jazvečík

Je malý, inteligentný, živý a v neposlednom rade svojhlavý rodinný pes s veľkým srdcom. Nie je snáď nikto, kto by ho nepoznal. Ale ak stále tápate, vráťte sa späť do detských rokov a spomeňte na film "Pod jazvecov skalou", v ktorom spolu s Tomášom Holým vystupuje hladkosrstý jazvečík Brok. Jazvečík patrí medzi najobľúbenejšie plemená na svete a vďaka svojim jedinečným vlastnostiam a schopnostiam svoj post "malého kráľa veľkého psieho sveta" len tak niekomu neuvoľní.

Deväť plemien v skupine

Jazvečík je jediné plemeno, ktorému sa dostalo tej pocty mať svoju vlastnú skupinu FCI. Plemená psov sú medzinárodné kynologickou organizáciou - FCI rozdelená (podľa využitia, príbuznosti a ďalších iných faktorov) do desiatich skupín. Všetky plemená jazvečíka sú zaradené do skupiny č. IV, ktorá je vyhradená len a len jezevčíkům. V skupine je hneď deväť variet jazvečíka - tri veľkostné rázy sú kombinované s tromi druhmi srsti. Vo veľkosti rozlišujeme jazvečíka najväčšieho - štandardného, prostredného - trpasličieho a najmenšieho - králičieho. Podľa srsti delíme na krátkosrstej, dlhosrsté a drsnosrstej. O tom, do ktorého veľkostného rázu sa jedinec zaradí, rozhoduje obvod jeho hrudníka. Váha najväčšieho jevezčíka (štandardného) však nemá presahovať 9 kg . Nasledujúca tabuľka popisuje jednotlivé variety v číslach:

Tri druhy srsti

Na úplnom začiatku je hladkosrstý jazvečík skvelých loveckých vlastností. Snahou chovateľov bolo vyšľachtiť malého loveckého psa so srsťou ešte odolnejší, než ktorú ponúkala hladkosrstý varieta. Prikrížením hrubosrstých teriérov (predovšetkým Dandie dinmont teriéra) a malých bradáčov sa dostalo jazvečíkovi nielen hrubší, ale aj odolnejšie srsti. O tom, ako vznikla dlhosrstá varieta moc nevieme. Je možné kríženia so španielom, avšak tento fakt nie je preukázaný. Jednotlivé variety líšiace sa srsťou sa medzi sebou už nekrižuje. Povolené je vzájomné kríženie jazvečíka trpasličieho a králičieho v rámci rovnakého typu osrstenia.

Odkiaľ sa vzal?

Plemeno pochádza z Nemecka. Prvé zmienky o jazvečíkovi nachádzame v knihe o loveckých psoch už v roku 1562. Tu je opísaný lov a vlastnosti tzv. Podzemných psov - tí zápasili s líškami a jazvece v norách, kde na škodnú dorážali až do jej skončenia. V 19. storočí sa začína formovať čistokrvný chov jazvečíka, a to práve v Nemecku. Prvý popis plemena pochádza z roku 1879. Prvý štandard plemena bol spísaný už roku 1895. Jazvečík sa čoskoro uchytil nielen v kontinentálnej Európe ale aj v Anglicku. V Nemecku sa s ním stretávame pod jeho originálnym názvom - "Teckel" alebo tiež "Dachshund". Druhý názov sa uchytil taktiež v anglicky hovoriacich krajinách. V Poľsku ho nazývajú "jamnik", na Slovenskom "Jazvečík". Dnes je rozšírený po celom svete.

aký je

Jazvečík je veľká osobnosť v malom tele. Je nežne prítulný, rovnako ako je bystrý a rýchly "bojovník". Svoje teritórium stráži pozorne a rovnako tak aj svoju rodinu. Jazvečík má svoj vlastný rozum, ktorý sa nie vždy zhoduje s názormi nás dvounožci. Jeho tvdrošíjná povaha je pre neho charakteristická a je neoddeliteľnou súčasťou jeho psieho ja. Je veselý a komunikatívna.

Malý ale statočný lovec

Tento malý šibalský lovec je jedným najrozšírenejších loveckých plemien na svete. Jazvečík je vhodný pre prácu v podzemí rovnako tak i pre prácu na povrchu. Už stáročia je využívaný v loveckej praxi a jeho lovecký pud je silne vyvinutý. Najviac vyniká v práci v nore, kde uplatňuje svoju mrštnosť, tvrdosť a neohrozenosť. Avšak nie vždy vyjde z nory ako víťaz.

Majitelia, ktorí svoje psy poľovne nevedú by mali mať na pamäti, že vliezť do nory je pre jazvečíka veľké pokušenie a riziko. Neskúsený, či mladý pes tu môže prísť k smrteľným šrámom, v lepšom prípade sa vyděšenému psovi podarí z nory vyliezť. Liška, ktoré ide v nore o život, sa bránia zo všetkých síl, a tak sa niekedy aj skúsený jazvečík z nory už nevráti. Toto je dôvod vzniku ožehavého námetu výcviku jazvečíkov pri norovanie. Pri výcviku využívaná mriežka, ktorá zabraňuje priamemu kontaktu psa s líškou. Predchádza sa tým zranením pri výcviku. O odstránení tejto mriežky a tzv. Kontaktný výcvik sa však vedú stále polemiky medzi poľovníkmi a ochrancovia zvierat a na túto tému by sa dalo dlho diskutovať. O tom, do akej miery je tento výcvik správny a Human sa vedú a stále budú viesť veľké spory.

rodinný pes

Druhá z rolí jazvečíka je pes spoločník. Túto úlohu zvláda bravúrne a v súčasnej dobe tiež vo väčšom počte než rolu lovca. Svoje miesto v rodine si získava svoju nenáročnosťou, skromnosťou a hlavne svojou veselou povahou. Vďaka svojmu malému vzrastu ho úplne bežne držia ľudia bez problému aj v bytoch. Je to aj plemeno vhodné k deťom, avšak je tu potrebná ohľaduplnosť zo strany dieťaťa a správna výchova psa. Obzvlášť malé deti, niekedy nevie kde je hranica toho ako sa správne k malému psíkovi chovať. Nikdy nie je dobré nechávať naozaj malé deti samotné so psom. Dieťa by vždy malo byť pod dohľadom zodpovedného človeka, ktorý vie, čo si dieťa k psovi môže dovoliť. Ak sa detská zvedavosť vyšplhá za hranice únosnosti a pôsobí tak psovi bolesť, nemôžeme sa čudovať, že sa pes prirodzene bráni a môže i chňapnout. Nič to nemení na fakte, že všetko je o výchove psa a predovšetkým dieťaťa, ktoré si musí uvedomiť, že živý pes nie je to isté, čo plyšová hračka.

Jazvečík je plemeno so silne vyvinutými loveckými pudy. Pokiaľ ho máme doma ako spoločníka, je nutné dávať si pozor na vychádzkach, kde sa pes pohybuje voľne. Neuvažujete ak o jeho využitie v loveckej praxi, nerozvíjejte v ňom jeho lovecké pudy a akékoľvek pokusy o stopovanie či norovanie netolerujte.

Jazvečík sa dožíva obdivuhodného veku, v priemere cez 13 rokov.

A ako je to s výstavami?

Na výstavách sa u nás stretávame so všetkými existujúcimi druhmi jazvečíkov. V Českej republike sú na veľkých medzinárodných výstavách k videniu v sobotu. Medzi tie viac početne zastúpené patrí jazvečíky štandardné a trpasličí. Aj tí najväčší šampióni však musia skladať skúšky pre udelenie medzinárodného certifikátu krásy. Rovnako ako všetci ostatní lovecké psy.

Najobľúbenejšie a všestranný

O tom, že je jazvečík pes lovecký, pes výstavné i pes do rodiny sme sa už presvedčili. Tým ale zoznam jeho využitie zďaleka nekončí. Jazvečíky sa nenechajú zahanbiť ani v ostatných disciplínach. Môžeme sa s nimi stretnúť v agility, flyballu, frisbee a mnohých ďalších športových disciplínach.

V súčasnosti vedie na rebríčku popularity jazvečík drsnosrstý, ktorého jeho srsť chráni pred nepriazňou počasia. Hneď za ním je jeho dlhosrstý príbuzný. Popularita jazvečíkov sa však celkovo negatívne prejavuje na plemene, ktoré sa stáva obeťou velkomnožitelů. Tí nehľadí na zdraví, lovecké vlohy ani na zodpovedajúci exteriér psa. Pri kúpe šteňaťa je preto nutné správne vyberať zodpovedného chovateľa, ktorý plemenu nielen rozumie, ale stará sa aj o správnu socializácii šteniat už odmalička.

U nás sa ročne narodí cez 2000 šteniat s preukazom pôvodu.

Krátko zo štandardu:

V súčasnej dobe je plemeno posudzované a chované k obrazu aktualizovaného štandardu vydaného 13. 3. 2001. Štandardom rozumieme opis plemena, tak ako by malo vyzerať. Cieľom chovateľov je vyšľachtiť jedinca, ktorí exteriérovo a povahovo plne zodpovedajú štandardu.

Celkový vzhľad: nízky, krátkonohý, pretiahnutá, ale kompaktný stavba tela, svalnaté, sa smelo vyzývavým držaním hlavy a pozorným výrazom tváre. Celkový výraz je typický pre príslušné pohlavie. Hoci má v pomere k telu nie krátke končatiny, je veľmi pohyblivý a vrtký.

Dôležité proporcie: S odstupom od zeme asi jednu tretinu výšky v kohútiku má byť dĺžka tela v harmonickom pomere k výške v kohútiku - zhruba 1 ku 1,7 až 1,8.

Povaha: Priateľské povahy, ani bojazlivý ani agresívny, s vyrovnaným temperamentom. Náruživý, vytrvalý a vrtký poľovný pes s jemným nosom.

Hlava: podlhovastá, pri pohľade zhora a zo rovnomerne zužuje až po špičku nosa, nie je však špicatá. Výrazne utvárané nadočnicové oblúky. Ňufák a nosovej chrupavky dlhé a štíhle. Lebka je skôr plochá, postupne prechádza do mierne klenutý chrbát nosa. Stop je len naznačený.

Tvárová časť: Papuľa je dlhá, dostatočne široká a silná. Čeľusť je silne vyvinutá horná a dolná čeľusť. Nožnicový skus, pravidelný a tesne uzavretý. V ideálnom prípade plnochrupý sa 42 zubami podľa zubného vzorca, so silnými, presne do seba zapadajúcimi očnými zubami. Pysky sú pevne priľahlé, dobre kryjúce dolná čeľusť. Oči s jasným, energickým a predsa priateľským výrazom, nie pichľavé. Farba žiarivo tmavo červenohnedá až čiernohnedá u všetkých farieb psov.

Sluchami: vysoko, nie príliš vpredu nasadené, dostatočne, avšak nie prehnane dlhé, zaoblené, pohyblivé, predným okrajom priliehajúce tesne k lícu.

Trup: Horná línia harmonicky prebieha od krku k mierne spadajúcej krížovej kosti. Kohútik je výrazný. Chrbát pevný a svalnatý. Zadok je široká a dostatočne dlhá, mierne klesajú. Spodná línia a brucho sú ľahko vtiahnuté.

Hruď: hrudná kosť je silná a výrazne vystupuje, že sa na oboch stranách tvoria jamky;. Hrudný kôš je pri pohľade spredu oválny, pri pohľade zhora a zo strany priestranný, umožňujúci plný vývoj srdca a pľúc; rebrá dosahujú ďaleko dozadu.

Prut: Nie príliš vysoko nasadený, nesený v predĺžení chrbtovej línie.

Hrudné končatiny: Silne osvalené, lopatky plasticky osvalené. Dlhé a šikmo uložené lopatky, tesne priliehajúce k hrudníku. Odstup od zeme predstavoval asi tretinu výšky v kohútiku. Zápästné kĺby sú voči sebe postavené trochu bližšie pri sebe, než kĺby ramenné. U predné ch láb prsty tesne priliehajúce, dobre klenuté, so silnými, odolnými a pružnými vankúšikmi a krátkymi a silnými pazúrmi. Piaty prst nemá žiadnu funkciu, avšak nesmie byť odstránený.

Zadné končatiny: Silne osvalené. Stehno je silne osvalené a má byť dobré dĺžky. Koleno je široké a silné s výrazným zauhlením. Holeň je krátka, stojaci približne v pravom uhle k stehnu, svalnaté. Päty silne šľachovité a suché. Zadné laby - štyri tesne priliehajúce prsty, dobre klenuté. Plne spočívajúcu na silných vankúšikoch.

Mechanika pohybu: Pohyb má byť priestranný, plynulý as kmihom; hrudné končatiny za pohybu dosahujú ďaleko dopredu a pohybujú sa nízko pri zemi; so silným posunom as ľahko pružiacim prenosom na chrbtovú líniu. Prút má byť nesený v predĺžení chrbtovej línie, mierne klesá. V akcii vykračujú predné aj zadné končatiny súbežne.

Koža: Pevne priliehajúce.

osrstenie:

a) hladkosrstý:

Srsť: Krátka, hustá, lesklá, hladko priliehajúce, pevná a tvrdá, bez neosrstených miest.

Srsť na chvoste: Jemne, plne, ale nie príliš bohatou srstou.

Farba:

I) Jednofarebné jazvečíky: červená, červenožltá, žltá, všetko s čiernou prímesou alebo bez nej. Prednosť treba dať čisté farbe a červenou treba posudzovať ako pred červenožltou a žltou. Patrí sem aj psi so silnou prímesou čiernej. Biela nie je žiaduce, ale v ojedinelých malých škvrnách nie je vylučujúce vadou. Nos a pazúriky čiernej, červenohnedá je tiež prípustná, ale nie je žiaduce.

II) Dvojfarebné: Tmavá čierna alebo hnedá, obe s hrdzavohnedými alebo žltými odznakmi (pálením) nad očami, po stranách papule a dolného pysku, na vnútornom okraji sluchov, na prsiach, na vnútorných a zadných stranách behov, na labkách, okolo ritného otvoru a odtiaľ asi do tretiny až polovice spodnej strany chvosta. Nos a pazúriky u čiernych psov čierne, u hnedých psov hnedej. Biela nie je žiaduce, ale v ojedinelých malých škvrnách nie je vylučujúce vadou. Príliš silné pálenie je nežiaduce.

III) Škvrnité (tigrované, pásikavé): Základná farbou je vždy tmavá farba (čierna, červená alebo sivá). Žiaduce sú nepravidelné sivé ale aj béžové škvrny (nežiaduce sú veľké platne). Nemá prevažovať ani tmavá ani svetlá farba. Farba žíhaného jazvečíka je červená alebo žltá s tmavším žíhaním. Nos a pazúriky ako pri jednofarebných a dvojfarebných.

b) drsnosrstý

Srsť: s výnimkou papule, obočia a sluchov na celom tele podsadou prestúpený, priliehavá, hustá a drôtovitá krycia vlas. Na papuli je výrazná brada. Obočie je husté. Na SLES je osrstenie kratšie ako na tele, takmer hladké. Prút dobre a rovnomerne, priliehavú srsť.

Farba: Prevažne farba svetlého až tmavého diviaka, prípadne farba suchého lístia. Ďalej platí farby ako pri krátkosrstom popísané pod bodmi I) až III).

c) Dlhosrstý jazvečík

Srsť: Rovná, lesklá srsť s podsadou, prilieha k trupu, predlžuje sa pod krkom a na spodnej strane tela, presahuje sluchami, na zadnej strane behov je zreteľne dlhší osrstenia (zástavy), svoje najväčšie dĺžky dosahuje na spodnej strane prútu a tvorí tam úplnú vlajku.

Farba: pri krátkosrstom popísané pod bodom I) až III)

Text: Eva Černohubová

Foto: Eva Černohubová, Renata Hofmann