Levíček - levie srdce

"Crrr, crrr, crrr" - ozýval sa zvuk mobilného telefónu. Je sobota ráno, bežím z prvého poschodia dole, beriem mobil a z telefónu sa ozve Marika: "Krista, prosím ťa, som vonku na sídlisku v Kladne. No a tu leží nejaké veľa poranené mačiatko, ale vyzerá naozaj biedne. Leží tu pod stromom. Lenže, Luboš nie je doma, a tak neviem, ako ho chytím. Mám strach, že sa odplazí pod auto a už ho neuvidím. "

Odpovedám: "Mariko, vydží!" Zase ja: "Michalééé, prosím ťa, vezmi si podberák a choď na Kladno, ulicu a všetko mám. Je to na sídlisku, choď presne tam, kde sme vtedy vracali tú prepravku, vieš kde? "

Našťastie bol víkend. Narýchlo Michalovi líčim historku a pre istotu píšem na papier ulici, kde sa Marika zdržiava. Nejaká pani zo sídliska v Kladne jej nezabudla oznámiť, že tam kocúrik leží už asi tretí deň. No hrôza, pomysleli sme si, to nemohla pani zavolať nejakú pomoc? To sa nemohla o malého postarať? Z Kladna volal Michal a oznamoval mi, že sa mu podarilo odchytiť ukrutne zdevastovaného tvora, údajne vo veľmi, ale veľmi zúboženom stave. Priebežne som hovorila s Marikou, priebežne s Michalom. Michal bol práve na ceste na veterinu do Slaného. Medzitým, čo čakal na RTG snímky a výsledky vyšetrení, sme si opäť volali. Michal mi líčil stav maličkého zúboženého mačiatka, preto sa ponúkala tiež jedna z variantov možností, že necháme úbožiačkou uspať, ako sa okrem iného zmienil sám pán veterinár. Michal však tiež dodal, že čistý pohľad mačiatka akoby hovoril, že chce žiť. Naozaj som sa potom doma presvedčila, že má mačiatko úplne jasný a čistý pohľad, ale aj veľmi vydesený. Bol to krásne a výrazne vyfarbený hrdzavý mačacie chlapček, ale predovšetkým bol naozaj statočný. Pomenovali sme ho Lvíček. Od prvého okamihu bolo totiž zrejmé, že ide o veľkého bojovníka.

Levíček mal obrovský zápal v podbrušku. V okolí zlomeniny panvy mal navyše aj hnisavé a zápalové ložiská. Pri prvom ošetrení z kocúrika vytieklo hnisu o veľkosti päste ženskej ruky. Navyše mal trieštivú zlomeninu panvy, odhnité koniec chvosta a odhnité kus ušká. Jedno zadné labka nereagovala na dotyk vôbec, druhá veľmi zle. V prvých dňoch sme sa domnievali, že jedna tlapičky zrejme zostane nadobro chromá. Kloubek na viac postihnuté tlapičce bol totiž aj s kusom panvice veľmi nešikovne skrížený a zarazený dovnútra telíčka. Po RTG vyšetrení sa zistilo, že bol Levík s najväčšou pravdepodobnosťou poriadne nakopnutie, možno poranený psom. Mnohopočetná zranenia totiž vôbec nezodpovedala úrazu, ktorý by spôsobil náraz automobilu.

Začalo martýrium. Najskôr sa musel Levíček pobiť sa zápalom. Kocúrika sme museli zbaviť hnisavých ložísk, až následne mohla byť vykonaná komplikovaná operácia, odstránenie uhnilého chvostíku a ošetrenie ušká. Dlhšiu dobu za sebou Levíček ťahal zadnú tlapičky. Prvé dni sa vylučoval pod seba, pretože sa nedoplazil ani k záchode. Ďalšie dni už záchod navštívil, ale problém nastal s obyčajným stelivom, ktoré sme používali. Lepilo sa mu totiž na rany a spôsobovalo mu tak značné ťažkosti. Bolo nutné začať používať stelivo silikónové, ktoré je však veľmi drahé. Ihneď po zverejnení správy o tom, že Levíček musia používať jedine silikón, nám bola zaslaná celá krabice špeciálneho podstielky od pani Bartošovej, ktorá si nakoniec levíka tiež virtuálne adoptovala. Ďalších niekoľko vriec podstielky levíka priniesli ľudia, ktorí nás jazdili navštevovať na účely prehliadky nášho útulku.

Levíka bolo nutné pred operáciou niekoľkokrát denne čistiť rany. Tohto špecifického a nepríjemného úlohy sa ujal Michal. Keby sme rany nečistili pravidelne doma, museli by sme dochádzať denne na veterinárnu kliniku. Pre nás však bolo prijateľnejšie variantom využiť domáceho prostredia bez toho, aby sme museli levíka denne stresovať návštevami na klinike. Hnisajúce rany bolo nutné čistiť a nárezom v koži popúšťať hnis is krvou z pod kože von. Potom bolo nutné ranu dezinfikovať. Táto nepríjemná záležitosť trvala niekoľko dlhých týždňov. Ďalšie hnisavé ložisko bolo nájdených na chvostíka. Celá situácia by sa dala zhodnotiť ako veľmi žalostná. Po celú dobu bol Levíček ubytovaný v karanténnej klietke. Prišiel deň D a Levíček prekonal očakávanú operáciu. Rany sa krásne hojili a postupom času sa kocúrik dával dokopy. Treba poznamenať, že už po prebudení z narkózy začal chodiť. Bohužiaľ, nasledujúci deň Levíček za sebou ťahal zadnú tlapičky, hovorili sme si, že zostane zrejme postihnutá. Nasledovali opäť kontroly u pána veterinára, ale nakoniec sa všetko v dobré obrátilo. Levíček naozaj začal behať po všetkých štyroch.

Po všetkých prekonaných patálie sme ho zaradili do skupiny mačičiek k postihnutej Agátce, zaslúžilých mamičke Lentilce a mnohých koťátkům. Hendikepovaný Levíček sa upol k adoptívny mačacie mame Lentilce. Kam išla Lentilka, tam išiel tiež Lvíček. Nutné dodať, že Lentilka moc chodiace nebola, skôr išlo o mačičku večne odpočívajúci, a preto Lvíček odpočíval spolu s lentilky a nanajvýš sa mačičky presunuli o pár metrov ďalej. Vrcholom aktivity mačičky Lentilky totiž bolo, keď vyskočila na stolík, sedela vedľa televízie a pozerala.

Čas plynul a Levíček sa stále zdržiaval v blízkosti trojfarebnej zaslúžilých mačacie mamičky Lentilky. Aktivita Lentilky sa postupom času stupňovala a mohli sme tak vidieť lentilky a levíka, ako sa medzi sebou z legrace perú a zápasí, ako si hrajú, spolu papajú i dovádza. Je moc krásne cítiť a na vlastné oči vidieť, ako sa zo schúlené kôpky nešťastia stáva pomaly a iste krásny veľký a zdravý kocúrik. Levíček vyrastie naozaj vo veľkého krásavca, o tom niet žiadnych pochýb. Čo na tom, že kocúrikovi chýba kus chvosta a má len časť jedného uška? Veď mačička Sachmet, ktorú sme nedávno umiestnili, tá nemala jedno uško vôbec ak tomu zle videla. Napriek tomu všetko si ju odviezla úžasná panička, ktorá ju má veľmi rada as láskou sa o ňu stará.

A ako sa má Levíček práve teraz?

Býva u nás v spálni, spinká v posteli a hrá sa s mačiatkami a niekedy tiež s dorastajúca postihnutú mačičkou Agátka. Najradšej má mrňavého mourovaného kocúrika hrášku s bielymi ponožkami. S hráškom najviac dovádza a vyčíňa. Hrášok je oproti levíka naozaj malinké bábätko, a tak ho Lvíček veľmi šetrí, dokonca ho občas nechá v súboji vyhrať, potom v objatí zaspávajú. Na dotyk je Levíček ešte málinko zdržanlivejší a občas ucukne, ale niet sa čo diviť, po všetkých prekonaných patálie. Čoskoro z kocúrika bude prvotriednej maznáčik. Levíček je vďačný za každé pohladenie a plnú mištičku granuliek. Má tiež svoje spôsoby. Veľmi smiešne pôsobí jeho hra a zároveň súčasť levíka samotného tzv. "Pacičkovaná". Všetko si testuje pacičky, najskôr všetko poklepať a preveriť niekoľkých plácanečky, až potom dôverovať.

Tu nájdete fotogalérii kocúrika levíkom:

http://srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Lvicek/

Chceli by sme týmto poďakovať všetkým darcom, ktorí sa finančne podieľali na Lvíčkově operáciu, peniažky ostali tiež na pooperačnú starostlivosť a očkovanie.

Levíka hľadáme nový a trvalý domov. Domov u pánov, ktorým nebude vadiť, že je hendikepovaný. Hendikepovaný len preto, že nemá kúsok uška a kúsok chvostíka. Na druhú stranu tak nádherného zrzecka, aby jeden pohledal. Levíček je naozaj krásne vyfarbený, veľmi výrazne hrdzavý a vyzerá ako skutočný "Lvíček", ako už sa o ňom nejeden návštevník nášho útulku zmienil.

Čo myslíte, usmeje sa tiež na levíka šťastie v podobe nového domova? My by sme si to moc a moc priali.

Za srdiečkové mačičky,

Kristýna Kacálková

www.kocky-utulek.cz

www.srdcemprokocky.cz