Čím prospieva pes ľudskému zdraviu?

Vedeli ste, že vzájomná interakcia psa a človeka má za dôsledok niektoré biochemické zmeny a neuroendokrinný účinky?

Je v tom chémia

Jedná sa napríklad o zvyšovanie koncentrácie fenyletylamínu v krvnej plazme ako u človeka, tak u psa. A to napospol na štatisticky významných úrovniach, zvýšenie hladiny endorfínov a dopamínu. Fenyletylamín zvyšuje pozornosť, znižuje únavu, zvyšuje sebahodnotenie, podnecuje činorodosť, môže viesť až k euforickým stavom. Beta-endorfíny zase pomáhajú stabilizovať imunitný systém. Dopamín je neurotransmiter (prenášač nervových vzruchov v centrálnom systéme) - tvoria sa z neho noradrenalín alebo adrenalín. Prináša pocit šťastia. Uvoľňuje sa pri príjemných pocitoch, zohráva kľúčovú úlohu v motorických funkciách mozgu a má rozhodujúci význam pri spracovaní informácií v kognitívnych funkciách mozgu. Všetky tieto látky ďalej spôsobujú napríklad zníženie bolesti a upokojenie.

Miesto práškov na tlak

Vzájomný kontakt psa a človeka spôsobuje znižovanie krvného tlaku, srdcovej a dychovej frekvencie, stabilizáciu krvného obehu a pulzu (hladenie, ale aj obyčajnou prítomnosťou zvieraťa). Zníženie kardiovaskulárnych rizikových faktorov je podporované tiež starostlivosťou o zviera, nutnosťou dodržiavať určitý režim a iné.

dostatok pohybu

Navyše starostlivosť o psa pomáha ľuďom aj v tom, že majú kvôli nutnosti venčenie pravidelný pohyb. Kontakt so zvieraťom všeobecne pomáha udržiavať dobrú fyzickú kondíciu, podporuje zlepšovanie fyzických funkcií, podporuje rekonvalescenciu a urýchľuje liečbu. Starostlivosť o psa vedie k zlepšeniu motorických funkcií a schopností. Pes totiž pôsobí ako podnet a vyvoláva motiváciu k pohybu a tým trénovanie svalstva, čo je významné hlavne u seniorov.

uvoľnenie

Kontakt a maznanie so psom vedie k uvoľneniu svalstva a hlbokému dýchaniu. Zviera môže dokonca podporovať chuť do jedla, alebo naopak pomáhať pri redukcii nadváhy alebo užívanie alkoholu a nikotínu. Správanie zvierat sa navyše odporúča ako prevencia rôznych ochorení. Dochádza totiž k posilneniu imunitnej obrany najmä prosti chrípkovým infekciám a nachladnutiu. Rôzne štúdie referujú o tom, že deti narodené do rodiny so zvieraťom majú nižšie riziko vzniku alergií, astmy, majú lepšiu imunitu a sú menej často choré než deti narodené do rodín, kde žiadne zviera nie je.

Zdroj: zooterapie vo svetle objektívnych poznatkov, kolektív autorov, Dona, 2007