Sú psy, ktorí sa držia svojho človeka tak veľmi, že ho človek skoro nikde nemá samotného. Ide do kuchyne, pes ide za ním. Presunie sa na gauč a pes si ľahne vedľa neho. A keď si chce na chvíľu odskočiť, zrazu počuje za sebou pazúriky na podlahe.
V rodine pritom môže byť niekoľko ľudí. Všetci psa kŕmia, niekto s ním chodí von, ďalší sa s ním hrá, ale pes sa rovnako najčastejšie drží jedného konkrétneho človeka.
Naozaj si psy vyberajú svojho obľúbenca, alebo za tým stoja niečo iné?

Výskumy ukazujú, že si psy dokážu vytvoriť silnú väzbu ku konkrétnemu človeku. V jeho prítomnosti sa môžu cítiť istejšie a jeho blízkosť im môže pomáhať pri poznávaní nových vecí alebo v neznámom prostredí. Nejde teda len o to, kto im nasype granule do misky.
Veľkú úlohu zohráva spoločný život. Prechádzky, hranie, bežná starostlivosť, ale aj to, ako sa človek ku psovi správa, keď práve nič nepotrebuje. Pes si postupne zvyká na konkrétneho človeka, jeho hlas aj každodenné návyky.
Nemusí to pritom byť ten, kto sa mu venuje od rána do večera. Niekedy sa pes drží človeka, ktorý naňho tak nehovorí, stále ho nevolá a necháva ho v kľude odpočívať. Zatiaľ čo ostatní sa ho snažia nalákať na maznanie, on si sám príde ľahnúť vedľa niekoho, kto ho nechá byť.
A práve preto sa niekedy môže stať, že si človek myslí, ako veľmi sa psovi venuje, ale pes si aj tak najradšej ľahne k niekomu inému.
Keď chce pes spať, môže si vybrať miesto, kde má pokoj. Pokiaľ sa ale opakovane chodí ukladať k jednému človeku, vyhľadáva jeho blízkosť alebo sa za ním presúva z miestnosti do miestnosti, môže to byť známka ich silného vzťahu.
Podobne sa môže správať, keď sa niečoho zľakne alebo sa ocitne v novom prostredí. Niektorí psi sa v takej chvíli obracajú na svojho človeka a hľadajú u neho oporu. Ostatne aj výskumy zaoberajúce sa väzbou medzi psami a ich majiteľmi ukazujú, že prítomnosť známeho človeka môže ovplyvniť, ako sa pes v určitej situácii správa.
Samotné chodenie za človekom ale ešte nič definitívne nedokazuje. Niektorí psi skrátka radi sledujú, čo sa okolo nich deje, a nechcú prísť o žiadnu zaujímavú udalosť. Zvlášť keď sa v kuchyni niečo pripravuje.
Toto môže byť pre niekoho trochu nepríjemné zistenie. Človek vstáva ráno kvôli venčeniu, kupuje krmivo, rieši veterinára a trávi so psom veľa času. A potom príde niekto ďalší, sadne si na gauč a pes sa k nemu okamžite pritúli.
Neznamená to automaticky, že má psa radšej ako vy.
Vzťah psa k človeku nevzniká len podľa toho, kto mu dáva jedlo alebo kto s ním trávi najviac hodín. Záleží aj na tom, ako spolu vychádzajú a ako sa pes v jeho prítomnosti cíti. Niekto je pre neho parťák na hranie, iný človek mu poskytuje pokoj a ďalšieho vyhľadáva hlavne pri prechádzkach.
Navyše sa môže stať, že pes reaguje na každého člena rodiny trochu inak. U jedného vyvádza radosťou, keď príde domov, zatiaľ čo u druhého sa len zdvihne z pelechu a ide ho pozdraviť. Z toho sa ale nedá jednoducho určiť, koho má najradšej.
Pes, ktorý nás nasleduje po byte, nemusí mať žiadny problém. Niektorí psi sú veľmi kontaktní a spoločnosť svojho človeka vyhľadávajú častejšie ako iní.
Dôležité je, ako sa správa, keď s nami práve byť nemôže.
Pokiaľ si v inej miestnosti v pokoji ľahne alebo zvládne zostať doma sám, je to niečo iné ako situácia, kedy pri každom odchode prepadá panike, dlho šteká, ničí dvere alebo sa zúfalo snaží dostať von. Také prejavy môžu súvisieť so separačnou úzkosťou a je dobré ich riešiť s veterinárom alebo odborníkom na správanie psov.
Samotná silná väzba na človeka teda nie je problém. Problém nastáva vo chvíli, keď pes kvôli odlúčeniu nedokáže fungovať v pokoji.
Áno, vzťahy sa môžu počas života meniť. Keď sa zmení režim domácnosti, niekto začne so psom tráviť viac času alebo sa spoločne pustí do nových aktivít, môže sa zmeniť aj to, koho pes najčastejšie vyhľadáva.
Neznamená to, že by na predchádzajúceho človeka zabudol alebo ho prestal mať rád. Len sa zmenili okolnosti ich spoločného života.
A niekedy sa nestane vôbec nič zvláštne. Pes skrátka ďalej spí u jedného človeka, chodí za ním po byte a pri prechádzke sa pravidelne obzerá, či ide stále s ním.
Takže áno, pes môže mať v rodine človeka, ku ktorému má zvlášť silnú väzbu. Nemusí to ale znamenať, že ostatných členov rodiny nemá rád. A už vôbec nie je potrebné z toho robiť súťaž, kto je u psa na prvom mieste.
Možno si len všimnete, že zatiaľ čo všetci ostatní už dávno sedia pri televízii, pes si zase ľahol vedľa toho jedného človeka. A keď sa zdvihne pre niečo do kuchyne, za chvíľu sa zdvihne aj pes.