dysplázia

Dysplázia bedrových kĺbov, rovnako ako dysplázia lakťových kĺbov, je dedične podmienené chybný vývoj kĺbov, ktorým sú postihnuté psy aj fenky bez rozdielu veku a pohlavia. Šteňatá sa rodia so zdravými kĺbmi a to, či dysplázia vznikne, závisí na genetickej výbave každého jedinca a faktoroch vonkajšieho prostredia.

Dysplázia lakťového kĺbu
Dysplázia lakťového kĺbu - DLK - je súhrnné označenie niekoľkých chorôb vedúcich k poruchám súbežnosti kĺbových plôch ramennej, vretennej a lakťovej kosti, častejšie označované ako artróza lakťového kĺbu.

Medzi formy DLK radíme nerovnomerný rast predlakťových kostí, ulomenie korunkového výbežku na vnútornej strane lakťovej kosti, nespojenie háčkového výbežku s lakťovou kosťou a osteochondróza vnútorného kondylu ramennej kosti. Jednotlivé ochorenia sa môžu vyskytovať samostatne alebo môže dôjsť aj k ich kombináciu.

Ochorením trpia hlavne veľké a obrie plemená, avšak u iných plemien túto chorobu, rovnako ako DKK nemožno vylúčiť.

Dysplázia bedrového kĺbu
Dysplázia bedrového kĺbu - označovaná tiež ako DKK - je bolestivé ochorenie, kedy dochádza k oslabovaniu bedrového kĺbu, vzniku artrózy a postupnému zhoršovaniu pohyblivosti psa.
Na vzniku dysplázia sa dedičnosť podieľa medzi 20% až 60% v závislosti od plemena, zvyšok vytvárajú vonkajšie vplyvy, a to najmä výživou a tendenciou k rýchlemu rastu.
Bedrový kĺb tvorí ohnisko prenosu sily z panvových končatín na telo psa, a preto má pre pohyb psa základný význam. Pri dyspláziu kĺbovej hlavice nesedí správne do kĺbovej jamky (je v jamke usadená voľne) a následkom toho je narušená harmónia pohybu kĺbu. Dôsledkom je nadmerné opotrebenie kĺbu. Väčšinou bývajú postihnuté oba kĺby. Dysplázia bedrových kĺbov sa vyskytuje v niekoľkých stupňoch, pri najťažšej stupni býva kĺb úplne mimo kĺbovej jamku.

Dedičné a vonkajšie faktory pôsobiace na dyspláziu
Polygénny dedičnosť:

Termín, ktorý sa používa, keď u dysplázia bedrového kĺbu ide o dedične podmienený znak, na ktorého stupni sa podieľa celý rad génov.

Pravdepodobnosť, že sa u šteniat prejaví dysplázia, je u každého šteňaťa iná. Predovšetkým záleží na rodičoch či mali dyspláziu alebo nie.
Dva negatívne jedinci - v priemere 26% (16 - 43%) pravdepodobnosť, že potomok bude mať dyspláziu.
Jeden pozitívne, druhý negatívne - v priemere 48% (25 - 62%) pravdepodobnosť
Obaja pozitívne rodičia - v priemere 77% (46 - 93%) pravdepodobnosť

Vonkajšie faktory:

Z celého radu vonkajších faktorov, ktoré na utváranie a vývoj dysplázia pôsobia, sú najdôležitejšie pohyb a strava.
Pohyb - nadmernej telesnej zaťaženie počas rastu psa s dedičnými vlohami možno považovať za faktor napomáhajúce k vzniku tohto ochorenia. Podstatný vplyv má tiež povrch, na ktorom sa pes pohybuje prvý rok života. Z tohto dôvodu pes nemá behať a zdržiavať po betónu, cestách a iných spevnených plochách, ale mal by byť na mäkkom, pružnom povrchu. Do 6 mesiacov minimálne by mal byť tiež obmedzený beh pri bicykli a veľmi intenzívny tréning.
Strava - nekvalitné strava nevhodná pre šteňatá je najčastejším spúšťačom vzniku dysplázie. Často obsahu nadmerné alebo nedostatočné dávky minerálov, predovšetkým vápnika. Obsah vápnika a fosforu v potrave musí byť v správnom pomere. Určitú rolu vo vzniku dysplázie v potrave hrá tiež pomer sodíka, draslíka, chloridu a elektrolytov. Na vývoj kostry majú najvýznamnejší vplyv vitamíny A a D, ktorých pomer by sa v potrave nemal odchyľovať od normy. Dodávané energie v potrave by tiež nemalo byť veľa.

Výskyt dysplázia tiež ovplyvňuje výška a váha psa. Riziko výskytu DKK u obrích plemien je 50x vyššia au veľkých plemien 20x vyššia ako u malých a stredných plemien.
U psov s nadváhou sú nadmerne zaťažované kĺbu, čo do istej miery vedie tiež k vzniku DKK a DKL.

funkcia kĺbov
Bedrové a lakťová kĺby majú v rámci pohybového aparátu 2 základné funkcie - nosnú (ako nosič tela) a pohybovú (umožňujúce pohyb). Podiel hrudných a panvových končatín na týchto funkciách je rozdielny.
Predné končatiny sú zauhlené o niečo menej (uhol medzi kosťami je cca 180 stupňov), pretože plní hlavne nosnú funkciu. Nesú podľa plemena 60 - 80% telesnej hmotnosti. Zadné končatiny plní hlavne pohybovú funkciu a nesú teda medzi 20 - 40% hmotnosti.
"Pri pohybe vpred je väčšina sily prenášaná cez bedrové kĺby, stavce a panva do ťažiska v prednej časti tela. Sily, ktoré na bedrový kĺb pôsobí pri skoku alebo rýchlom štarte sú nepomerne vyššie ako pri státí a môžu dosahovať až šesťnásobku hmotnosti zvieraťa," popisuje MVDr. Pavla Hyclová.

príznaky ochorenia
Príznaky ochorenia dyspláziou sú veľmi pestré. Avšak dyspláziou môže trpieť aj pes, ktorý sa žiadnymi klinickými príznakmi neprejavuje.
Uvádza sa, že len okolo 25% psov trpiacich dyspláziou vykazuje klinické príznaky, avšak aj keď spozorujete u vášho psa nejaký z príznakov, nemusí sa hneď jednať o dyspláziu, môže to byť iné ochorenie. Ak si však nie ste istí a pes niektorý z príznakov vykazuje, bude lepšie so psom zájsť k veterinárovi.

Najčastejšie príznaky u DKK (veľmi podobné sú aj u DLK):

krívanie,
ťažké vstávanie,
ťažkosti pri chôdzi do schodov,
súčasnej odrážanie sa oboma panvovými končatinami,
ťažkosti pri prvých krokoch,
rýchla únava,
nechuť k pohybu a k hre,
neochota skákať,
ťažkosti po ťažšie záťaži.


Posúdenie - ako veterinár zistí dyspláziu

Objektívne posúdenie dysplázia možno vykonať je röntgenologickým vyšetrením, preto vždy, keď máte podozrenie na dyspláziu u svojho psa, musíte k veterinárovi so psom prísť.
Veterinár bude chcieť najskôr vidieť, ako váš pes chodí, behá, vstáva. Bude pohybovať nohami aby posúdil aká je maximálna možnosť pohybu a bolestivosť pri niektorých pozíciách.
Röntgenologické vyšetrenie sa vykonáva najskôr zhruba v mesiaci, kedy pes dosiahne 1.rok.
Posúdenie vo veku 4. - 11. mesiaca nie je možná, pretože u cca 20% testovaných zvierat sa dysplázia ešte môže zmeniť. A to buď k horšiemu alebo k lepšiemu.
Minimálny vek pre posúdenie snímok na vyhodnotenie dysplázia je 12, 18 alebo 24 mesiacov, podľa plemena a požiadaviek chovateľského klubu. Vyšší vek platí najmä pre psov veľkého a obrieho vzrastu.
Pretože röntgeny väčšinou vykonáva veterinár v špecializovanej vaničke a kĺby psa sú pre správne zhotovenie röntgenov (predovšetkým bedrových kĺbov) neprirodzene natiahnuté a vytočené, je nutná sedácia psa.
Na snímke sa hodnotí tvar hlavice, jej hĺbka, symetria kĺbovej štrbiny, degeneratívne zmeny a Norberg-Olssonův uhol.

Pre jednotné posúdenie röntgenových snímok bola zavedená centrálne miesta pre vyhodnotenie DKK a DLK, ktorá vyhodnocujú snímky podľa jednotlivých kritérií.


stupne

Stupeň DKK Popis
A Negatívne, bez príznakov dysplázia
B Hraničný dysplázia, prechodný stupeň
C Mierna dysplázia, mierna artróza
D Stredná dysplázia, okraj jamky sploštené alebo zreteľné príznaky artrózy
E Ťažká dysplázia, výrazné zmeny v bedrovom kĺbe, deformácie hlavice, ďalšie príznaky artrózy


Dysplázia bedrových kĺbov sa hodnotní siedmimi parametre, každý počtom bodov od 0 do 4. Po vyhodnotení sa body spočítajú.
Stupeň A = 0 - 2 body (zdravý kĺb),
B = 3 - 7 bodov (prechodná forma),
C = 8 - 14 bodov (nízky stupeň dysplázia),
D = 15 - 21 bodov (stredný stupeň),
E = 22 - 28 bodov (vysoký stupeň dysplázia).


Stupeň DLK Popis
0 normálny lakťový kĺb bez abnormalít
1 mierna artróza, formácie osteofytov, ktoré nie sú širšie ako 2 mm, skleróza subchondriální kosti, inkongruence kĺbových plôch
2 stredné artróza, formácie osteofytov od 2 - 5 mm
3 ťažká artróza, osteofyty širšie ako 5 mm, zrejmá fragmentácia processus koronoideus, izolovaný processus ankoneus. Psy, ktorí boli liečení chirurgicky pre vývojové chyby lakťového kĺbu, sa majú zhodnotiť ako stupeň 3



Liečba a operácie

Existuje niekoľko metód liečby, ktoré môžu uľaviť psovi od bolestí a vrátiť mu pohyb. Veterinár stanovuje liečbu podľa veku psa, závažnosti stavu a finančných možnostiach majiteľa.

liečba:
Najprv by pes mal schudnúť, ak je to potrebné. Ďalšími možnosťami je uľaviť psovi od bolesti protizápalovými liekmi a prispôsobiť záťaž zdravotnému stavu - pohyb ale musí byť pravidelný. Najlepšie formou pohybu pre takéto psy je plávanie, ktoré udržuje svaly v kondícii, a nezaťažuje chorý kĺb psa.
Zvyčajne pes s protizápalovými liekmi musí brať aj lieky na podporu rastu kĺbov a chrupaviek.
Lieky pes musí brať presne podľa pokynov lekára a vždy v rovnakom čase.

Ak táto liečba zlyhá, alebo je už na takúto liečbu neskoro, do úvahy prichádza operatívne spôsob liečby. Existuje niekoľko druhov operácií, pričom každá z nich je šitá priamo na určitý problém.


U ktorých plemien je najčastejšou výskyt dysplázia?

Podľa prieskumov sa preukázalo, že najviac a najčastejšie postihnutými plemenami sú novofoundlandský pes, bernardín, bulmastif, bernský salašnícky pes, zlatý retriever, rotvajler, mastif, čau-čau, veľký bradáč, nemecký ovčiak, gordon seter a nimi veľmi podobná plemená.

Naopak najmenej postihnutými plemenami sú belgický ovčiak, chrty, kólia, sibírsky husky, dalmatín, flat-coated Retriva a špic.


Ako si nájsť šteňa ktoré nebude mať tieto problémy? Ako týmto problémom predchádzať?

Nikdy nemožno vylúčiť, že práve váš pes nebude mať dyspláziu, ale pri výbere šteňaťa sa vyhýbajte šteňatám bez PP. Prečo? Je veľká pravdepodobnosť, že ak rodičia majú PP a šteňatá nie, bol jeden z rodičov (alebo obaja) vylúčení z chovu práve kvôli nejakej chorobe, ktorú najčastejšie je dysplázia. Ak si kupujete šteňa s PP, skontrolujte si, aký stupeň dysplázie majú rodičia a vyberajte len z takých šteniat, ktorých rodičia mali dyspláziu stupňa 0, maximálne 1.
Dbajte tiež na to, aby šteňa nemalo nejaký úraz v období rastu, či už pád z prekážky alebo napríklad autonehodu. To všetko prispieva k vzniku dysplázie.
Keď bude mať pes vhodný vek pre prvé röntgen na posúdenie dysplázia, radšej si ho nechajte urobiť, než po pár rokoch zistiť že váš pes má ťažkú dyspláziu, s ktorej liečbou ste mohli začať už v roku, kedy bol možný prvý röntgen.
Treba problémom predchádzať, ako je potom "len" riešiť.

Informácie čerpané z:
www.vetcentrum.cz
www.nsdtr.cz

Normálna bedrové kĺby na röntgenovom snímku (Tellhem, Giessen). Guľatá hlavica stehennej je presne usadená v hlbokej, dobre vyvinuté kĺbovej jamke.

Ťažko dysplatické bedrové kĺby na röntgenovom snímku. Tvar kĺbovej hlavice nie je guľatý a plochá kĺbovej jamka ho len zle zakrýva.


To bola troška teórie a teraz ako to vyzerá v praxi - môj osobný príbeh, ktorý teraz prežívam ...

Ako to všetko začalo aneb na dyspláziu bedrových kĺbov mám proste šťastie

Naše šestnásťročná sučka musela byť utratené pre rozsiahlu rakovinu čriev. Po niekoľkých mesiacoch som sa z toho oklepala a vnukla rodičom myšlienku, že by sme si na záhradu, do toho opusteného koterca a ešte opustenejší búdy, mohli zaobstarať nového psa. Už od začiatku ma napadla myšlienka, že by to mohol byť pes z útulku, tí sú predsa najvďačnejšie a šteňatá nájdu ľahšie nového majiteľa ako taký pes v útulku. V našom meste žiadny vhodný kandidát nebol, chceli sme strážcu a nejakého mladšieho psa. Tak sme obišli pár ďalších útulkov v rôznych mestách okolo, až sme kdesi dostali tip, že jedna pani v dedinke pri lese má "domáce" útulok. V rodinnom domčeku pri lese mali nespočetné množstvo psov. Možno tridsať, možno viac. Niektorí boli zdraví, niektorí boli po operácii, niektorí boli invalidný. Bohužiaľ pri mojej smole tam mali nejakú karanténu, pretože akýsi psík ochorel. Už sme nevedeli kam ďalej, a tá pani to zrejme spoznala. Hovorila, že jej dopoludnia volali majitelia asi štvorročného väčšieho psa, že ho musí dať preč. Majiteľom sme zavolali a okamžite sme sadli do auta išli sa pozrieť na psa. Prišli sme k paneláku, vyšli do druhého poschodia kde na nás čakala kynoložka Lucka s obrovským psom plemena howavart. Volal sa Argo, a bol to naozaj nádherný, veľký pes. Aj keď v jeho výchove boli muchy, my sme mu jednoducho nemohli odolať. Tak sme sa dohovorili a hneď na druhý deň nám Lucka Arga priviezla. Skamarátili sme sa celkom ľahko, nemala som s ním problémy aj keď ostatní členovia rodiny trošku áno. Od Lucky sme sa dozvedeli, že Argošek má problémy s nohami. Vraj býva občas mrzký a keď zalezie tak ho nemám otravovať. Dovtedy sme dyspláziu bedrových kĺbov nepoznali. Po pár dňoch som ho vzala na prechádzku. Keď sme prišli, sadol si do koterca, tesne pred vchod a pozeral na dianie na záhrade. Mladší brat prišiel (vtedy mu bolo asi 14 rokov) či si ho môže pohladiť. Nenapadlo ma, prečo by nemohol, tak k nemu vliezol do koterca, ale Argo nečakane vyštartoval a bráchu uhryzol do stehna a do lakťa. Okamžite potom zaliezol do búdy a nevystrčil ani nos. Ešte v ten istý večer sme ho viezli na veterinu, kvôli besnote, očkovací preukaz mal totiž expirovaný. Veterinár nám odporučil röntgen, videl že má tie nohy veľa zlé. Na röntgenových snímkach som videla niečo, čo som dovtedy ani netušila že existuje. Jednu nohu mal o 6 cm kratšie! A kĺb mal úplne mimo jamku. Jeho odporúčanie psa utratiť, pretože operácia by vraj už nebola možná, som nedokázala pochopiť. Vrátili sme sa s ním domov, pár dní bol pokoj, ale po pár dňoch vyhnal otca zo záhrady, ten stačil len tak tak zabuchnúť dvorček aby naň neskočil. Vtedy sme sa jednoducho rozhodli, že to tak bohužiaľ nejde. Lucka sa s utratením taky nedokázala zmieriť, a tak pre neho našla lepší domov. Vraj u nejakého kynológa, ktorý si s takými psami vie poradiť. Od tej doby som o ňom nepočula, zakázali mi sa ísť na neho pozrieť, vraj by to s ním mal ten skúsený kynológ o to ťažšie.
Na povahu Høvik som ale nezanevrela, inak bol Argo úplne úžasný pes. K narodeninám som od rodičov dostala šteniatko. Síce mi bolo trošku podozrivé, prečo nemá preukaz pôvodu keď rodičia áno, ale čo už, bola som za šteňa strašne rada. Od tej doby som sa o psov začala zaujímať viac než normálne. Prečítala som veľa knižiek o chorobách, o rôznych rasách, výcviku. Ale rovnako najlepšie psie školu vám dá váš pes. Od Sallči som sa naučila naozaj veľa. Od toho, ako sa k psom správať, až po to, ako rozumieť psej reči ... Behali sme spolu agility, chodili dlhé túry a Sally si tak rada hrala s ostatnými psami na cvičisku, skákala za balónom a hrala sa so mnou ... behala.
Prišiel ale deň ako vystrihnutý zo zlého filmu. Domov som dorazila okolo 11h dopoludnia. Vždy, keď prídem odniekiaľ, tak idem okamžite za Sallčou. Bohužiaľ som si nemohla nevšimnúť výrazného krívanie a výrazu v tvári môjho zlatíčka. Našľapovali len ľahko na prednej dva pazúriky, a tak som si hovorila, že ju asi bodla včela, veď bolo také teplo. Cez jej hustú srsť som však žiadny štípanec nenašla, tak som jej nohu aspon schladila. Po obede už na nohu stúpila len sem tam, tak som uvažovala či si ju náhodou nezvrtlo keď vždy tak divoko behá po vypustení z koterca. Za ďalšie asi dve hodiny už len ležala, na nohu nešliapalo a mala ju skrčenú, skákala o troch. To už som sa naozaj začala báť a prehovorila rodičia nech mi požičia auto, že s ňou zájdem na veterinu. Pán veterinár bol veľmi ochotný, aj cez to, že bola sobota. Taky najskôr hovoril, že to bude asi v tých prstoch, ale potom radšej že vyskúša aj bedre. Natiahol Salač nohu dozadu, jej reakciu som nečakala. Aj keď som mala jej hlavu v dlaniach, vyletela ako by ju milión vos pichlo a jej zuby mi preleteli tesne okolo hlavy. Pán veterinár mal jasno, a ja márne dúfala že to bude len nejaký natiahnutý sval ... Na röntgen som išli až v pondelok, v sobotu nemohol byť urobený kvôli fenke tesne pred pôrodom, ktorá bola v ordinácii a evidentne to nevládala. Dostali sme tablety proti bolesti a išli sme domov. Cestou sa mi preháňalo veľa otázok a márne som zadržiavala plač nad zlým zdravím mojou fenky a končiaci kariérou agility, ktorú sme tak sľubne začali rozbiehať. V pondelok röntgeny ukázali, že má dyspláziu takmer 4. stupňa, a navyše má na hlavicu ešte výrastky, ktoré jej zrejme naráža do jamky. Dostali sme ďalšie tabletky proti bolesti a výživu na kĺby. Sall všetko poctivo papala, aj keď niekedy už s veľkou nechuťou. Proste musela. Za dva týždne kontrola a pán veterinár sa nestačil čudovať, ako mi Sallča krásne behá. Tabletky zabrali. Tie proti bolesti sa vysadili a tie na výživu kĺbov bude brať až do novembra, kedy sa ide na ďalšie röntgeny.
Momentálne Sallča opäť behá s chuťou, aj keď je niekedy vidieť, zvlášť večer, že je unavená. Niekedy sú dni lepšie kedy si aj skočí za balónom, inokedy len leží. Záleží na počasí a čo ten deň robila. Ovšem bolesť na sebe nedá nikdy poznať, zvlášť nie keď som s ňou.
V septembri nám opäť začína cvičák, a ma čaká celkom neľahká úloha. Obmedziť jej agility, ktoré ju toľko bavilo, a taky ju sledovať pri hrách s ostatnými psami a dávať na ňu pozor. Avšak na cvičák s ňou budem chodiť aj naďalej, už len kvôli tomu, aby nebola zatvorená doma, mala okolo seba psie kamarátov, ktorí jej budú dodávať energiu a hlavne, aby som ju o nič nepripravila. Dopredu totiž viem, že aj keď sa asi budem snažiť ako najviac môžem, jej život nebude tak dlhý a kvalitný, ako by som si priala. Operácie nás iste v budúcnosti tiež neminie.
O čo všetko nás táto choroba pripravila iste z článku vyčítate. Finančné výdavky doteraz neboli malé, ale to najhoršie nás ešte čaká.
Každý si možno povie, že sa to jednoducho stáva, ale jedna vec je na tom všetkom predsa toľko zarážajúce. A to tá, že ten "chovateľ" od ktorého mám Sally, už dopredu vedel, ako na tom šteňatá budú. Že vedel, že jeden z rodičov je vylúčený z chovu pre dyspláziu a preto šteňatá nemôžu mať PP. Prečo to ale urobil? Na to je len jediná a jednoduchá odpoveď - pre peniaze. Takým ľuďom je jedno, že tie šteňatá budú choré, že budú trpieť, hlavne že budú mať peniaze.
Ono by sa mohlo zdať že Sallča mohla mať úraz keď bola malá, ako predpokladal veterinár, preto tá rýchla dysplazka. Potom mi ale vysvetlite, prečo sa objavila tak náhle, bez príznakov, v jej takmer troch rokoch? Prečo som sa dopátral Sallčina brata, ktorý trpí tým samým? A jeho dysplázia je ešte horšie, má postihnuté obe nohy. Sallča našťastie len pravú bedre.
Teraz sme sa Sall na začiatku veľa dlhé cesty, kedy bude potreba veľa síl a trpezlivosti, tiež finančných prostriedkov, aby som Sally mohla dať to najlepšie. Od kvalitného krmiva začínajúc, cez tabletky ktoré bude denne asi až do smrti dostávať, bohvie kde končiac ...

Nie sme jediný takýto prípad, a preto prosím, dávajte si pozor od koho si šteňa kúpite a také "chovateľa", na ktorého ja som mala šťastie nepodporujte.
Taký psí život plný bolesti za to naozaj nestojí ....

ivana Pospěchová