Dieťa a pes

Dieťa a pes sú témou, o ktorom toho bolo napísané bezpochyby veľa. Môžeme sa dočítať o príbehoch hrdinských psov, ktorí zachránili dieťaťu život, o psích chůvách, ktoré dieťa prijali ako vlastné šteňa a podobne o neho starali, o psoch liečiacich detskú dušu a vnášajúcich radosť do miest, kde je jej ako šafránu, ako je potrebné detská onkológie. Prítomnosť psa znamená v nemocničnom prostredí nielen rozptýlenie a nádych normality, ale deťom umožňuje aj citové odreagovanie a pokiaľ o psa starajú aj vybočenie z role toho, o ktorého je iba postarané.

Pes slúži v niektorých rodinách dokonca ako vzor sociálnych rolí, kedy deťom v praxi predvádza, ako vyzerá vernosť, odvaha a iné spoločenské hodnoty. Pes malého človiečika učia zodpovednosti pri starostlivosti o neho, sebaovládania, empatiu a prebúdza jeho rodičovskej pudy. Nesmelým deťom pes pomôže prekonať sociálne bariéry, staršie deti, ktoré už psa venčia, majú vďaka nemu viac pohybu.

Pes je vždy dostupný a má čas, prijíma maznanie bez výhrad a tiež ho dieťaťu opláca. Nemôže byť ako náhradka rodičov, ale bude to vždy kamarát a mlčanlivý dôverník, zdroj citovej podpory, ktorému možno všetko zveriť a vyplakať sa mu do kožuchu, keď sa nedarí. Pes rozvíja detskú fantáziu, predstavivosť a je partnerom pre dieťa v hre. Podľa psychologických výskumov dosahujú deti, ktoré vlastní psa, vyššieho sebavedomie a v rodinách so zvieraťom je vzťah rodiča - dieťa štatisticky významne lepšie. Rodiny so zvieraťom vykazujú tiež vyššiu súdržnosť, pes a starostlivosť o neho zbližuje všetky členmi bez ohľadu na vek a prekonáva generačnej priepasti, deti so psami vykazovali tiež oveľa viac sociálnych kontaktov s rovesníkmi. Hĺbka vzájomného vzťahu dieťaťa a zvieraťa je niekedy prekvapivá. Na svojho prvého psa drvivá väčšina detí bude spomínať celý život.

Avšak na druhej strane čas od času novinami preletí desivý článok o dieťati potrhanom psov alebo dokonca o usmrtenie dieťaťa psom. Potom sa spravidla rozhorí nekonečná mediálnej diskusie a proti sebe stanú dva nezmieriteľné tábory. Na jednej strane sú vydesení rodičia a hlasy volajúce po obmedzení psov v mestách a represívnych opatreniach, na druhej strane sa ozývajú niektorí psičkári, že ten pes za to nemohol, že všetko je vina dieťaťa a jeho rodičov, že psovi určite muselo niečo urobiť a že je to výnimočná udalosť. O žiadnu mimoriadnu udalosť sa však nejedná. V štúdii, ktorú realizoval Štátny zdravotný ústav na vybraných pražských školách, takmer 40% žiakov uviedlo, že do 12 rokov svojho veku bolo pohryznutie psom, pričom sa často jednalo o vlastného alebo známeho psa a štvrtina týchto zranení vyžadovala lekárske ošetrenie.

Ako teda začleniť psa do rodiny s dieťaťom, aby sme eliminovali čo najviac problémov?
Pri zaobstaraní psíka do rodiny, kde už dieťa je, dôkladne zvážte nielen výber, ale aj rodinné podmienky. Je pochabé sa domnievať, že dieťa sa zodpovedne bude starať o psíka od chvíle, čo vkročí do vašej domácnosti až po jeho poslednej vydýchnutie. Aj keď vidíte, že vaše dieťa po psovi naozaj túži a urobili by ste mu veľkú radosť, snažte sa situáciu zhodnotiť realisticky:

Je totiž veľmi pravdepodobné, že okúzlenie psom veľmi skoro pominie a nemôžete sa spoľahnúť na to, že každodenné venčenie bude pre vášho chlapca či dievča zdrojom potešenia a radosti aj v budúcnosti. Uvedomte si, že psa dieťa zrejme bude schopné cvičiť až okolo 13 rokov a vyššie. Ak si dokážete predstaviť, že všetky povinnosti okolo psa s najväčšou pravdepodobnosťou padnú rovnako na vás, a napriek tomu vám to nevadí a na príchod psa sa stále aj vy osobne tešíte, potom je všetko v poriadku.

V prípade, že na to nie ste pripravení a nemáte čas a chuť sa psovi venovať, je lepšie previesť záujem dieťaťa na psa v okolí alebo príbuzenstve, ktorý je vhodný k deťom. Môžete potom sledovať vývoj jeho záujmu dieťaťa a zistiť, či je trvalejšieho rázu a prípadne svoj postoj ku kúpe prehodnotiť, ak dôjdete k záveru, že vaše dieťa je schopné a ochotné sa o psa zaujímať a starať sústavne a tieto činnosti tiež dobre zvláda.

V akom veku dieťaťa zaobstarať psa
U dojčaťa a batoľaťa počítajte s nepretržitou pozornosťou, ak dieťa a pes budú spolu, nemôžete nikdy ručiť ani za jedného z nich. Dieťa potrebuje spoločnosť iných detí a na pieskoviskách a detských ihriskách nie je pes vítaným spoločníkom, práve tak, ako vo väčšine domácností s malými deťmi, kde na psy nie sú zvyknutí. Vaše dieťa budete neskôr sprevádzať do záujmových krúžkov, škôlky, ku kamarátom, na vystúpenie a tam všade vám pes bude na obtiaž, zvážte, či teda nepočkať do vhodnejšieho veku dieťaťa, kedy tiež už môžete ľahšie dieťaťu vysvetliť, ako sa k psovi musí správať.

Hoci je situácia vždy individuálna, pes je vynikajúcim partnerom pre dieťa mladšieho školského veku. Dieťa však nie je schopné sa v tomto veku o psa sústavne, samostatne a zodpovedne postarať a potrebuje pomoc rodičov. Zodpovedný a samostatný prístup u dieťaťa k zvieraťu sa rozvíja individuálne, ale väčšinou nie skôr než okolo 8 - 10 rokov.

Situáciu si podstatne uľahčíte, keď dieťa už pred príchodom psa na prechádzkach a návštevách v rodinách so psom naučíte, ako sa k psovi chovať, ako čítať jeho psie reč, kedy sa hnevá, kedy má radosť, že pes vníma niektoré správanie, treba krik, mávanie rukami, prípadne objímanie ako hrozbu a môže zaútočiť, a ostatné úskalia, z ktorého tak často vznikajú nedorozumenia medzi dieťaťom a psom. Nenechajte dieťa hladiť cudzie psy bez dovolenia ich majiteľa, potom by malo dieťa psa osloviť, nechať si ovoňať ruku, byť pokojné a až potom psíka pohladiť. Vysvetlite dieťaťu, ako sa správať pri stretnutí so psom, ktorý sa nimi cíti ohrozený a vrčí. Dieťa by sa mu nemalo pozerať do očí, kričať či utekať, ale pomaly odísť bokom ku psovi. Ak je dieťa školského veku, porozhliadnite sa, či v okolí nie je kynologický krúžok pre deti.

výber psíka
Veľkú pozornosť venujte výberu šteňaťa. Nestačí sa nechať len ukolísať všeobecným uistením chovateľa alebo poznámkou v atlase psov, že toto plemeno je vhodné k deťom, alebo hmlistú spomienkou na psa rovnakej rasy, ktorého ste ako dieťa toľko milovali u susedov vašej babičky na prázdninách. Samozrejme, že sú rasy psov, u ktorých sa častejšie vyskytnú problémy vo vzťahu k deťom a eliminujete možné ťažkosti so spolužitia s deťmi, keď na začiatku výberu vezmete do úvahy skôr rasy, ktoré sa s deťmi častejšie osvedčili, ale psíka je predovšetkým nutné posudzovať ako individualitu.

Osobne sa mi veľmi osvedčila šteňatá od chovateľov, kde v rodine sami mali dieťa, ktoré bolo v aktívnom styku so šteňatami a pes s ním nemal negatívnu skúsenosť. Takéto šteňa dieťa vyhľadáva a v jeho prítomnosti je veselé, uvoľnené a rado si s ním hrá. Skorá fáza vštiepenia je totiž pre vzťah psa k dieťaťu veľmi dôležitá. Pri výbere zo šteniat voľte také, ktoré nie je ani prehnane plaché, ani dominantný. Nervózny pes, precitlivený na hluk, s nízkou hranicou reaktivity, je veľmi zlou voľbou.

Pri príchode psíka do domácnosti dieťaťu vysvetlite, že psa nesmie rušiť pri kŕmení, alebo sa mu dokonca pokúšať zobrať potravu či hračky robení tiež prehnané očakávania, ktoré deti niekedy nadobudnú z niektorých filmov o psoch a vysvetlite im, ako sa tieto scény so psom učia a vykonáva fázovitě na základe povelov. Nenechajte tiež deti psíkov neustále ťahať, zdvíhanie pes väčšinou nevníma ako príjemné a tiež mu tým môžete pri nesprávnej manipulácii privodiť zdravotné problémy (napr. Kýlu). Naučte dieťa správne psa prenášať tak, aby jednu ruku položil pod predné packy a druhú pod zadoček, aby šteňa sedelo.

Nikdy sa nespoliehajte na to, že váš pes je dobrák a nechá si všetko páčiť, jednak dieťaťu takto nepriamo signalizujete svoj súhlas s trápením zvieraťa, dieťa si koľkokrát ani neuvedomuje, že psovi, ktorý znáša niektoré jeho aktivity, je to napriek tomu vyložene nepríjemné alebo bolestivé . Aj dieťa skúša hranice, kam až môže voči psovi zájsť a svoje aktivity stupňuje, až psovi môže dôjsť trpezlivosť. Dieťa nenechajte tiež psa trestať. To výhradne náleží vychovávateľmi a cvičiteľovi zvieraťa, ktorého pes rešpektuje a uznáva ako autoritu.

Výcvik psa patrí do rúk dospelého alebo dospievajúceho. Aj malého psíka je nutné cvičiť a socializovať medzi psami i ľuďmi. Uvedomte si, že dieťa bude tiež napodobňovať vašu výchovu a výcvik psa. Prechádzky s veľkými psami rozhodne nezdôverujte samostatne malým deťom, aj poslušný pes sa občas stane na prechádzke terčom útoku psa agresívneho. Prípadne pes dieťa bude vláčiť do bitky, ktorú sám vyprovokuje a s ktorou si dieťa v žiadnom prípade nemôže poradiť. Navyše hrozí reálne nebezpečenstvo, že samo bude uhryznutý. Tiež Háravé sučka bude terčom záujmu nežiaducich nápadníkov, ktorí dieťa rešpektovať nebudú.

U staršieho dieťaťa však prechádzky a športy so psom môžu byť veľmi výraznú pohybovou aktivitou a to aj u detí, ktoré by inak v žiadnom športe treba nevynikali az tohto dôvodu sa športom doteraz vyhýbali. Zvlášť v dnešnej dobe, keď naše deti trpia veľmi významným nedostatkom pohybu az toho plynúcich civilizačných chorôb, by sme takúto aktivitu dieťaťa mali doceniť a vítať.

Pes a bábätko
Iná situácia nastáva, keď psík je už členom rodiny, do ktorej prichádza bábätko. Ak psík nie je na prítomnosť detí zvyknutý, je dobré ho pripravovať pred príchodom bábätka na deti, zvykať ho na detský hluk a spoločnosť. Venujte sa nácviku chôdze vedľa nohy, aby ste nemali neskôr pri tlačení koča a súčasnom venčenie psa ťažkosti. Pes by mal dobre zvládať tiež privolanie, zákazový povel a povely "na miesto" a "zostaň".

Po príchode bábätka nechajte zviera, nech sa s novým členom rodiny zoznámi, oňuchá ho za vášho dozoru a snažte sa, nech pes netrpia nedostatkom pozornosti, aby sa kvantitatívne a kvalitatívne nezmenila starostlivosti o neho. Viem, že sa to ľahko povie, s dieťaťom sa mení chod celej domácnosti, mladá mamička je úplne zamestnaná a unavená, preto by ste mali myslieť na to, ak práve ona bola tou osobou, ktorá sa o psa starala, kto ju zastúpi a pomaly psa zvykať na nový režim ešte pred príchodom dieťaťa. Ak by sa pes cítil zanedbávaný, mohlo by sa spoločné spolužitie vyvinúť veľmi problematicky.

Bohužiaľ nikdy nemožno s istotu povedať, ako sa pes voči členovi rodiny zachová, niektorí psi (hlavne fenky) o deti starajú ako o šteňatá, iní deti iba tolerujú a niektorí sa cítia neprávom odstrčení zo svojej pozície členom svorky, ktorý je z ich pohľadu na nižšia priečke než oni. Ak budete mať práve vy tú smolu, že pes dieťa neprijme, potom dieťa i psa oddeľte, každý by mal poznať svoje teritórium a nevstupovať do teritória toho druhého a vzájomné stretnutie sa budú konať na neutrálnom priestoru pod vaším dozorom.

Príklad z praxe
U manželov, ktorí mali cvičenia a vychovanou osemročnú fenku, ktoré sa veľa venovali a žila s nimi v byte, sa narodilo bábätko. Sučka bola 3x za svoj život dobrou matkou a nikto neočakával problémy. Pri príchode ženy s bábätkom z pôrodnice domov fena javila silné znaky skľúčenosti, neprišla paničku privítať a nechcela sa s bábätkom ani zoznámiť. Majiteľom jej bolo veľa ľúto, snažili sa, aby sa sučka necítila odstrčený, mazlili sa s ňou a dopriali jej pohyb, tak ako predtým. Sprevádzala kočík na hojných prechádzkach a nezmenila sa ani jej bytová situácia, svoj pelech mala na rovnakom mieste v kuchyni. Časom sa stav upokojil, fena o dojčatá nejavila žiadny záujem, asi po 3 týždňoch pominulo jej skľúčené období sa zalézáním pod nábytok.

Problém sa opäť vynoril, keď dieťa začalo byť prikrmované az vysokej stoličky padalo okolo neho jedlo, sučka začala upratovať a robila si potom automaticky nároky aj na ostatné jedlo, objavili sa problémy s krádežami jedlá z kuchynskej linky, čo si nikdy predtým submisívny, vychovaná fena nedovoľovala. To bolo majiteľovi vnímané len ako úsmevná nepríjemnosť a drobný vrtoch psa. Keď však dieťa začalo liezť po byte a túžilo po kontakte s sučkou, vrčal na neho a cenila zuby, vtedy to majitelia začali riešiť za mojej asistencie. Odporučila som, aby dieťaťu bolo dôrazne zabránené rušiť fenku v pelechu a sučka naopak nesmela do herne a jedálne, veľmi skoro to pochopilo ako dieťa, tak fenka. Sučka potom na prechádzkach tolerovala záujem dieťaťa a nevrčela na neho, ani keď ju vodilo za obojok, voľný priestor okolo a malá sila dieťaťa jej poskytovali istotu, že môže kedykoľvek uniknúť. Sučka v rodine bez problému dožila, nikdy si dieťa neobľúbili, ale naučila sa ho tolerovať.

Toto usporiadanie je veľmi náročné na pozornosť a nervy rodičov, preto je niekedy lepšie psovi zodpovedne vyhľadať nový domov bez detí, kam by ste ho mali ale zaviezť priamo vy. Je vždy lepšie psa priamo odovzdať novým majiteľom ako ho stresovať pobytom v útulku, navyše vy podáte majiteľovi lepšiu a priame informácie o psovi. Ak však pes dieťa vníma ako korisť a prebúdza v ňom lovecké pudy, je nutné mu nájsť nový domov čo najskôr, táto agresie je pre dieťa naozaj veľmi nebezpečná a útoky na bábätko alebo batoľa vyprovokované loveckým pudom sú razantné, rýchle a patrí k tým najnebezpečnejším.

Text: Mgr. dana Bočková
www.utulky.estranky.cz

Foto: Dominik Matúš, StudioRen