Leonberger

História:

Mestský radca z nemeckého mesta Leonbergu, Heinrich Essig, sa rozhodol chovať psa, ktorý by vzhľadom pripomínal leva. Na prelome tridsiatych a štyridsiatych rokov 19. storočia skrížil čiernobielu sučku novofoundlandského psa so psom z hospici v kláštore v Grand St. Bernard. Neskôr miešancov ešte pyrenejského horského psa. Výsledkom tohto kríženia boli veľkí psi s prevažne dlhou, bielou srsťou. V roku 1846 prišli na svet prvé psy, ktorí sa skutočne nazývali leonbergři. Koncom 19. storočia bolo toto plemeno najobľúbenejším u sedliakov v
Bádensku-Württembersku, ktorí u leonbergera oceňovali najmä jeho ostražitosť pri strážení a tiež ťažnú silu. Tento šikovný obr takmer vyhynul počas 2. svetovej vojny, ale v posledných dvadsiatich rokoch získal dobré postavenie ako vo svojej materskej krajine, ako aj v Severnej Amerike a Veľkej Británii.

vzhľad:

Leonberger je veľký, robustný, svalnatý pes, ktorý je však veľmi elegantné. Pre toto plemeno je charakteristická vyvážená stavba tela, sebavedomý pokoj, a tiež pomerne živý temperament. Najmä samce, ktorí dorastajú 72 - 80 cm, sú mohutnie a silní. Feny dorastajú od 65 do 75 cm v kohútiku. Pri každom pohybe má leonberger rovnomerný a priestranný krok. Jeho telo je súvisle pokryté pomerne dlhú, tesne priliehajúce srsťou. Je stredne mäkká až hrubá a najmä u samcov tvorí na krku a hrudi nápadnú hrivu. Na zadných aj predných končatinách má leonberger nápadné zástavy. Jeho srsť môže byť sfarbená do žlta alebo červenohnedé, vždy s čiernou maskou.

Využitie a povaha:

V súčasnej dobe je leonberger chovaný ako spoločník a rodinný pes, ktorý spĺňa požiadavky moderného života. Je inteligentný, temperamentný a neúnavný spoločník pri všetkých aktivitách svojej rodiny. Veľmi rád pláva a je schopný sa kúpať aj za nejstudenějšího počasí. Vďaka svojej obrovskej veľkosti sa príliš nehodia pre život v meste a je radšej, keď môže spať a žiť vonku. Svojho pána bude leonberger sprevádzať pri prechádzkach aj výjazdoch na bicykli. Bude však aj oddane ležať pri jeho nohách vo chvíľach pokoja. Rád sa hrá s deťmi a má pre ne veľké pochopenie. Leonberger je ľahko ovládateľný a vycvičiteľný. Má dobrú pamäť a rád sa učí nové veci.

starostlivosť:

Výcvik leonbergera musí byť dôsledný, v žiadnom prípade to nemusí byť výcvik služobných psov. Je dobrý plavec, a tak je možné ho cvičiť aj ako záchranárskeho psa. Leonberger vyžaduje značkou starostlivosť o zovňajšok. Ako mnohé "obnovená" plemená trpia aj tu niektoré línie dyspláziou bedrových kĺbov. Priemerná dĺžka leonbergerova života je 11 rokov.

Text: Martina Exnerová

Foto: Chovateľská stanica Od Brdské Studánky, www.brdskastudanka.cz