Chyby vo výchove psa

V Českej republike žije viac ako 2 milióny psov. Koľko ich je vychovaných a koľko nie, to nikto nevie. Takáto štúdia by bola iste zaujímavá, ale ťažko realizovateľná. Výchova je jednou z najdôležitejších vecí v živote psa. Správne vychovaný pes nemá problémy s okolím a majiteľ môže byť na takého psa patrične hrdý. Čo keď sa ale pes nespráva tak ako má? Kňučí, hryzie, trhá, uteká, dožaduje sa jedla pri stole a pod.? Náprava takého psa nie je tak náročná, ako by sa mohlo zdať. Väčší problém je väčšinou s majiteľom, ktorý si nechce alebo nevie priznať, že urobil vo výchove svojho psa chybu. Tým, čo si chybu priznajú a snaží sa ju napraviť, ide pomôcť veľmi ľahko pár radami. Bohužiaľ sa nájdu aj takí ľudia, ktorí si myslia že ich pes je dokonalý, aj keď návšteve rozhryzie topánky a počůrá nohavice. S takými ľuďmi síce nič neurobíme, ale pre tých, ktorí vedia, že ich pes nie je dokonalý a chcú to napraviť, mám pár rád. Chybou v správaní je napríklad to, keď pes neustále šteká, do všetkého hryzie, nepríde na privolanie, žobroniť pri stole, nevie chodiť na vodítku a pri príchode domov na nás skáče.

Cvičenie je zábava
Psa sa dá naučiť takmer čomukoľvek, ak to bude brať ako hru. Musí to nielen baviť jeho, ale aj vás. Ak z vás vyžaruje pozitívna energia, pes to cíti a povely bude vykonávať radostnejšie.
Pozor ale musíme začať dávať, ak pes začne odmietať cviky vykonávať. Je to povahou psa alebo únavou? Najlepšie je cvičiť krátko a intenzívne ako dlho. Nesmieme psa preťažovať, inak ho prestane cvičenie baviť.

základ
Základom pre prevýchovu či odnaučenie nežiaduceho správania je vedieť to psovi oznámiť. Ak pre pochvalu a trest používa každý člen rodiny iný tón hlasu, je to zle a pes sa to takto neodnaučí. Najprv sa teda musí celá rodina dohovoriť, ako "to" budú psovi hovoriť. A tiež sa musí dohovoriť, čo psa chcú odnaučiť. Keď rodičia zakážu psovi liezť do postele a deti ho tam budú veselo ťahať ďalej, pes bude zmätený a nebude vedieť čo má robiť. Ďalej by sa mala celá rodina dohovoriť na tom, aký povel budú na čo používať.

Keď pes nepribehne na privolanie
Voláte desaťkrát "ku mne" a pes stále nič? Prečo si kaziť povel keď viete, že pes rovnako nepríde?
Najlepšie je začať s nácvikom doma a až potom pokračovať vo výcviku vonku.
K tomu, aby som naučila psa lepšie povel "ku mne" sa mi osvedčila dlhá šnúra, tzv. Stopovacie vodítko alebo lonžka. Jej dĺžka je najlepšie min. 10 metrov. Pre menšie plemená psov dobre poslúži aj prádelní šnúra opatrená karabínou. Dlhá môže byť podľa vašich predstáv. Psa si pripnite na lonžku a nechám ho odbehnúť. Po zavolaní "ku mne" jemne šklbne lonžkou smerom k sebe. Ak sa pes otočil a váha alebo sa priamo rozbehol k vám, chváľte ho. Po přiběhnutí k vám psa veľa pochváľte a odmeňte ho treba maškrtou. Ak nepribehli, jednoducho si ho pritiahnite. Pes potom už pochopí, čo po ňom chcete.
Ďalším spôsobom ako psa naučiť privolanie je, že mu v nestráženom okamihu utečiete. Pokiaľ pes odbehol a na privolanie nereaguje, proste sa otočte a choďte preč. Pes si vás utiecť nenechá, a tak akonáhle príde k vám, pochváľte ho. Mnoho ľudí robí chybu v tom, že psa po príchode pokára, čo si vlastne pes spojí ako přiběhnutí = trest.

Pojedanie výkalov a ďalších predmetov
Jedení výkalov môže mať veľmi veľa príčin. Tento jav pozorujeme u dnešnej populácie psov pomerne často. Existuje niekoľko vysvetlení, prečo to psy robia, ale žiadne z nich nebolo doposiaľ úplne preukázané. Jedení výkalov je časté, ak strava psa nie je dostatočne kvalitná. U šteniat slúži toto správanie na vybudovanie vlastnej črevnej mikroflóry. Existujú tiež ochorenia, ktoré môžu viesť k pojedanie výkalov, je to napríklad nedostatočná funkcia pankreasu alebo silné začervenia. Niektorí citovo zanedbávaní psi požierajú výkaly, aby upútali pozornosť svojho majiteľa. Jedení výkalov budeme psa odučovať veľmi ťažko. Môže pomôcť, keď trus posypeme veľmi ostrým korením, napr. Cayenským korením, aby ho to pre nabudúce odradilo.
Pokiaľ pes požiera kamene alebo iné predmety, je to veľmi nebezpečné. Preto musíme byť v strehu a pokarhať ho, ak ho pristihneme, ako sa snaží do seba niečo nasúkať. Jednou z príčin tohto správania môže byť nedostatok pevnejší potravy, ďalšou možnosťou je, že chce upútať vašu pozornosť. Pokiaľ šteňa začne požierať kamene, pritiahne väčšiu pozornosť, než keby nič nerobilo. Skúste sa teda svojmu šteňaťu viac venovať.

utekanie
Príčin prečo pes uteká môže byť veľa, najpravdepodobnejšie je ale to, že pes nemá dostatok pohybu a možnosťou sa vyblázniť. Prečo ho musíme na prechádzke vodiť len na vodítku, keď by sa mohol prebehnúť aj voľne? Voľte však miesta vhodné pre psov, v meste nájdite miesto, kde je voľný pohyb psov povolený. Vyvarujte sa miest, kde psovi hrozí nebezpečenstvo v podobe idúcich áut atď. V prírode zase hrozí iné nebezpečenstvo - divoká zver, za ktorú môže pes utiecť, keď bude nasledovať svoje lovecké inštinkty. Ak máte obavy, že vám pes utečie, je dobré mať ho neustále na lonžce, pokiaľ nebude 100% zvládať povel "ku mne" V prípade, že sa snaží utiecť, máte možnosť šnúru prišliapnuť. Základom ale zostáva poriadne nacvičiť privolanie.

Škemrání pri stole
Aj keď škemrání pri stole niekomu nevadí, tak pre väčšinu ľudí je tento zlozvyk naozaj nepríjemný. Chceme sa v pokoji najesť, keď v tom pes príde a začne žobrať. V lepšom prípade len pozerá a pokladá hlavu na klin. V horšom prípade začne kňučať a vyskakovať na nás či dokonca na stôl. Takto teda nie! Pes musí mať jasne vymedzené miesto, kde dostáva potravu. A to sa musí dodržiavať. A nemôžete sa vyhovárať na to, že predsa tak krásne pozeral.
Ak na vás pes vyskočí, je jednoduchšie psa rukou stlačiť a povedať mu "fuj" či "nesmieš." Opäť sa musí dodržiavať pravidlo o dôslednosti celej rodiny. Ak psovi nič od stola nedávate a potom zistíte, že ostatní členovia rodiny psovi tajne niečo podstrkuje, je celé učenie k ničomu.

olizovanie
U olizovanie opäť platí, že nie každému majiteľovi psa olizovanie vadí. Keď vás oblizne malý pes, je to ešte prijateľné, ale ak na vás skočí a oblízne vás nejaký cudzí psie obor, je to určite veľmi nepríjemné. Keď nechceme, aby nás pes olizoval, musíme mu to zakazovať už od mladosti. Väčšina ľudí si ani neuvedomuje, že na nás pes môže preniesť nejakú infekciu, zvlášť či si vonku rád zmlsne na nejaké smradľavé "pochúťke".

štekanie
Pokiaľ pes na všetko za dverami v byte neustále šteká, je to jeho prirodzený pud, bráni si svoje teritórium. Pokiaľ ho to ale chcete odnaučiť, musí to robiť vždy len jeden člen domácnosti, najlepšie majiteľ psa. Pokiaľ pes šteká a pridá sa k nemu celá rodina - najskôr otec s hlasným fuj, následne matka a deti, pes to berie ako povzbudenie pre to čo robí - štekáte s ním. Takže bude stačiť, keď povely bude vydávať len jeden člen domácnosti.

Hryzenie a ničenie vecí
Rozhryzenie nových papúč, v horšom prípade novej sedačky, je naozaj veľa nepríjemné. K prerušeniu nežiadúcej činnosti používajte povely "fuj" alebo "nesmieš". Vystihnú okamih, keď psa pri hryzení nachytáte. Jasným a výrazným "fuj" šteňaťu oznámite, že niečo robí zle. Pokiaľ mu dáte povel "fuj" a šteňa prestane do onej veci hrýzť, nesmiete zabudnúť veľa ho pochváliť. Pokiaľ šteňa hryzie napríklad len do dreva alebo len do vecí z látok, skúste mu z toho materiálu kúpiť hračky. Odnaučenie hryzenie do vecí staršieho psa je mnohokrát veľmi zložité. Zvlášť ak ničí veci v čase vašej neprítomnosti a vy ho pri čine nemôžete nachytať. Zrejme to robí, keď je doma sám, nudí sa a cnie sa mu. Preto psa pred odchodom do práce poriadne vyvenčí, aby sa unavil a prespal dobu, po ktorú bude sám. Choďte s ním na dlhšiu prechádzku, hádžte mu loptičku atď. Doma mu nechajte hračky a niečo na žuvanie (napr. Byvolie kosť). A pre istotu odpracte veci, ktoré by mohli byť pre psa nebezpečné. Keď prídete domov a zistíte, že pes nič nezničil, veľa ho pochváľte, ako bol hodný.

Močenie doma
Vykoná šteňa svoju potrebu vždy niekde inde ako na určenom mieste? Dôvodom, prečo to robí, môže byť opäť upútanie pozornosti. Skôr to však bude tým, že šteňa nepochopilo, kam má chodiť vykonávať potrebu. Strkanie ňufáku do mláčky je pre psa traumatické a predovšetkým to nefunguje. Takže ak šteňa vykoná potrebu niekde inde ako malo, vezmeme ho k tomu miestu, ukážeme prstom na ono miesto a šteňaťu dôrazne povieme "fuj", "nesmieš" a pod. Potom vezmeme handru alebo kus novín, do kaluže to namočíme a odnesieme na miesto, kde chceme, aby pes vykonával potrebu. Tam mu to znova ukážeme. Pokiaľ šteňa pochopí, máme vyhrané. Lepšie variantom ale bude učiť šteňa čúrať rovno vonku. Šteňa berieme von hneď po prebudení, pred a po jedle, pred spaním a taky vždy, keď bude nepokojné. Keď sa vyciká vonku, veľa ho pochválime a odmeníme ho maškrtou. Šteňa si tak spojí vykonaní potreby s trávnikom vonku a neskôr sa samo začne dožadovať vypustenie von. Pokiaľ to ale zanedbáte a psa von nepustíte, ten následne vykoná potrebu doma a vy ho pokarháme, je to zle. Šteňa bude zmätené, ale na vine ste vy. Pes sa dožadoval vypustenie von, aby mohol vykonať potrebu, a keď mu nezostala iná možnosť, vykonal ju doma.

Nové trendy - oblečenie a vôňa
V dnešnej dobe sa čoraz častejšie môžeme stretnúť s majiteľmi psov, ktorí podliehajú módnym trendom a svojmu psovi kupujú najrôznejšie oblečky. Niekomu sa oblečky páči, iní ich odsudzujú. Je len na nás, či svojho psa oblečieme alebo nie, ale vždy by sme sa mali riadiť potrebami psa. Musíme si uvedomiť, že pes má svoju prirodzenú teplotu a obliečok ju nabúra. Ľudia sa potom často čudujú, že ich pes ochorel, aj keď mal oblek. Krátkosrsté plemená, ktoré žijú v byte a v zime idú von, by oblečok proti prechladnutiu mala mať, ale mal by byť predovšetkým dobre priedušný. Oblek by nemal psa obmedzovať v pohybe.
Ďalším trendom je navoňanie psov. Tým, že majitelia svojho psa "navonia", si neuvedomujú, že mu predovšetkým kazia čuch. Ak sa takýto pes stretne s iným psom, môže byť napadnutý už z toho dôvodu, že cudzí pes nerozpoznal pach toho druhého a považoval ho tak za hrozbu. Ďalším možným škodlivým javom je aj to, že pes je často na parfumy alergický. Nikdy neviete, ako presne zareaguje na akú vôňu. Takže sa nemôžete čudovať, keď na svojho psieho "miláčika" vylejete celý flakónik parfumu a on to potom nerozdýcha.

záverom
Každý zlozvyk sa dá odnaučiť, ak chcete. Niekedy stačí trochu popremýšľať, niekedy pomôže dobrá rada. Niektorí psi to pochopí rýchlejšie, niektorí potrebujú dlhší čas. Na niektoré psy platia všeobecné rady, niektorí vyžadujú individuálny prístup. Chce to predovšetkým trpezlivosť a hlavne neslevovat z požiadaviek. Šteňa si môže napr. Spojiť, že vždy keď zakňučí, tak vy mu dovolíte, čo predtým nesmelo. Pri výchove a odnaučeniu zlozvykov dbajte hlavne na dôslednosť a jednotnosť všetkých členov rodiny.
Pevná ruka majiteľovho pri výchove = pohodový pes bez zlozvykov

Text: Ivana Pospěchová
Foto: Sedláková, Aneta Karvánková, Eva Nováčková, Dominika Čierna, Jitka Divišovská