SK
CZ
PL
Happy
Do života nám prichádzajú ako životné zvraty, ktoré očakávame a sme na ne pripravení, pretože veľmi dobre vieme, že k nám prišla mačička dožiť, tak aj tie, ktoré sú úplne "mimo plán" a nečakané a pritom toľko "plánované". A rovnako tak tomu bolo v prípade Happynky. Pomaličky sa priblížil jeseň roku 2012, mesiac september sa prehupol do svojej druhej polovice a s ním prišla krutá rana.
Happynka k nám prišla pred viac ako dvoma rokmi spoločne so svojimi čiernymi kamarátmi zo Stochov. Happynka a jej mačacie kamarátka Sunnynka boli vôbec prvé Stochovská mačičky prijaté do srdiečkového útulku, písal sa vtedy 16. apríl 2010. Všetky mačičky zo Stochov boli choré, všetky si prešli liečbou. Mačacie mamičky boli naviac spravidla všetky gravidné. Z mnohých mačiatok narodených stochovským mamičkám prežilo len jedno jediné. Na vráta klopala jedna z veľkých útulkových lekcií. Najviac postihnutá bola mačička Fanny - s najväčšou pravdepodobnosťou sestrička mačičky Happynky. Fannynka nám skoro zomrela. Vtedy sme pochopili, že v útulku nastanú krušné chvíle ...
Na jar roku 2012 sme u Happynky zaznamenali prvé väčšie ťažkosti. Hovorili sme si, ako je to zvláštne a čo sa to so stochovskými mačičkami stále deje. Happynka mala chorá pečeň aj obličky, ale rovnako tak ju trápilo stále hnisajúce uško, v ktorom boli diagnostikované polypy. Od vzniku ťažkostí sme ju mali viac na očiach, stále sme ju kontrolovali, strážili a pravidelne sme s ňou navštevovali veterinu, kde jej kontrolovali krv a chorých uško. Nastala dokonca chvíle, kedy nám krvné testy ukázali, že je v poriadku, a preto sme sa s pani doktorkou dohovorili, že jej necháme čas a vezmeme mačičku na špecializovanú kliniku, kde jej následne polypy z uška odstráni. Dokonca časom pri ďalších pravidelných kontrolách zistili, že jej polypy z uška mizne. Zhluk polypov visel akoby na vetvičke, ktorá sa od ušká postupne oddeľovala, no a v ušku sa navyše pôvodne rastúce útvary zmenšovali. Čakali sme, že nastane čas, kedy sa mačička po liečbe antibiotikami úplne zotaví.
Nejaká doba ubehla, ale Happynka pôsobila stále rozčepýřeným dojmom. Bolo to zvláštne, všetko nasvedčovalo tomu, že máme našliapnuté k úspechu v liečbe, tak prečo tá strapatá srsť?
Happynka nepatrila rozhodne medzi mačičky, ktoré by si chodili samé pre pohladenie, ale dalo sa s ňou na druhú stranu krásne spolupracovať. Nebol problém ju ošetriť, denne sme ju mali na očiach, lebo sa chodila aj najesť a rôzne sa pred nami naparoval. Úprimne musím ale spomenúť, že za posledný týždeň pred nečakaným začiatkom konca bola skôr zalezená, to sme však prikladali liečbe. Veď som ju tiež museli 3x denne "uloviť", aby sme jej mohli podať lieky. Bolo nám jasné, že sa pred nami v rámci aplikácie liekov schováva, nebol dôvod na paniku.
V stredu osudového týždňa nás čakala pravidelná veterina. Na vyšetrenie mala odísť chorá Ťapinka a zároveň Tejinka. Tejince totiž prišli z laboratória pozitívne výsledky. Happynku som teda vzala na veterinu tiež, ale naozaj len pre istotu, pôvodne som to totiž nemala vôbec v pláne. Rozhodla som sa vlastne spontánne na poslednú chvíľu. Vedela som totiž, že veterina je v danom týždni dohodnutá viackrát.
Happynku som si posadila na veterine na stôl a zarazila som sa. Mačička mala zlú srsť, to sme vedeli, ale navyše akoby zosivela. Pani doktorka sa pozrela do chorého uška a oznámila mi, že sa uško zlepšuje a "vetvička" s polypy sa oddeľuje od ušká. Potom sa jej pani doktorka chystala odoberať krv. Napichla si žilu a všetci zúčastnení sme zostali v nemom úžase. Happynky krv bola veľmi čudná, vyzerala ako špinavá hrdzavohnedé voda, nič také som nikdy nevidela. Pani doktorka povedala, že toto je teda dosť zlé ... Až tak, že to vyzerá na transfúziu krvi. Krvné testy odhalili absolútny kolaps. Happynce zlyhávali orgány, pečeň už mala nemerateľné hodnoty. Bolo nutné vykonať sono. S podivnú beznádejou som si vypočula zlú správu. Happynka mala na sonu pečeň úplne zdevastovaná a flekatá - deravá. Jediná možnosť bola otvoriť ju a uistiť sa, čo sa skutočne deje. Ešte pred týmto krokom som bola oboznámená s jej vážnym stavom. S najväčšou pravdepodobnosťou sa jednalo o nádor s krvácaním do bruška. Pravdepodobnosť, že bude prebudená z narkózy, bola takmer nulová. Tušila som, že sa už nedá nič robiť, napriek tomu som si priala, aby sa nám Happynka vrátila. Pani doktorka mala ešte v ten deň v pláne vykonať operáciu a potom mi zavolať. Medzitým bola operovaná Lojzička - hafadýlko a kamarátka našich mačičiek v novom domove - misku a Honzíčka. Potom nasledovala operácia mačičky Happynky a osudový telefonát do útulku. Pani doktorka nám oznámila smutnú správu, Happy mala v brušku ohromný nádor, ktorý úplne zatienil a zdevastoval pečeň. Nebola už šanca na ďalšie prežitie.
Smutnú správu sme s ľútosťou prijali, so situáciou sme sa zmierili a vyrovnali. Nebola iná voľba, ako mačičku z narkózy neprobouzet.
Happynku som mala 3x denne pri sebe, keď som jej podávala lieky. Nechápala som, ako som len mohla prehliadnuť tak vážnu situáciu. Ani v kúsku duše som netušila, že je jej stav až taký vážny. Pochybnosti som mala, ale nenapadlo by ma, že bojuje s tak vážnym ochorením.
Ako postupuje čas a my Plyn súbežne s ním, začínam čoraz viac chápať aj nechápať. Smrť Happynky som prijala ako ohromnú úľavu vyslobodenie pre mačičku.
Happynka bola mačička s nádhernými kukadýlky, brada s bielymi chĺpkami a nádherným súmernými tváričkou. Bola naša čierne srdiečkové slniečko.
Happynko naše milovaná, nikdy na teba nezabudneme, bola si u nás dlho a pritom tak krátko. Bola si našou veľkou životné lekcií. Som presvedčená o tom, že sa dejú zvláštne veci, a pritom toľko logické. Veď vy naše mačičky si nám prichádzate pre pomoc zámerne. Žijete si ten svoj mačací život s ľahkosťou vám vlastnou. My ľudia nevieme a časom sa všetko dozvedáme, vy mačky viete od samého začiatku, ako to vlastne všetko je. Už navždy zostaneš s nami, čierna princezničky.
Spomíname!
Tvoja veľká rodina z Vrbičany
OS Srdcom pre mačky