Hovorí sa, že pes čaká, čo s človekom spoločne Šlupna, zatiaľ čo mačka sa uvolní ochutnať to, čo jej človek ponúkne. Aké sú ďalšie všeobecné pravdy?
Pes je kedykoľvek ochotný zožrať kŕmenie mačke, ale mačka len výnimočne pristúpi na krmivo psie.
Mačka zje len toľko, koľko potrebuje. Pes toho zje toľko, koľko sa do neho zmestí.
Mačku je možné kŕmiť ad libitum (podľa jej ľubovôle) a veľkosť kŕmnej dávky odvodiť spätne. Táto zásada by u psov nefungovala. Keď psovi kŕmenie chutí, zje toho oveľa viac, než v skutočnosti potrebuje.
Pokiaľ mačke kŕmenie nechutí, je schopná radšej niekoľko dní hladovať a počkať si, až pán zmäkne a predloží jej niečo chutnejšie. Pes väčšinou z hladu zje aj to, čo mu toľko "nejede".
Keď necháte na mačke koľko a kedy zje krmivá, dá prednosť desiatich až dvadsiatich malým porciám, konzumovaným bez ohľadu na dennú či nočnú dobu. Pes radšej uprednostní dve väčšie porcie za deň.
Mačka ako samotár lovia a ako samotár tiež rada jej. Pes je svorky a zviera, ktorému nevadí jesť v prítomnosti ostatných psov (avšak niektorí psi majú veľmi rozvinutý majetnícky pud a svoju misku si úzkostlivo bránia).
Stanovenie optimálnej kŕmnej dávky pre mačky je ľahšie ako u psov, pretože plemennej rozdiely viac ako 300 variet štyroch hlavných skupín ušľachtilých mačiek (dlhosrstých, polodlhosrstých, krátkosrstých, siamských a orientálnych krátkosrstých) registrovaných medzinárodnou organizáciou FIFe, sa dotýka celkovej hmotnosti dospelých zvierat len v pomerne nevýrazným rozpätia. Takisto pohybová aktivita čiže výdaj energie nepredstavuje u doma držaných mačiek výrazné odchýlky. Hmotnosť dospelých mačiek sa pohybuje priemerne od 3 do 6,5 kg. Zatiaľ čo u psov je situácia úplne odlišná. Psie plemená sa vyznačujú značnou variabilitou. Len si vezmite vreckové čivavu či pražského krysaříka, ktorí váži okolo 2,5 kg a obrieho neapolského mastina či nemeckú dogu sa 70 kg živej váhy. Taktiež pohybová aktivita - výdaj energie sa veľmi výrazne líši u jednotlivých plemien.
Zdroj: Ako nakŕmiť psíka a mačičku, Vladimír Škrdlík a Michal Císařovský, Canis, 1994