hárania

Prvý hárania sa u suky dostavuje medzi 7 - 10 mesiacom veku suky u malých a stredných plemien, u niektorých obrích plemien to však môže byť neskôr, medzi 12. - 18. mesiacom. Celková dĺžka vonkajšieho prejavu hárania sa pohybuje medzi l4 - 21 dni. Prvé háranie sa však môže odohrávať dlhšie a sučka pri ňom môže aj podstatne viac krvácať, zrovna tak môže však byť výrazne kratší čas so slabším priebehom. V čase hárania môže byť fena neposlušná, môže aj utekať. Každá fena prežíva hárania inak a inak sa chová. Cyklus hárania sa opakuje väčšinou raz za pol roka, najčastejšie na konci zimy alebo začiatkom jari a koncom leta alebo na začiatku jesene. U obrích plemien dochádza k cyklu väčšinou len raz ročne.

Pre sučku chovanú v byte môžeme kúpiť háracie nohavičky - na predaj v chovateľských potrebách, ktoré zabránia špinenie podláh, ale rozhodne neslúži ako obrana proti nechcenému nakrytia. Odpudzovače spreja proti dotieravým psím nápadníkom sa nám nijako neosvedčili. Niektoré fungovali iba veľmi krátkodobo, iné vôbec a fena po nich páchla ako tchor na dvorení v Rusku.

Počas prvej fázy hárania - 1. - 10 deň ruje, kedy sliznice maternice zduruje a fena začína krvácať, je vulva suky znateľne opuchnutá a zväčšená. Na začiatku tohto obdobia si fenka veľmi intenzívne oblizuje pohlavné orgány, spočiatku je výtok priesvitný až belavý, neskôr krvavý až zahnednuté. Krvavý výtok môžete spozorovať až 2. - 3. deň hárania. V tomto období je fenka už pre psy príťažlivá, ale väčšinou je odmieta.

V druhej fáze medzi 10. - 23. dňom hárania, kedy dochádza k ovulácii, červené sfarbenie výtoku prechádza v ružovej až oranžovej a postupne slabne, vulva je maximálne zdurená. Fena je pre psov veľmi príťažlivá a sama ich s párením povoľná a schopná oplodnenia. Pripravenosť suky k oplodneniu dá určiť pomocou testu u veterinára Väčšinou k tomu dochádza 10. - 13. deň. Bez záruky sa tiež zisťuje podrbáním feny pri koreni chvosta. Pokiaľ fena chvost zdvihne a vytočí do strany, môžeme tiež usudzovať na pripravenosť na krytie. Nie je to ale úplne spoľahlivá metóda, niektoré suky toto robia ochotne kedykoľvek po celý rok. Ku koncu obdobia sexuálne chovanie slabne a fena prestáva byť pre psy príťažlivá.

Na konci ruje je sliznica maternice pripravená prijať oplodnené vajíčko. Pokiaľ došlo k oplodneniu vajíčok, nastáva gravidita, ktorá trvá 58 až 67 dní. Pokiaľ k oplodneniu vajíčok nedošlo, nastáva obdobie, počas ktorého sa sliznice maternice upokojuje a háranie prechádza do pohotovostného stavu.

Niektoré fenky trpí na falošnú graviditu, so všetkými príznakmi normálne gravidity. Sučka si znáša do pelechu hračky, pokňourává, o hračky stará a prenáša ich ako šteňatá, na záhrade alebo aj v dome sa pokúša si hrabať jamu k pôrodu. Niektoré len kňučí, iné aj vyjú celú noc, niektoré sú neznesiteľne dotieravé, iné agresívne, ďalšie uzavreté. Nalievajú sa im mliečnej žľazy mliekom, niektoré suky ho dokonca odsávajú a to je stimuluje k ďalšej produkciu mlieka. Pri týchto problémoch sa poraďte s veterinárnym lekárom, existujú prášky, ktoré môžu ťažkosti odstrániť. Niektorí veterinári (napr. MVDr. Simona Millerová) majú veľmi dobré skúsenosti s podávaním homeopatík u falošne brezivých.

Pokiaľ na fenke nechcete správať, je možné uvažovať aj kastráciu. Včasnou kastráciou môžete eliminovať riziko nádorov mliečnej žľazy, ktoré sú u sučiek s falošnými gravidity relatívne časté.

Zákrok ako prevencia vzniku nádorových ochorení mliečnej žľazy podľa štatistík veterinárov (jedná sa samozrejme o kastrácii úplnú s vybratím vaječníkov, nielen maternice) z Veterinárne fakulty v Brne: kastrácia vykonaná pred prvým háraním zníži riziko výskytu nádorov mliečnej žľazy až na 0,05%, medzi prvým a druhým háraním na 8%, po treťom hárania na 26% a neskôr už riziko nádorov na mliečnej žľaze neovplyvní vôbec
Dnes je už prekonaný názor, že by sučka mala mať zo zdravotných dôvodov aspoň raz za život šteňatá. Tiež dôrazne neodporúčame prerušenie tehotenstva pomocou hormonálnych injekcií, pre suku je to veľmi ohrozujúce záležitosť, často dochádza ku hnisavým zápalom maternice a dokonca niekedy aj k úhynu.

Nevýhodou kastrácia u niektorých súk (najmä veľkých plemien) je možnosť neskoršieho samovoľného úniku moču v dôsledku anatomických zmien pomerov v malej panvici alebo hormonálnych zmien, ktorý je potom potrebné tlmiť doživotným podávaním lieku. Problémy s inkontinenciou (pomočovaním) má po kastrácii 5 - 10% kastrovaných súk, (tu sa jednotliví autori v uvádzaní% od seba líšia). Kastrácia sa tiež neodporúča u dominantných súk, pretože po kastrácii bolo pozorované zhoršenie ich dominantného správania voči ostatným zvieratám.

Text: Mgr. dana Bočková

www.utulky.estranky.cz