť ju na voľno, mám pocit, že by okamžite utiekla za niečím zaujímavým. Spí na svojom mieste, do postelí kohokoľvek nemá dovolený prístup. Je toto správanie primerané veku, alebo máme nejaký problém? Úprimne povedané som sa tešila na psie oddanosť (ktorú sme sa snažili odmala podporovať pamlsky za požadovaný výkon, kŕmením z ruky a pod.), Ale mám pocit, že som jej ja aj ostatní rodina celkom ukradnutá, alebo sa nás bojí. Zlú skúsenosť s ľuďmi alebo psami nemá, inak je zdravá.

odpoveď:
Niektorí psi sa proste nemazná a nemožno ich k tomu nútiť. Ak vás fenečka nadšene víta a rada si ľahne k vašim nohám, vyzerá to, že vám dôveruje a je rada vo vašej blízkosti. Každému majiteľovi malého psíka odporúčam zaobchádzať s ním pokiaľ možno rovnako, ako by išlo o veľké plemeno. Třicetikilového psa by ste tiež nenosila v náručí a nesprávala ho na kolenách. Skúste si to takto predstaviť a zaobchádzajte s ňou na tomto princípe. Uvidíte, že jej chuť k vám pribehnúť bude väčší, keď bude vedieť, že ju nebudete dvíhať a správať, ale že ju len uznanlivo pochválite, poprípade krátko pohladíte.
Problém je v prechádzkach. Píšete, že je dobre socializované, ale netrúfate si ju pustiť z vodítka. To mi nejde moc dohromady. Socializácie sa robí preto, aby sa psík naučil správne reagovať na všetky možné podnety z okolitého prostredia. Obnáša to tiež zoznamovanie s ostatnými psíkmi a ľuďmi. To by sa ale malo diať na voľno, tak aby ste do toho nezasahovali alebo len minimálne, aby sučka mohla urobiť vlastné skúsenosti a rada pribehla pod vašu ochranu, kedykoľvek má pocit, že jej hrozí hoci len domnelé nebezpečenstvo. Tým sa vytvára ten správny vzťah medzi vami a psom. Ale to je potrebné začať robiť v čase, keď je šteňa ešte nesamostatné a plne závislé na vás, teda do veku 3 mesiacov (to je aj v mojej knižke napísané). Potom už to stačí len správne rozvíjať napríklad dlhými prechádzkami v náročnom teréne, kde sučka nemá rozhľad a rada sa presunie za vaše päty a nechá všetky riešenia na vás.
Vo vašej práci s fenečku vonku teda vidím veľké rezervy. Tri prechádzky denne sú pre mladého psíka málo, či to len trochu ide, pridajte ďalšie dve, treba kratučké, ale výdatné. Vezmite so sebou niečo, čo je pre fenku neodolateľné (šunku, syr, sušené mäso, pískacie plyšovú hračku). Nechajte ju v pokoji vykonať potrebu, vezmite ju na pokojnejšie miesto, kde nie je moc psov a ľudí, pripevnite jej k obojku dlhú tenučkou šnúru (cca 6-8 m) ako poistku, rozmotajte ju na celú dĺžku a hoďte ju na zem. Strážte si koniec, a keď sa sučka začne príliš vzďaľovať, privolajte ju a odmeňte maličkým dobrým maškrtou - iným, než dávate doma, aby jej bol vzácny. Keby nereagovala na privolanie, chyťte koniec šnúry a drobným citlivým trhaním na seba upozornite. Až keď sa k vám otočí, čože jej to cink na krku, privolajte ju, ale šnúru nepriťahujte, nechajte ju ležať, ako keby bola sučka voľne. Pochváľte, odmeňte a zase jej hneď dajte povel VOĽNO a rozbehnite sa s ňou, nech má radosť zo spoločného voľného pohybu. Buďte stále v pohybe, vybíhejte rôznymi smermi a fenečku vždy zavolajte, nech sa k vám pridá. Skúste, či ju zaujmete nejakým drievkom alebo loptičkou a naučte ju vonku aportovať. Majte vždy v rezerve druhý rovnaký loptičku alebo drievko, keby mala chuť s jedným utekať preč, ukážte, že máte lepšie. Nechajte ju pohrať s malými hodnými psíkov a nerušte ju pri tom. Až keď vidíte, že sa nabažila, skúste sa rozbehnúť a privolať ju - a samozrejme výdatne pochváliť a odmeniť. Keď sa rozbehne k iným ľuďom, nechajte ju s nimi oboznámiť, nech ju pokojne pohladí, a potom choďte okolo, rozbehnite sa tak, aby to videla a zavolajte, zatlieskajte, sadnite na bobek ... Proste musíte byť tým najzaujímavejším objektom v šírom okolí. Nájdite vo vašom okolí oplotený výbeh pre psov alebo začnite chodiť na cvičisko, kde sú malé plemená psov, nech môže s psíkmi vyvádzať celkom voľne, bez šnúry, a nech sa učia si vás strážiť a rešpektovať povely aj v takto náročnom prostredí. Vždy sa jej to musí vyplatiť - u vás je najlepšie. Keby sa vám nedarilo privolanie v oplotenom priestore, požiadajte niekoho cudzieho, nech ju trochu postraší hodením napr. Smotaného vodítka alebo škaredým "Ideš!" A Vy ju musíte v rovnakom sekundu privolať a chváliť a odmeniť . Akonáhle zvládnete dobre privolanie, môžete začať cvičiť agility, tanec so psom alebo len pár prvkov základnej ovládateľnosti alebo nejaké smiešne triky - proste niečo pre spoločnú radosť.
Možno z vašej sučky nebude mazlík, ale oddaného a verného psíka by ste v nej objaviť mala. Uvidíte, že vás obe začnú prechádzky viac baviť a váš vzťah sa veľa prehĺbi.

MVDr. hana Žertová

Ďalšie odpovede na najrôznejšie otázky nájdete na www.hanazertova.cz