Chceli zabiť Mikeša

So svojou ženou Pavlou a dvoma synmi sme milovníci všetkého živého. Do našej rodiny patrí niekoľko zvieracích členov, ale nikdy sme si ich neopatřovali zámerne. Sme zástancami toho, že kto bude chcieť s nami žiť, príde za nami sám ...

Máme doma morča Pištu, ktorého vyhral syn v tombole na výstave drobného zvieratstva, írskeho setra Matesa, ktorý sa k nám pridal ako šestinedělní šteňa na dovolenke a už sa nás nechcel pustiť, v rybníčku na záhrade správame burinaté ryby, ktoré sa nemajú vracať do revíru . Poskytli sme zimné domov malému ježkovi, ktorý sa objavil na záhrade. A nesmiem zabudnúť na kocúra Žolíka, ktorého sme našli ako mačiatko u popolníc, ako sa napcháva odpadky. Žil s nami dvanásť rokov a potom "záhadne zmizol".

Tento rok v lete uprostred prázdnin si nás našlo murované klbko na nepoznanie od nášho Žolíka. Ani na chvíľu jediný z nás nezaváhal a my mali nového člena rodiny. Od prvej chvíle sme vedeli, že je to šoumen, okamžite zrovnal psa Matesa a po pár dňoch bol vládca záhrady. So psom sa stali nerozlučnou dvojkou, spali spolu, jedli spolu, hrali si spolu, strážili spolu a dokonca spolu chodili aj na každodenné prechádzky.

Dlho bol kocúrik bez mena, ale keď sme spoznali, aký je to sveták, nemohol sa volať inak ako Mikeš. Trochu som mal obavy, čo bude, až príde zima, ale keď sa nasťahoval k psovi do jeho vyhrievané búdy, bolo po starostiach. Keď napadol sneh, Mikeš vyletel z vyhriatej búdy a po hlave sa vrhol do snehu a robil kotrmelce a hádzal pacičky sneh do vzduchu. Nikdy som nič také neviděl.Každý deň sme tam dvakrát denne chodili a obaja nás netrpezlivo vyzerali. Mikeš nám častokrát chodil aj naproti as hlasným mňaukaním nás už z diaľky vítal.

Jedného rána prišla manželka uplakaná zo záhrady, že tam Mikeš leží a celý sa trasie. Okamžite som vytiahol auto a išli sme späť. Vliezol som do búdy, kde ležal v šoku úplne biedne Mikeš a okolo neho zatočený Mates mu olizoval hlavu. Keď som ho chcel vybrať, bolestne zareval a uhryzol ma do ruky. Vedel som, že je zle. Nakoniec sa mi to podarilo a ja videl, že ťahá zadné nohy za sebou.

Išli sme okamžite na veterinu, po röntgene nám doktor oznámil, že je to Trieštivá zlomenina stehennej kosti následkom strelné rany. Mikeš podstúpil operáciu pod hlbokú narkózou, má v nohe dva drôty a noha zrejme už nikdy nebude v poriadku. Ak bude všetko prebiehať dobre, bude aj tak o kúsok kratší.

Najprv som myslel, že ho chcel niekto len vystrašiť, ale po bližšom ohliadka sme spolu s veterinárom zistili, že projektyly prešiel prednou stranou stehna prerazil stehennú kosť a zastavil sa tesne pod kožou na zadnej strane stehna. Z toho sme usúdili, že ten "hrdina", ktorý strieľal, mieril zblízka na hlavu sediaceho Mikeša s úmyslom ho zabiť. Len sa vďakabohu netrafil. Keď sa napriek tak vážnemu zraneniu dostal domov, nasvedčuje to tomu, že to nemohlo byť ďaleko. Nemusím byť Columbo, aby som si spočítal, že to bol niekto (sused) v našom blízkom okolí. Mám neutíchajúci pocit že "záhadné zmiznutie" nášho Žolíka pred pár rokmi má na svedomí rovnaký "človek". Mám na niekoho podozrenie, ale veľmi ťažko sa to dokazuje (aj keď nám tým dotyčný vyhrážal). Ale sú to len čriepky skladačky. V žiadnom prípade nechcem nikoho neprávom obviniť, ale nevzdám to a nájdem ho ...

Týmto chcem len upozorniť všetkých milovníkov zvierat, že aj takí "ľudia" sú medzi nami. A chcel by som podporiť všetkých, ktorí riešia podobné problémy, aby to nevzdávali a bojovali.

Text: Radek Hájek