Guliver volá SOS

Bol posledný sobotný neskorý večer v januári, keď sa rozozvučal mobilný telefón. Hlas na druhom konci prijímača mi oznamoval, že bol nájdený starý bezprizorní kocúrik. Ako majú teda nálezcovi postupovať ďalej? Dohoda s úradmi však bohužiaľ nebola možná, miestom nálezu bola malá dedinka Brandejsek na Kladensku ...

Kocourek mal údajne urputný hnačku a nasťahoval sa k miestnej starenke, ktorá sa o neho ale už nedokázala postarať, a tak začalo zo strany susedov-nálezcov obvolávanie útulkov v blízkom okolí. Mali sme tou dobou u nás vo Vrbičany voľnú karanténne klietku, a tak sme nálezcům odsúhlasili kocourkův príjem. Keď k nám kocúrika priviezli, zostali sme ohromení. V prepravke totiž nesedel kocúrik, ale niečo, čo silne pripomínalo minimálne medvieďa. Mohutné packy, obrovská hlava, strapatý kožúšok ... Nakoniec sme ale museli aj my vo Vrbičany uznať, že sa skutočne jedná o kocúrika - obrieho veterána.

Kam s ním?

Práve prijaté zvieratko sme pomenovali Guliver. Už odčerveného sme ho neskôr ubytovali v karanténnej klietke v hlavnej budove, takže sme ho mali stále na očiach, pretože táto karanténne klietka je umiestnená kúsoček od nášho pracovného stolčeku. Pri pohľade na neho nás napadlo, ako veľmi je podobný výzorom, ale bohužiaľ aj matnú srsťou, kocúrikovi Muchacha, ktorý v našom útulku pred časom zomrel na akútne zlyhanie obličiek. V krátkom okamihu nám prebehlo hlavou, že môže byť tiež chorý a nastali samozrejme veľké obavy, že by mohlo ísť o ochorenie rovnako závažné ako u Muchacha. Vyzeralo to, že sme mali pravdu - kocúrik neuveriteľne močil, behom pár hodín bol mačací záchod plný močových hrudiek. Mali sme jasno, má choré obličky, alebo cukrovku, to sa predsa pozná, hovorili sme si ... A čo viac? Zvieratko s akútnym ochorením obličiek nemôže byť vykastrované, pri závažnejšom ochorení by totiž nemuselo narkózu prežiť. Guliverek aromatizoval okolí klasickým kocúrími zápachom. Myšlienky sa nám preháňali hlavou. Čo s ním urobíme, až prečká potrebný čas na karanténe? Kam s ním? Zrejme do vonkajšieho výbehu, kam inam, tam nebude toľko patrný zápach nekastrovaného kocúra, zdôvodňovali sme si ...

No nic, necháme teda kocúrika vyšetriť, plánovali sme. V nasledujúcich dňoch som sa s ním vydala na veterinu na odbery krvi. Hlava mi to nebrala, ale krvné vyšetrenie nepreukázalo ani ochorenie obličiek ani cukrovku, a to ani náznakom. Čo sa deje? Pán doktor, ktorému som neskôr odniesla aj odchytenie moč, konštatoval, že kocúrik bude mať v močovom ústrojenstve zrejme tzv. "Zátku", ktorá mu spôsobuje tieto ťažkosti. Tieto problémy buď časom odznie, alebo v menšej či väčšej miere zostanú. To však v žiadnom prípade nebránilo jeho kastráciu. Akonáhle ustúpil hnačka, nechali sme ho vykastrovať. Po čase sa vytratil aj typický kocúrie zápach. V narkóze mu boli vytrhané odhnité horné očné zuby a niekoľko ďalších veľmi zlých zubov, ktorých mal v papuľke požehnane. K jeho veku sa pán veterinár vyjadril v zmysle "že je už starý". Ale kto vie, koľko mu je v skutočnosti - 8, 10, 12 rokov?

Presun medzi ostatné mačky

Nastal čas a Guliverek mohol byť z karantény vypustený na slobodu medzi ostatné. Bola to pre nás radostná udalosť, lebo obrie kocúrik čas od času vyhádzal v karanténnej klietke takmer všetko stelivo zo záchode von, ako bol starostlivý a všetko zahrabával. Do karanténnej klietky sa dá použiť len malý mačací záchod, kdežto v jednotlivých izbičkách už majú mačičky k dispozícii kryté "turbozáchodky", ktoré sú pre mačičky oveľa prijateľnejšie.

Každému by som priala tak milého a kľudného kocúrika s tak fantastickou a dobrácky povahou. Veľmi sme si ho zamilovali ... Guliverek často líhal ako placka na koberci, tiež v okupoval moji stoličke pri pracovnom stolčeku, kde v pokoji spinkalo a odpočíval. Keď som opúšťala jednu miestnosť a vchádzala do ďalšej, čakal na mňa pri dverách oddane ako psík. Správal sa rozvážne, pokojne, milo, bol veľmi prívetivý. S prichádzajúcimi návštevami sa maznal, bol jednoducho vyrovnaný. Úchvatný a nenáročný kocúrik, hovorili sme si.

Tou dobou boli u nás v hlavnej mačacej skupine ešte ďalšie dva dospelí Kocourková - Grizzly a Mourek. Mourovaný Grizzly budil rešpekt svojou veľkosťou, a tak naše najväčšie potmehúdsky a hysterické mačičky pred ním utekali, vrieskal a Guliverka si nijako zásadne nevšímali. Grizzly si ho tiež nevšímal vôbec. Strieborný kocúrik Mourek na neho sem tam zavrčal, ale po chvíli bol pokoj. Po pár dňoch odišli oba Kocourková - Grizzly aj Mourek do nových domovov. Myslíme si, že to bol zlomový okamih. Zrazu už nebudil rešpekt kocúrik Grizzly ani kocúrik Mourek, ale v skupine mačičiek začal byť terčom Guliverek. Bohužiaľ, ako to už chodí, každé zvieratko reaguje na stresové situácie odlišným spôsobom. Na hysterické vrčanie jednooké mačičky Zlatuška reagoval Guliverek po svojom, začal byť nervózny a trpel. Keď ho začala napádať aj rozložitá staručká Ruženka a indiánska mačička nsoci, medvedí kocúrik celkovú situáciu nezvládol a začal sa brániť útokom. Inokedy vždy veľmi čistotný kocúrik zavŕšil všetko tým, že sa vyčúrala na prízemí do rohu miestnosti na kachličky. Situácia bola stále neúnosnější. Bolo to stresujúce pre všetkých obyvateľov domu, ale hlavne pre mačičky cieľové skupiny. Prvý možný nápad bol, oddeliť ho na zabezpečenú terasu, kde je už trvale zateplená búda, mačacie WC a v zimnom období slúži terasa ako záchytný priestor v núdzi. Guliverka sme tam síce presťahovali, ale jeho plač bol tak intenzívny, že už za pár hodín nebolo možné pokračovať. Navyše terasa susedí s hlavnou skupinou mačičiek a našej pracovníčka, kedykoľvek sme teda prehovorili, jeho zúfalý plač silnel. Nakoniec sme ho pustili späť medzi mačičky do hlavnej skupiny.

Ďalší mačací nezhody

Ten deň som čakala návštevu z Kladna - naši Gabčo. Sedeli sme s Gábi v kuchyni u kávičku as chuťou sme přikusovaly tortičky .... Vymysleli sme, že dáme Guliverka medzi kuchynské mačičky, kde je ďalších pár vyslúžilcov, snáď by ho lepšie prijali, mysleli sme si naivne. Gábi ho v kuchyni vyčesali a kocúrik razom prekukol. Bohužiaľ nastúpila staršia dominantné mačička Sonja, ktorá mu bežala trucovitě ukázať, kto je tu pánom. A to zase pozor, Sonja nie je hocijaká mačička, je to dáma v rokoch, ktorá si nenechá nič páčiť a každému votrelci ukáže "čo ste zač". Za chvíľu vyskočila na okno a začala ho značiť, čo nikdy v minulosti neurobila. Bohužiaľ, problémy pokračovali ďalej, začal besnieť aj dospievajúci kocúrik Cipísek, ktorého sykot bol tak intenzívny, že sa Guliverek pustil za ním, aby mu tak vrátil úder. Snáď len staručkého bezzubého Merlinka nechával chladným. Guliverek ale nervózne plakal pri dverách, a tak sme ho nakoniec s Gábi vrátili do hlavnej skupiny mačičiek. Situácia bola opäť stresujúce pre všetkých.

Video - Gábi a Guliver: http://srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Video_-_Gabi_a_Guliver/

Uplynulo pár dní a napätie v hlavnej skupine mačičiek stúpalo. Uskutočnili porady a dohady, ako postupovať ďalej. Starý Guliverek poväčšinou spinkalo a odpočíval, ale keď sa stretol na schodisku s niektorou z hysterických mačiek, bolo razom vymaľované. Rev, krik, útek a nasledovala jeho obrana a mnohokrát aj útok. Stalo sa tiež, že staručká Ruženka ho napadla natoľko, až mu vyšklbala plno bielych chĺpkov. Guliverek bol zničený, nervózny a utrápený. Chvíľu bol pokoj a potom prišiel zase ryk a rev vyprovokovaný hysterka. Otázkou zostávalo, prečo ho mačičky nechcú prijať? Niečo sa muselo odohrávať v ich hlavičkách ... Hovorili sme si, že musí zo seba niečo vylučovať, musí byť niečo, čo ostatní mačičky odpudzuje, inak sme si to nedokázali vysvetliť. Nasledujúci deň prišiel zlom, indiánska mačička nsoci na Guliverka zavrčala a ten skočil na okno a vymočil sa na taštičku s pečiatkou, nabíjačkou od mobilu a kalkulačkou. To bolo znamenie, že jeho existencie v tejto izbe zákonite končí. Nie jeho vinou, ani vinou ostatných mačičiek, ale situáciou, ktorá nepriaznivú kombináciou vzájomnej neznášanlivosti v mačacej skupine vznikla.

Ďalšia možnosť?

Guliverka sme teda ubytovali vo vonkajšom výbehu, kde žije potmehúdsky Kleopatra. Nebolo v tej chvíli bohužiaľ iného riešenia. Mačička ihneď vyskočila z pelechu v podobe prúteného košíka a spustila speváckej árie a trepala sa strachom. Guliverek chvíľočku obchádzal výbehom a nakoniec v zateplenej strieške označil močom deku aj steny. Z druhého susediaceho výbehu začali syčať mačičky, dokonca aj nekonfliktný Natálka, čo bolo zaujímavé a nás to opakovane utvrdilo v tom, že Guliverek nie je z nejakého dôvodu medzi žiadnu mačacie svorkou žiadaný a nikam nezapadá. Stalo sa to, čo sa stať nemalo, Guliverek besniace mačičku Kleopatru napadol. Preto posledný a jedinou možnosťou zostávalo ubytovať ho v karanténnej klietke, kde nebude atakovaný ostatnými mačičkami. Hoci neradi as ťaživými myšlienkami aj pocitom previnenia, museli sme ho nakoniec po všetkých ukrutných, ale nutných myšlienkach umiestniť do karanténnej klietky. Pocit to bol šialený. Bohužiaľ, v hlavnej skupine mačičiek, kde pôvodne v karanténnej klietke prebýval, už bola tou dobou nasťahovanie tohtoročný prvý gravidné mačička menom Noemi, a tak sme ho museli presťahovať do karanténnej klietky v izbe zvanom "zagarážák", ktorý sa nachádza mimo hlavnú budovu za horný garáží. Prvý deň nevedel, čo sa deje, prešľapoval v klietke a sem tam zamňaukal, ale už ten istý deň večer bol, dá sa povedať, zmierený s existujúcou situáciou.

súčasná situácia

Uplynulo už pár dní, kedy Guliverek obýva karanténnej klietku. Zistili sme, že jeho problémy s veľmi častým močením boli z väčšej časti zažehnané. Podávame mu granulky určené na problémy s močovým ústrojenstvom. V klietke odpočíva, niekoľkokrát denne papá, navštevuje záchod a zase odpočíva a papá ... Celá situácia sa opakuje stále dokola. Lenže to je práve kameň úrazu a situácie, ktorú si pre nášho milého kocúrika do budúcna neprajeme a nepredstavujeme. Za žiadnu cenu si nechceme pripustiť, že by mal byť odkázaný len na karanténne klietku. Bohužiaľ, tiež si neželáme z dôvodu bezpečia, aby bol umiestnený na našu záhradku, čo by bolo tiež istým riešením, ale záhradka ešte nie je dostatočne zabezpečená proti mačaciemu úniku. Nie je to tak dávno, čo sme prišli o milovanú Bubu, ktorá bola mačičkou vonkajšie a doplatila na nástrahy, ktoré na vonkajšie mačičku na každom rohu číhajú.

http://srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Guliver_-_30.1.2011/

Nájde nový domov?

Radi by sme týmto našli nášmu milému, dobrému a pokojnému kocúrikovi Guliverkovi zázemie v novej rodine, kde by mohol byť samotným zvieratkom alebo miláčikom, ktoré by malo pokojného kamaráta, najlepšie psíka. Guliverek by tak mohol robiť skvelú spoločnosť napríklad aj starším ľuďom, ktorí by chceli mať svojho kamaráta do nepohody. Bezdetný peria alebo rodina s odrastenejšími deťmi by bola tiež ideálne. Pokúste sa prosím popremýšľať nad týmito riadkami ... Napríklad práve vy hľadáte nenáročného a kľudného kamaráta s fantastickými vlastnosťami, napríklad práve vy by ste mali kúsoček miesta pre nášho Guliverka, ktorý by vám bol oddaným a skvelým spoločníkom.

Ak by ste mu chceli pomôcť a máte tú možnosť, prosím, poskytnite mu trvalý domov a zázemie, aby nemusel byť odkázaný na karanténne klietku. Guliverek vám to tisíckrát v dobrom vráti, to si môžete byť istí. V túto chvíľu sa zrejme ocitáme na prahu blížiace sa krízy. Článok bol spísaný na základe dôležitých faktov a podmienok, ktoré nemôžu byť Guliverkovi v našom útulku dlhodobo poskytované. Ide tu predsa o parádneho kocúrika a jeho spokojnú budúcnosť.

Za srdiečkového kocúrika Guliverka,

Kristýna Kacálková

www.kocky-utulek.cz