Hra na preťahovačku

Vo všeobecnom povedomí psíčkarov dlho pretrvával názor, že preťahovanie človeka so psom je nevhodné, pretože by u zvieraťa mohlo vzbudzovať agresívne správanie. Je to pravda, alebo len povera?

Úplne jednoznačná odpoveď neexistuje, pretože každý pes je individualita, ale poďme sa na celú situáciu pozrieť bližšie ...
Zákaz preťahovacích hier je vo väčšine prípadov bezpredmetný. Pri výcviku psov dochádza často k dezinterpretácii významu hry pre ustanovenia dominancie a agresivity vo vzťahu k človeku. Majitelia psov bývajú varovaní pred tým, aby nikdy nenechali zvíťaziť psa v hre, ktorá zahŕňa súťaženie medzi účastníkmi. Takúto hrou je práve preťahovanie. Predpokladá sa, že ak človek nechá psa vyhrať, tak pes bude mať tendenciu stať sa dominantným nad svojím pánom. Podľa výskumu Rooneym a Bradshawa (2002) však hra s človekom postráda pre psa súťaživý podtext, ktorý je typický pre hru s ostatnými psami. Psy berú hru s človekom jednoducho inak ako hru s ostatnými príslušníkmi svojho druhu, takže sa nedá predpokladať, že by dôsledky boli rovnaké ako pri hre so psami. Nechávať psa vyhrať v preťahovaní o bavlnený uzol teda samo o sebe neprináša žiadne riziko, že pes bude uplatňovať dominantné postavenie alebo sa správať agresívne. To môžu zapríčiniť iné chyby v ľudskom správaní, nie "víťazstvo" psa v hre.

Jody Rosengartenová (cvičiteľka psov, behaviorálne terapeutka a autorka knihy Aliki, nech toho kriku) na tvrdenie, že preťahovanie môže u psov vzbudzovať agresivitu, odpovedá, že je to pravda do istej miery. Nevychovaný pes vďaka preťahovaní môže byť nadmerne stimulovaný. Dôsledkom toho by potom mohol napríklad človeka vláčiť po miestnosti ... Hra na preťahovačku teda nie je príliš vhodná pre deti a staršie osoby. Na druhú stranu je to pre psov prirodzené, už aj trojtýždňové šteniatka sa s ostatnými súrodencami ťahajú o handričky a moc je to baví. Preto zakazovať psom prirodzené správanie skrýva nebezpečenstvo, že sa u nich prejaví inej (náhradná) správanie, ktorým si svoju potrebu kompenzujú. Autorka radí: "Namiesto toho, aby ste šteňaťu hru odmietali, naučte ho, ako sa preťahovať bezpečne." A ako na to? Než sa s vaším šteňaťom začnete preťahovať, malo by už vedieť povely "sadni" a "daj" alebo "pusť". (Povel pusť sa najlepšie učí výmenou za maškrtu.) Uzlíkom z textilu zamávajte šteňaťu pred ňufákom, iste hneď pochopí, čo po ňom chcete as chuťou sa do hračky zahryzne. Teraz sa môžete začať ťahať o hračku. Berte do úvahy, či má pes ešte mliečne zuby, v tomto prípade obmedzte silu ťahu. Po chvíli zavelí "sadni" a psa pochváľte, keď povel splní. Neskôr zavelí "pusť" a pokiaľ šteňa povolí stisk, odmeňte ho maškrtou. Niekoľkokrát všetko zopakujte a hračku odložte. Princípom je to, že vy riadite kedy, ako dlho as čím sa bude hrať. Keď nebudú platiť jasné pravidlá, začne ich určovať pes. Ak sa pes začne správať moc divoko, hru ukončite. Tým, že určíte jasné pravidlá hry, obmedzíte výpadom napríklad na uterák, šál, alebo vodítko pri spoločnej prechádzke. Nevychovaný pes sa s vami bude preťahovať o najmenej vhodné veci aj mimo hry, prípadne nebude rešpektovať, že hra skončila. Psy, ktorí zvládli pravidlá preťahovanie, budú držať hračku voľnejšie a keď už omylom zovrú vašu ruku, nezanechá to žiadne následky. (Iná je situácia, kedy sa spolu preťahujú dva psy. V týchto prípadoch môže viesť nevinné preťahovaní až k bitke.)

Varovanie, že pri preťahovaní s človekom pes nikdy nesmie vyhrať, je nepresvedčivé. Naopak pre plaché a mierne psy to môže byť veľmi prospešné cvičenie. Posilňuje to ich sebavedomie a znižuje plachosť a ustrašenosť. Preto pre psy, ktorým je potreba zdvihnúť sebavedomie, sú také hry žiaduce. Dajte si však pozor u psov, ktorí majú problémy s agresivitou. U nezvládnuteľných a agresívnych zvierat nič neriskujte a přetahovacím hrám sa radšej vyhnite. Jednoducho aj v tomto prípade záleží na charaktere a individuálnych vlastnostiach každého psa.

Záverom len spomeniem, že hra na preťahovačku sa využíva tiež v canisterapiu, kde pacientom pomáha tým, že posilňuje rovnováhu a tiež sa zaťažujú svaly. Rovnako tak je táto hra prospešná pri nácviku aportovanie. Pre väčšinu psov je to totiž veľká zábava a to, že občas vyhrajú, je základ. Posilňujte sa tým ich sebavedomie a tým aj vyrovnanosť. Takže s chuťou do toho! :-)


Použitá literatúra: Aliki, nech toho kriku, Jody Rosengarten, Ten Speed Press
Zooterapie vo svetle objektívnych poznatkov, Kolektív autorov, Dona
Rooney, NJ - Bradshaw, JWS (2002): An experimental study of the effects of play upon the dog-human relationships Appl. Anim. Nezabávaj. Sci. 75 (2): s.161-176.