Chodí váš pes po zadných?

Pokiaľ máte doma psa, určite sa aj on naučil "pekne poprosiť". A pokiaľ ide o menšie plemeno, možno sa pri tom postaví na zadné. A keď udrží rovnováhu, zostane na chvíľku stáť vo vzpriamenej polohe. Niektorí z menších psov dokážu vo vzpriamenej polohe potom popojít, teda urobiť pár krokov.

Preto tiež chovateľov psov (ale aj iné milovníkov zvierat) iste budú zaujímať na internete sa objavujúce diskusia o tom, či niektoré zvieracie druhy pri pohybe v priestore pomocou svalovej činnosti môžu namiesto kvadrupedie (chôdza po štyroch) využívať bipédia (chôdzu po dvoch), podobajúci sa chôdzi človeka. Ku psom sa ešte dostaneme, ale v poslednej dobe je blogerov v zahraničí diskutovaný hlavne prípad medveďov v severeomerických lesoch, kde je bežne rozšíreným druhom americký medveď čierny (baribal), u ktorého mala byť podľa niektorých Američanov už preukázaná bipédia, teda chôdza po dvoch, podobná chôdzu človeka. Tu odkaz na najčastejšie diskutované video, na ktorom uvidíte chôdzu severoamerického medveďa:

http://www.youtube.com/watch?v=p9alpq1D_xU

Väčšina z nás už niekedy videla medveďmi vo filme alebo pri cirkusových vystúpeniach chodiť po dvoch. Ale takúto pseudobipedii (predpona "pseudo" je odvodená z gréckeho slova "pseudos" vo význame "klamný" či "zdanlivý") by sme si nemali pliesť s bipédia skutočnou, ktorá je vlastná nám ľuďom. Ak k tomu drezér medveďa prinúti, potom medveď samozrejme ľudskú chôdzu napodobní. Ale vždy len na pár metrov, po kteých mu začne byť chôdza po dvoch nepríjemná a vráti sa k jeho osvedčenej chôdzi po štyroch. Pokiaľ má v napodobňovaní ľudskej chôdze pokračovať, musí sa mu dostať ďalšieho podnetu od drezéra. Pričom cvičenie medvede nie sú jediná kvadrupední zvieratá, ktoré pseudobipedii predvádzala a dodnes ešte predvádzajú návštevníkom cirkusu.

Teraz ale dôležitá poznámka k vyššie uvedenému videu, na ktorom sa vo voľnej prírode medveď baribal sám slobodne rozhodne pre chôdzu po zadných. Pôvodné, nezostrihané video je o zmrzačené medvedicu, ktorej chýba veľká časť pravej prednej končatiny, čo mnohokrát divákom na zostrihané videu unikne. Medvedica, ktorá nechodí po štyroch, ale len po troch, si lokomóciu (pohyb v priestore pomocou svalovej činnosti) po rovine uľahčuje pseudobipedalitou. V divočine sa každý medveď občas vzpína na zadných pri zastrašovanie, aby videl cez prekážky, alebo aby dosiahol na potravu. A ak je vzpriamený postoj súčasťou jeho bežného správania, je pochopiteľné, že potom trojnohý medveď môže na voľnom priestranstve využívať pseudobipedie.

Podobne sa na internete už objavilo niekoľko zmrzačených dvojnohých psov, ktorých vzpriamená chôdza (chodia len po zadných končatinách) pripomína chôdzu ľudskú. Medzi najznámejšie dvojnohé psov patrí sučka Faith. Jej fotografie obleteli celý svet a jej zábery nájdete v niekoľkých videozáznamoch na YouTube. Ovšem ľudskej chôdzi sa najviac blíži chôdza po dvoch u goríl a šimpanzov (teda homonidů), ktorých niektoré svaly, panvu a bedra majú bližšie k usporiadanie nášho pohybového aparátu.

Pes, ktorý chodí po zadných:

http://www.youtube.com/watch?v=EqplI66cHsI

Ako gorila postáva vo výbehu a chodí ako človek:

http://www.youtube.com/watch?v=fjV9Xd367YE

A keď sme už pri tej kvadrupedie, medzi málo známe fakty patrí skutočnosť, že jezuita Gaspar Schott v roku 1662 do svojej knihy Physica curiosa zahrnul aj kvadrupedního divokého človeka, ktorému dal vedecký názov Homo villafus manugradus. O existencii ľudí, ktorí by chodili po štyroch, antropológovia napospol pochybovali, aj keď im boli známe prípady tzv. Vlčích detí, ktoré prežili dlhodobý pobyt v divočine len preto, že boli prijaté nejakú zvieracie svorkou či tlupou. O tom, že môžu existovať aj dospelí jedinci s pseudokvadrupedií, sa vedecká obec presvedčila až v roku 2005, kedy na akademickej pôde vzbudil rozruch prípad rodiny z tureckej dediny, kde žilo s rodičmi a trinástimi súrodencami aj 5 ďalších (1 brat a 4 sestry) vo veku od 18 do 34 rokov, na miesto klasickej ľudskej chôdze sa pohybujúcich po štyroch. Pričom sa ich spôsob chôdze odlišoval ako od kvadrupedie malých detí, tak i od tzv. Členkové chôdze ľudoopov

Zdanlivá kvadrupedie týchto súrodencov sa spájala s mentálnou retardáciou. Ich rodičia sú blízki príbuzní a niektorí genetici predpokladali, že svojim deťom odovzdali veľmi nezvyčajnú kombináciu génov, ktorá mala spôsobiť ich tzv. Zvieracie správanie. Preto je tiež označili za zdroj zaujímavých informácií o ľudskej evolúcii, aj keď tu v skutočnosti nešlo o nejaký návrat k pôvodnej kvadrupedii dávnych predchodcov človeka, ale len o pseudokvadrupedii, s najväčšou pravdepodobnosťou zapríčinenú mikrocefália a postihnutím vestibulárneho aparátu. Prípadom novodobého Homo villafus manugradus sa zaoberá dokumentárny film z produkcie televízie BBC, nazvaný Rodina, ktorá chodí po štyroch. Tu uvádzam odkaz, na ktorom je možné celý tento zaujímavý dokument zhliadnuť:

Ako ľudia chodia po štyroch:

http://www.youtube.com/watch?v=Jwiz-yhLpT0

Text: Karel Wágner, http://karelwagner.blog.idnes.cz