Čipovanie je jednou z foriem označovania zvierat a slúži, alebo má slúžiť, k jednoduchej identifikácii zvieraťa. Číslo čipu, ktorý je umiestnený doživotne pod kožou či vo svalovine, sa prečíta čítačkou (zariadenie podobné tomu pri pokladni v supermarketoch) a tá číslo zobrazí na displeji. Ak je toto číslo niekde registrované (a registrácia sa vykonáva práve ihneď potom, čo sa zvieraťu čip aplikuje), možno sa na tento register obrátiť a podľa čísla zistiť údaje o zvierati (majiteľa, meno psa a jeho vek, dátum posledného očkovania a pod.) . Okrem toho musí byť podľa noriem EU pes pri cestovaní do zahraničia označený tetovaním alebo čipováním.
Zmysel tohto je úplne analogický s tým, na čo majú ľudia v ČR občianske preukazy či v USA vodičáky. Neznámeho psa možno takto identifikovať z dôvodu nájdenia jeho majiteľa pri zatúlané, určenie "totožnosti" pred výstavami, krytím, pri predaji, úhynu, pohryznutie atď. Existuje proste veľa dôvodov a situácií, kedy je nutné zviera identifikovať.
Aby malo čipovanie zmysel (a zmyl čipovanie je možnosť identifikácie), je nutné mať databázu, čiže zoznam jedincov s priradenými údajmi o nich. Jedine tak môžem naplno využiť potenciál toho, že som si nechal (a) zviera očipovat. Čím užšie databázy, tým menší efekt. Ak by sa napr. Chovatelia retrieverov dohodli, že si urobia svoju databázu iba pre retrieverov a nechcú už byť vedení v národnom registri, je to možné, ale nepraktické. Totiž nie každý je chovateľom psov a ak napríklad nájde zatúlaného retrievera niekto, kto toto plemeno nepozná, nenapadne ho sa obracať na databázu retrieverov. Podčiarknuté a sčítané: najväčší praktický efekt by mala jedna veľká národná, nadnárodné či dokonca globálnej databázy.
V právnom poriadku SR je zakotvená ochrana osobných údajov (existuje na to aj Úrad) a jej zneužitie je trestné. Pre skeptikov, ktorí nemajú v túto inštitúciu dôveru, je možné uviesť, že charakter dát uvádzaných k čipovanie neodhaľuje nijako ich intimitu a v prípade ich prípadného prezradeniu určite nebude nikto zdiskreditovaný do neznesiteľnej miery. Skutočnosť, že existuje viac registrov čipov je veľké negatívum, ktoré by sa malo odstrániť. Ak sa zistí číslo čipu strateného psa, nemožno dnes často inak ako obtelefonovávat jednotlivé registre a psa nepohodlne dohľadávať.
Čip sa aplikuje z duté, asi 3 mm široké ihly, ktorá je sterilný a veľmi ostrá. Vpich sa vykonáva podobne ako u očkovanie u psov a mačiek pod kožu. Čip sa dáva najčastejšie do ľavej strany krku či nad lopatku. Vykoná sa vpich cca 2-3 cm pod kožu a aplikátorom sa čip vytlačí z ihly do priestoru podkožia. Potom sa ihla vytiahne. Celý zákrok netrvá dlhšie ako niekoľko sekúnd a je podľa mojich skúseností menej bolestivý, než očkovanie, pretože pri nej je ešte nutné pod kožu natlačiť vakcínu, čo je niekedy pre psa nepríjemné. Čipy nie sú bežne nijako zložito do tela chirurgicky voperovávány.
Podľa jednej zo smerníc EÚ je nutné mať pri cestovaní psa nezameniteľne označeného. Zatiaľ je možné tetovanie (musí byť čitateľné a je prípustné iba u psov s preukazom pôvodu) alebo čipovanie. Psy, ktoré teda nie sú tetovanie, musia byť na tieto účely čipovanie a psi, ktorí sú tetovanie, môžu byť tiež očipovaná, nie je to však zatiaľ úplne nutné. Táto povinnosť vyplýva z nášho členstva v EÚ, môžeme s tým nesúhlasiť, môžeme polemizovať a nadávať, to je ale asi všetko, čo s tým môžeme robiť.
Tetovanie sa u nás dlho vykonávalo a vykonáva za účelom označenie čistokrvných psov z kontrolovaných chovov. Ide o čisto chovateľskou záležitosť, ktorá dáva v rámci konkrétneho plemena prehľad o pôvode psa. Chovateľská verejnosť je konzervatívny a nerada ustupuje od zabehnutých metód. Aj v tomto prípade však bude tento druh označovania psov vhľadom k nášmu členstvu v EÚ pravdepodobne časom zrušený. Niektoré krajiny EÚ považujú tetovanie za týranie zvierat. Čipovanie sa teda javí ako označovaní zvierat budúcnosti.
Čip je malá, asi 1 cm dlhá a 2 mm široká tyčinka. Čip v tele zvieraťa nijako nedráždi, nebolí, netlačí a nespôsobuje žiadne reakcie. Po aplikácii postupne zarastie do tkaniva tak, že nie je možné, aby vypadol. Výnimočne po zlej a nedokonalé aplikáciu čip vypadne, preto je vždy nutné po očipovaná čítačkou skontrolovať, či bol čip naozaj aplikovaný.
Ako už bolo uvedené, pohybom čítačky nad povrchom tela psa v mieste umiestnenia čipu dokáže čítačka prečítať číslo čipu a zobraziť ho na displeji. Dnes sa vyrába väčšina čítačiek aj čipov v súlade s ISO normami, takže všetky takéto čipy je možné prečítať všetkými čítačkami pracujúcimi na báze ISO noriem. V minulosti (a občas aj dnes) sa však používali čipy, ktoré nezodpovedali ISO normám a preto je dnes niektoré čítačky nie sú schopné prečítať. Existujú aj univerzálne čítačky, ktoré dokážu prečítať ako ISO tak ne-ISO čipy, sú ale pomerne drahé. Chovateľmi, ktorý má svojho psa očipovaného ne-ISO čipom, možno odporučiť aplikáciu ISO čipu. V opačnom prípade by totiž napr. Na hraniciach po ňom mohol colník požadovať takú čítačku, ktorá je schopná tento čip prečítať.
Čipovanie vykonávajú veterinárni lekári, ktorí spĺňajú určité predpoklady danej Komorou veterinárnych lekárov SR. Cena je zmluvná a pohybuje sa okolo 550 Sk. Pretože ide o zákrok jednorazový a na celý život psa, odporúčam sa skôr než o cenu zaujímať o to, kde bude pes zaregistrovaný, ako starostlivo bola vyplnená tzv. Registračná karta a či bolo čítačkou skontrolované, či bol čip naozaj aplikovaný.
Text: MVDr. Martin Grym, V eterinární klinika AVETUM, www.avetum.cz