Landseer

História

Plemeno získalo svoje meno podľa maliara Edwina Landseer, ktorý tieto psy rád maľoval. Za krajinu pôvodu sa považuje Anglicko. Tu žili tzv. Řezničtí psy, ktorí boli po roku 1620 dovezení anglickými rybári na kanadský ostrov Newfoundland, kde sa krížili s miestnymi psami. Výsledkom boli mohutné psy, bohato osrstenia, ako jednofarebné, tak škvrnité. Títo psi, označovaní ako "novofundlandští psi", sa veľmi osvedčili pri práci vo vode. Po roku 1780 je námorníci začali so sebou opäť privážať Anglicka. Čiernobieli psi z Newfoundlandu sa v prvej polovici 19. storočia stali veľmi obľúbenými v aristokratických kruhoch. Postupne však získavali na popularite predovšetkým jednofarebné novofundlandští psi. Len vďaka niekoľkým nadšencom sa chov Landseer podarilo udržať aj počas 2. svetovej vojny. Za zachovanie plemena sa výrazne zaslúžil Švajčiar E. Bughardt, ktorý dokázal obnoviť a vybudovať moderné chov kontinentálneho typu tohto plemena. Od roku 1956 sa jedná o samostatné plemeno uznávané FCI. V USA a Kanade je však ešte stále považovaný za variant čierneho novofundlandského psa, s typickou telesnou stavbou tohto plemena.

Povaha a využitie

Plemeno je veľmi priateľské a spoločenské. Psy sú závislí na svoje svorke, takže sa nehodí do koterca, najlepšie je im v spoločnosti svojej rodiny. Radi sa maznajú, milujú hry a výborne vychádzajú s deťmi, a to aj s cudzími. Majú vyrovnanú, pokojnú, samostatnú, trpezlivou, bystrú a sebavedomú povahu. Sú stále dobre naladení. Charakteristickou vlastnosťou je láska k vode a plávanie. S inými psami a zvieratami vychádza väčšinou dobre. Vyžadujú dôslednú, ale láskavú výchovu. Landseer sa okrem rodinného spoločníka môže uplatniť aj v canisterapii alebo ako vodná záchranár. Ako strážne psy nefungujú stopercentne, pretože niektorí jedinci cudzích ľudí skôr vítajú a štekajú len keď je to nevyhnutné. Avšak ich veľkosť budí pred cudzími rešpekt.

vzhľad

Landseer musí pôsobiť dojmom veľkého, robustného psa harmonických foriem. Nohy, zvlášť u psov, sú relatívne vyššie ako je tomu u čierneho novofoundlandského psa. Charakteristická je široká, masívna hlava, s vyznačeným tylovým hrboľom a stopom. Má hnedé až tmavohnedé stredne veľké oči, trojuholníkové uši. Koža na hlave je bez vrások, pokrytá krátkou a jemnou srsťou. Modelácia hlavy je výrazná, výraz je ušľachtilý. Telo je veľmi široké a mohutné od lopatiek až po zadok. Chvost je silný, nesený dolu, končatiny sú osvalené, medzi prstami má plávacie blany. Osrstenie by malo byť s výnimkou hlavy dlhé, čo najhladšie a čo najjemnejšie, mäkké na dotyk, premiešané podsadou; tá nie je tak jemnučký ako u čierneho novofoundlandského psa. Základná farba srsti je jasne biela s čiernymi platňami rozmiestnenými na trupe a zadnej časti. Krk, hruď, brucho, predné nohy od lakťov nadol, zadné nohy od kolien dole a chvost musia byť biele. Hlava je čierna. Za žiaduce znak, ktorý by sa mal upevňovať chovom, sa považuje biela plocha papule s bielou, symetrickou, nie príliš širokou lysinou, ktorá delí masku na dve polovičky. Kohútiková výška Landseer sa smie pohybovať v nasledujúcom rozmedzí:

u psov: v priemere medzi 72 a 80 cm

u súk: v priemere medzi 67 a 72 cm

starostlivosť

Bohatá srsť sa musí pravidelne česať. Pretože všetci psi tohto plemena milujú vodu, je vhodné im poskytnúť čo najčastejšie možnosť plávania. Ako každé obrie plemeno má vyššie nároky na množstvo a kvalitu stravy. Landseer bude dobre na dedine, kde bude zdržiavať na rozľahlej záhrade v úzkom kontakte so svojou rodinou.

Foto: pixabay.com