Čivava

História
Prvý záznam o čivave ako o samostatnom plemene bol zhotovený v roku 1884, kedy ju podnikaví Mexičania v pohraničných obchodoch začali predávať turistom. Drobným psom sa hovorilo mexicko-Texaskí a arizonskí psy, podľa toho, čí bola pôda, na ktorej obchody stáli. Postupne však bola stále pevnejšie spájaná s mexickým štátom Chihuahua. Nemožno presne určiť, ako toto plemeno vzniklo. Jedna teória uvádza, že jej predkom bol pravdepodobne "Techichi", malý pes mexických Toltékov a Mayov. Predpokladá sa, že títo psi žili v divočine skôr, než boli chytení a domestikované. Ďalšia teória uvádza, že čivava je potomkom európskych psov, ktorí sa za more dostali s kolonizátormi. Podľa tejto teórie bol jej predkom malý kontinentálny španiel sa vztýčenými ušnicami. Iná teória zase tvrdia, že čivava je potomkom psov z Číny, ktorí sa do Ameriky dostali na obchodných lodiach. K vyšľachtenie dlhosrstej variety boli zrejme použití trpasličí špice a Papillon. Krátkosrstá čivava bola údajne vyšľachtená prikrížením manchesterského toy teriéra. Do roku 1915 bolo v USA zapísané 30 čiváv a začiatkom 70. rokov ich počet stúpol na viac ako 25 000. Medzinárodná kynologická organizácia FCI uznala štandard pre plemeno čivava roka 1942.

Povaha a využitie
Čivava je rodinný pes. K celej rodine priľne veľmi silným putom. Je inteligentný s roztomilým, prítulným a priateľským správaním. Nezaprie svoje lovecké sklony. Tak ako každý pes, tak i čivava potrebuje mať jasne určené miesto v rodinnej hierarchii, inak má sklony prevziať velenie. Vzhľadom je to typicky spoločenský pes, ale nesmieme sa nechať zmiasť. Aj napriek svojej veľkosti je to veľmi odvážny pes. Vďaka svojej odvážnosti sa nebojí ani väčších psov, aj keď prednosť dá oveľa radšej psom podobnej veľkosti. S ostatnými domácimi zvieratami vychádza veľmi dobre. Tento psík je veľmi hravý a má rád deti, ale hodí sa skôr k deťom odrastenejším, ktoré pochopí, ako sa k nemu majú chovať a ktoré mu neublíži. Vhodným športom, ktoré môžu deti s čivavou robiť, je agility.

vzhľad
Čivava má kompaktnú stavbu tela. Hlava je mierne zaoblená s predĺženým temenom a lebka má výrazný tvar jabĺčka. Oči sú veľké a guľaté. Uši sú pomerne veľké, nápadné a vztýčené. Telo je krátke s rovným chrbtom. Jeho mierne dlhý chvost, ktorý nesie vysoko vztýčený, je buď ohnutý alebo do polkruhu zatočený so špičkou smerujúcou k bedrám. Toto plemeno sa objavuje vo dvoch varietach - krátkosrsté a dlhosrsté. U krátkosrstých psov je srsť na celom tele krátka a priliehajúca, na krku a na chvoste môže byť dlhšia. Srsť dlhosrstých čiváv je jemná a hodvábna, rovná alebo mierne vlnitá s nepríliš hustou podsadou. Na ušiach, zadnej strane končatín a na chvoste tvorí strapce. Prípustné sú všetky farby srsti v rôznych odtieňoch a kombináciách.

starostlivosť
Nároky na priestor sú veľmi malé, preto je to ideálny pes do malého bytu. Čivavy sa dokážu pohybovať veľmi rýchlo, ale pomerne skoro sa unaví, preto nie sú schopné veľkých výkonov či dlhých túr. Ďalším rizikom je ich nepatrný vzrast, ktorý môže viesť k sérii úrazov. Veľmi nebezpečné sú zlomeniny, ku ktorým môže dôjsť prakticky všade. Problémom pre tieto psy sú vyššie schody a v neposlednom rade tiež veľký psí kamarát, ktorý ich môže zaľahnúť alebo labkou spôsobiť nejaká zranenia či pomliaždeniny. Čivava by mala byť chránená pred prechladnutím.

Text: Ivana Pospěchová
Foto: chovateľská stanica čiváv HEART OF EUROPE
www.endy33.estranky.cz