dalmatín

História

Nevieme úplne presne kde a ako začal chov Dalmatinca. Ovšem jeho korene siahajú pravdepodobne do Dalmácie na Podbřezí Jadranského mora. Dnešný typ dalmatínca bol vyšľachtený v Anglicku, kde bol držaný na dvore. Hovorilo sa mu aj kočiarový kôň. Dodnes má Dalmatika veľmi kladný vzťah ku koňom, ktoré rád nasleduje. Jeho obľuba v Anglicku mimoriadne vzrástla po roku 1959, po prvom sfilmovanie knihy Dodi Smith Stojedna dalmatíncov. Roku 1978 získal istý Dalmatika FanHillFaun prestížny titul najlepšieho psa Cruftovej výstavy a to bol ďalší úspech, ktorý posunul dalmatínca o niečo vyššie v rebríčku obľúbenosti.

Využitie a povaha

Dnes sa dalmatín vyskytuje prevažne v úlohe domáceho maznáčika či ak chcete psa priateľa človeka. Jedná sa bystré inteligentný a svižné plemeno. V zahraničí býva aj obľúbeným plemenom pre psie výstavy, menej tomu je však v Českej republike. Hoci patrí do skupiny duričov v love prakticky už využívaný nie je. Povahou je to vyrovnaný a inteligentný spoločník.

vzhľad

Ak snáď niekto nevie, ako dalmatika vyzerá stačí sa pozrieť na jeden obrázok a jeho podoba sa Vám vryje do pamäti. Je to plemeno, ktoré si snáď nemožno so žiadnym iným pomýliť. Vďačí za to svojmu charakteristickému bodkovanie. Základná farba je biela, na ktoré sa potom vyskytujú čierne, či pečeňovo sfarbené jasne ohraničené bodky. Nie striekance ako je tomu napríklad u stavačov. Bodky by mali byť pravidelne rozložené ao niečo menšie na končatinách. Srsť je krátka a priliehavá. Kohútiková výška sa pohybuje okolo 60 cm a váha okolo 30 kg . Telo je pružné a pomerne dobre osvalené.

starostlivosť

Jedná sa o živého aktívneho psa, ktorý vyžaduje svoju energiu vybiť. Chodenie na prechádzky, beh pri bicykli či iné športy z neho robia veľmi šťastného člena rodiny. Kvôli jeho krátkej srsti ho nie je dobré nechávať celoročne vonku. Jedným z neduhov plemeno je občas sa vyskytujúce hluchota.

Text: Eva Černohubová