kynologický syndróm

Príčina a vznik choroby

Počiatky a vznik tejto choroby nemožno zatiaľ ešte presne stanoviť. Isté je len to, že choroba prichádza plazivo a veľmi nenápadne. Začína náklonnosťou k psom a obstaraním jedného psieho jedinca. Potom, čo je prvý jedinec zakúpený, je už rozvoj choroby zrejmý a veľmi ťažko liečiteľný. Choroba sa ďalej rozvíja v 98% prípadov a vo väčšine prípadov sa rozvinie do chronickej formy. V 50% prípadov chorý nezostáva iba u jedného psa a je spravidla postihnutý na celý zvyšok života. Nutné dodať, že choroba je veľmi infekčné a prenáša sa veľmi rýchlo na zvyšok rodiny, manželov, manželky, deti, neskôr aj rodičia a starí rodičia. Poznáme prípady, keď sú takto postihnutá celá pokolenia.

Príznaky, priebeh a prognóza choroby

Prvým príznakom je už to, že ste vstúpili na naše stránky. Kto iný by na tieto stránky klikal, než kynológ alebo človek, ktorý si práve vyberá šteňa. Jedným z príznakov je aj to, že človek postupne prestáva komunikovať s normálnymi ľuďmi a vyhľadáva tých, ktorí trpia rovnakou chorobou. Témou číslo jedna je pes a všetko s ním súvisiace. Ostatné témy ako deti, rodina, zamestnanie, spoločenské vedy a pod. Sú veľmi nezaujímavá a nepodstatná. Ďalšou indikáciou je postupná zmena imidžu a šatníka. Človek takto nakazený postupne prestáva vyberať oblečenie podľa módnych trendov a zameriava sa na úžitkovosť a praktickosť. Je to podobné u oboch pohlaví. V šatníku sa objavujú najmä tzv. Šušťáky made in Vietnam. Dobrým módnym doplnkom sú nepremokavé bundy, pretože chorý sa často pohybuje so svojim psom vonku a to za každého počasia. Dokonca aj vo chvíľach živelných pohrôm, kedy normálny ľudia zostávajú doma (povodeň, zemetrasenie, orkán a pod.). Vo väčšine prípadov farby oblečenia ladia so psami, pretože z praktického hľadiska len na oblečenie rovnakých farieb nevyniknú psie chlpy. To je vôbec samostatná kapitola. Psie chlpy nájdete na tomto človeku prakticky kdekoľvek, nielen na oblečení, ale aj v domácnosti, v potravinách, v aute apod. U tých najzávažnejších foriem choroby tiež v posteli. Treba podotknúť, že sa postupne mení štýl aj zariadenia domácností a to v pomere tým rýchlejšie, čím väčší je počet chovaných psov. V domácnosti postupne mizne koberce, lebo sú značne opotrebované a ušpinené od psích labiek. Sedacia súprava mení svoj vzhľad, niekedy aj tvar (prevažne keď je v domácnosti nudiace sa šteňa). Postupne sa podľa stavu bytu dá určiť výška aj vek chovaných psov, najmä to možno odhadovať z výšky okusu nohou od stola. Rovnako ako koberce, mizne z domácnosti kvety, pretože patrí k najobľúbenejším psím hračkám.

Možno to teraz vyzerá, že sa domácnosti ľudí s kynologickým syndrómom začínajú podobať vybydleným miestnostiam, avšak opak je pravdou. Postupne s mierou pribúdajúcich psov sa prakticky vo všetkých miestnostiach objavujú psie pelechy, výstavné klietky, misky, niekde aj trimovací stôl, rukávy, aporty a ďalšie výcvikové pomôcky. V podstate sa i podľa zariadenie bytu dá spoznať, kto aké plemeno chová a aké činnosti sa venuje so psami. Prakticky na každom kroku sa dá zakopnúť o pískacie či inú hračku. Ak sa v domácnosti vyskytujú deti, málokde sa dá na prvý pohľad poznať, ktorá hračka je psie a ktorá detská. Tu platí právo rýchlejšieho. Treba podotknúť, že hoci na prvý pohľad vyzerá domácnosť úplne nehygienické, väčšina členov rodiny vrátane detí býva abnormálne zdravá a okrem kynologického syndrómu netrpia žiadnou vážnou chorobou.

Väčšina týchto ľudí sú ľudia nemajetní, pretože všetko, čo majú a zarobia, investujú ďalej do svojich psích aktivít. Normálny ľudia si za vianočné prémie kupujú treba dovolenku, tu to neplatí. V týchto rodinách sa rieši nákup nového krycieho psa, nové chovné suky, cesta za krycím psom do zahraničia, prípadne nákup nových kynologických pomôcok. Pravdou je, že väčšina týchto ľudí (ak je medzi svojimi), je spokojná s tým, čo má a ku šťastiu viac nepotrebuje. Málokedy títo ľudia navštevujú psychiatra, pretože všetky vážne problémy čo majú, sa točí len a len len okolo výcviku, vystavovanie, doby hárania pod. A na toto vám žiadny psychiater nepomôže.

To je len zlomok toho, ako môžete dopadnúť, ak sa nakazíte naším kynologickým vírusom, avšak uisťujem vás, že aj napriek nevyliečiteľnosť sa s touto chorobou dá celkom dobre žiť. Teda aspoň si to zatiaľ myslíme. Pravda, prišli sme postupom času o pár známych (teda väčšinu nekynologických), rodina nás má za bláznov a normálny ľudia sa nám oblúkom vyhýbajú, ale zatiaľ nemáme čas premýšľať nad príčinou. Musíme totiž zase baliť a vyraziť na cvičák.

Text: Alena Votavová