dermatofytóza

Nepríjemnými mykózami a rôznymi chorobami kože netrpia len ľudia, ale aj zvieratá. Jedným z ťažko rozpoznateľných ochorení je aj dermatofytóza - problémy kože, ktoré môžu byť prenosné aj na človeka.

Čo sú to vlastne zoonózy?

Reč je o chorobách, ktoré sa prenášajú zo zvierat na človeka. V súčasnosti poznáme asi 200 druhov takýchto ochorení, pričom ich pôvodca môže byť vírus, baktéria, huba, v niektorých prípadoch i parazit. Z tých najznámejších, ktoré na seba už v minulosti upozornili, je to mor, besnota, vtáčia chrípka, lymeská borelióza alebo toxoplazmóza.

Dermatofytóza u človeka

"Dermatofytóza predstavujú samostatnú skupinu kožných zápalových ochorení, ktorá nereaguje na protizápalovú ani antibiotickú liečbu, preto rozpoznanie príčiny zápalu je dôležité pre správne liečenie a protiepidemické opatrenia," vysvetľuje doc. MUDr. Tibor Danilla, CSc. z Detské dermatovenerologickej kliniky LFUK a DFNsP na bratislavských Kramároch.

"Zápalové ložiská na koži môžu mať rôznu príčinu - baktérie, vírusy, kvasinky, vláknité huby, parazity, neinfekčné zápalové ložiská z fyzikálno-chemických príčin a zápalové ložiská z porúch obranných mechanizmov. Vláknité huby predstavujú širokú skupinu mikroorganizmov, ktoré pre svoj rast vyžadujú dusík, uhlík, kyslík, teplo a vlhko. Tieto podmienky spĺňajú rohovinové časti kože, a preto sa tieto mikroorganizmy tiež nazývajú keratinofilní huby. Infekcie detí spôsobené keratinofilními hubami nie sú vzácne. Vyskytujú sa od dojčenského veku, ale častejšie sú v školskom a adolescentnom veku. Prenášajú sa od chlpatých maznáčikov a deti si ich často privezú z dovolenky od voľne žijúcich mačiek, "pokračuje Danilla.

"Keratinofilní huby, ktoré sú schopné postihnúť len rohovinovú časť hladkej kože a nechtu, nie sú schopné postihnúť vlasy. Spôsobujú choroby hladkej kože v záhyboch (kde je vlhko a teplo), zriedka napadajú aj iné časti tela pri poruchách imunity alebo imunosupresívnej liečbe. V anamnéze je potreba pátrať po podobnom ochorení v rodine alebo po športových aktivitách (návštevy kúpalísk, spoločné sprchy). Malé čiastočky odlúčené pokožky s hubou sa môžu uchytiť najčastejšie v priestoroch medzi prstami alebo v záhyboch kože a tam spôsobiť kožné prejavy. Iné druhy sú schopné postihnúť pokožku, nechty a tiež vlasy (napr. Mikrosporia, favus). Spôsobujú ochorenia na miestach priameho kontaktu kože s hubou v ložiskách u človeka, zvierat (morča, škrečok, pes, kôň ...), pri kontakte s kontaminovanou pôdou, alebo sa môžu preniesť sprostredkovane kontaktom s predmetmi kontaminovanými šupinkami kože či vlasy chorého človeka, infikovanou srsťou z chorých zvierat alebo pôdou, "uvádza ďalej docent Danilla.

Príznaky deramtofytózy chorého zvieraťa

Prejavy u zvierat sú rôzne a v prvých štádiách veľmi ťažko rozpoznateľné. Zvierací pacienti spočiatku nejaví takmer žiadne symptómy, aj keď je ich kože už nakazené a v najbližšej dobe sa ochorenie prejaví aj navonok. Hlavné príznaky ochorenia sú zápalové zmeny na koži a srsti. Existuje široká škála prejavov, od rednutie a vypadávanie srsti až po zmeny na koži, ktoré môžu byť sprevádzané svrbením. Najčastejšie napadajú uši, okolie očí, nosa, chvost a labky. Jedným z mnohých príznakov môžu byť tiež drobné šupinky v srsti či lámajúce sa pazúriky. Nemusíte však hneď panikáriť. V prípade drobných šupiniek v kožuchu nemusí vždy ísť o príznaky dermatofytózy, ale o obyčajné lupiny, preto je vždy lepšie poradiť sa s odborníkom.

Najčastejšie touto chorobou trpia mladé zvieratá alebo zvieratá s oslabenou imunitou. Obzvlášť rizikovou skupinou sú dlhosrsté psy a mačky. Vlhké prostredie, časté kúpanie, stres, koža poškodená častým svrbením a ďalšie faktory riziko infekcie len zvyšujú. Minimálnemu riziku nákazy sú vystavené zvieratá, ktoré neprichádzajú do styku s ostatnými zvieratami, alebo sa pohybujú len v domácnosti (domácej mačky). Na druhú stranu nikdy nemáte záruku, že si zaobstaráte úplne zdravé mača či šteňa.

prenos ochorenia

Dermatofytóza sa prenáša dvoma spôsobmi. Priamym kontaktom s infikovaným zvieraťom alebo nepriamo - prostřednistvím kontaminovaných predmetov, ako sú hrebene, misky, deky, pelechy (všeobecne prostredie, v ktorom sa choré zviera pohybovalo).

zanedbávanie starostlivosti

Ak ste opatrní a dodržiavate všetky hygienické pravidlá, riziko ochorenia eliminujete na minimum. Jestlože však starostlivosť zanedbávate, následky ochorenia sú veľmi nepríjemné. Samotná liečba je náročná a veľmi zdĺhavá. U niektorých dospelých zvierat môže dôjsť k spontánnemu vyliečeniu, to však môže trvať aj niekoľko rokov. Liečba sa navrhuje podľa druhu patogénu a okrem samotnej terapie je nutná aj dezinfekcia prostredí, kde zviera žilo. Liečba nie je jednoduchá a trvá zvyčajne niekoľko týždňov. Proti niektorým druhom dermatofytov existujú vakcíny, ich účinok je sporný a nie všetci odborníci ich považujú za účinné.

A prevencia?

Pre istotu sa vyhýbajte kontaktu s túlavými a cudzími zvieratami. Opakujte deťom, že cudzie zvieratká môžu byť nebezpečná. Nezabúdajte si pravidelne umývať ruky (nielen pred jedlom). Dbajte na to, aby ste si po byte neroznášalo nečistoty z obuvi. Raz do mesiaca si nasaďte ochranné rukavice a vydezinfikujte odkladacie priestory na topánky. Ak budete myslieť na prevenciu, vyhnete sa mnohým ťažkostiam. Vo veterinárnej praxi sa využíva huba Pythium oligandrum, biopreparát nazývaný tiež múdra huba, ktorá likviduje patogénne plesne. Keď sa telo zvieraťa zbaví všetkých parazitov, múdra huba odrastie spolu so srti zvieraťa a tým svoju službu končí.

Dbajte aj na hygienu zvieraťa. Psovi nezabudnite vždy pred vstupom do bytu dôkladne očistiť labky. Vyhýbajte sa blízkosti kontajnerov a miestam, kde sa pohybujú túlavé zvieratá. Absolvujte pravidelné prehliadky u veterinára.