Etlenbuchský salašnícky pes

História:

Etlenbuchský salašnícky pes je najmenší zo všetkých švajčiarskych salašníckych psov. Pochádza z Etlenbuchu, čo je údolie v oblasti kantónov Bern a Luzern. Prvý popis tohto plemena pochádza z roku 1889, ale ešte dlho potom sa etlenbuchský a appenzellský pes od seba vôbec nerozlišovali. V roku 1913 predstavil profesor Heim štyri exempláre tohto malého pastierskeho psa s kýpťovitým chvostom na výstave psov v Langental. Na základe posudkov rozhodcov boli títo psi ako štvrté plemeno salašníckych psov do švajčiarskej plemennej knihy psov. Prvý štandard bol však spracovaný až v roku 1927.Tento pes sa využíval pri práci na farme, ale aj k pastve a ochrane dobytka. Dnes, hoci je stále ešte málo početný, našiel tento trojfarebný pes svojich milovníkov a teší sa stále rastúcej popularite ako rodinný pes.

vzhľad:

Ide o plemeno, ktoré je stredne veľké a trojfarebnej, ako všetky plemená švajčiarskych salašníckych psov. Etlenbuchský salašnícky pes je veľmi pohyblivý a mrštný. Pes sa dorastá
44 - 50 cm v kohútiku a fena môže dorásť veľkosti 42 - 48 cm v kohútiku. Hmotnosť tohto plemena sa pohybuje okolo 25 - 30 kg. Srsť tohto salašníckeho psa je pevne priliehajúce, krátka, tvrdá a lesklá. Je sfarbená čierno s pokiaľ možno symetrickými žltými až hnedo hrdzavými a bielymi odznaky.

Povaha a využitie:

Etlenbuchský salašnícky pes je čulý, bystrý a šikovný. Vo tvári má priateľský výraz, ale je to dobrý strážca. Nie je moc vhodný do mestskej zástavby, ani do teplého podnebia. Je spokojnejší, ak môže žiť a spať vonku. Voči cudzím ľuďom je ľahko nedôverčivý, avšak voči osobám, ktoré dobre pozná, je dobromyseľný a prítulný. Tento pes je priateľský a láskavý k deťom a zároveň sa hodí pre strážne a strážnu službu.

starostlivosť:

Toto plemeno nepotrebuje žiadnu zvláštnu starostlivosť. Majiteľ musí starať iba o jeho zovňajšok. Etlenbuchský salašnícky pes sa priemerne dožíva 11 - 13 rokov.

Text: Martina Exnerová

Foto: Chovateľská stanica Novaboon Paradise, www.sweb.cz/novaboon