Mačacie povodňovej SOS - MESIAC POTOM

aneb druhá šanca pre Plaváčikovi?

(Pozn. Pokračovanie Mokrá mačka, smutná mačka)

Od "veľkej vody" v našom depozitu (Felix Grey) uplynulo viac ako mesiac.

Preto sa pokúsime priniesť aktuálne informácie o súčasnej situácii.

Ale predovšetkým chceme touto cestou poďakovať všetkým, ktorí nezostali a nezostávajú k osudom potrebných ľahostajní.

Pre tých, ktorí naše Mačací povodňovej SOS nečítali, pretože napríklad práve museli riešiť podobné (alebo úplne iné) záležitosti, si dovolím pridať odkaz, čo sa vlastne udialo: http://www.felinogrey.estranky.cz/clanky/nezarazene/mokra -kocka_-smutna-kocka

Ideme tak nejako ďalej - priznávam, ide to pomalšie, než sme čakali.

Bezprostredne potom, v deň D, kedy voda ukázala čo vie, sme si ďalšie cestou istí neboli. Prírodné živly si jednoducho nevyberajú a postihujú aj zariadenia, ktoré pomáhajú. Nešťastie tak nechodí len po horách, ale aj po mačkách.

Po technickej stránke sa ako-tak fungovať dá. Elektrické rozvody sú síce doteraz funkčné iba čiastočne, pretože ako je známe, voda sa s elektrinou príliš nepriateľmi, teda podmáčané steny pri karantény, nefunkčné čerpacie zariadenia u jímok a podobné prevádzkové záležitosti všetko nepríjemne komplikujú a tento stav sa odráža predovšetkým na situáciu typu "kam s nimi "aneb ako ubytovať mačacie rodinky samostatne a pritom sa vojsť v rámci možností. Keďže sa tento rok urodilo, čo sa novorodencov týka, je to celkom oriešok. Samozrejme, je to opäť "iba" o financiách ao prioritách - kŕmenie, lieky a veterinárnej starostlivosti musí mať a má vždy prednosť.

Príslušný magistrát fakt, že sme sa ujali povodňových najdúcha z danej lokality, hoci by vzniknutú situáciu mal podľa zákona riešiť on, samozrejme úplne ignoruje, rovnako tak ľahostajný ich k výdavkom za starostlivosť a liečbu, taktiež neuhradené faktúry za veterinárnu pomoc považuje za čosi, čo sa ho netýka. Teda, nič nové pod slnkom. Ale že mačacie mrňatá a ich mamy potrebujú pomoc okamžitú, na to páni úradníci predsa nikdy nehľadí.

Je predsa polstrovaná stolička do pohodlných zadnice hreje za sucha i dažďa.

S blížiacim sa koncom prázdnin sa útulky opäť začínajú plniť radom nechcených štvornožcov. Nejeden letné darček tak skončí v útulku a zo zvieracieho priateľa sa razom stáva opuštěnec. Ľudská zodpovednosť často dohasína spolu s letnými slnečnými lúčmi.

Na povrch tak vyplávajú otázky a odpovede nútiace k zamysleniu.

Na "útulkové" téma sa nezriedka diskutuje a vždy sa nájdu ako priaznivci aj odporcovia. A rieši sa, či skutočne mačky potrebujú k životu priestranné oddelené voliéry, či vôbec potrebujú na zimu vnútornej zateplené "apartmáne", či každoročné vakcinácia nie je prehnaná, keďže sa hovorí, že vakcinácia u dospelej mačky vydržia dlhé roky, netreba ju teda opakovane aplikovať, vedú sa plamenné debaty o tom, kedy ešte dať životu šancu a keď už je na mieste zvoliť milosrdnú eutanázii. V teréne sú argumenty často zemitejšia, nemožno zabudnúť na otázku: "A prečo tie mačky vlastne kŕmite, veď si predsa nachytajú myši?" A podobné perly. O nezodpovednom prístupe ku kastracím a argumentom typu "nech si príroda poradí, mačka má predsa deväť životov" ani nehovoriac.

Paradox je, že mnohí nezasvetených podobná moudra údajne počuli v útulku X, pani z útulku Y im povedala to, inde zase ono, tak prečo teda, keď to inde stačí, prečo my s tým vlastne robíme také ciráty?

K čomu potrebujú mačky niekoľko oddelených voliér, či nie je pre útulkové mačky taká samostatná voliéra zodpovedajúce adekvátnemu počtu mačiek zbytočný luxus, veď predsa tam a tam ich majú doma v malej garsónke oveľa viac a žijú!

Informácie na spôsob "jedna pani povedala" tak dokážu napáchať poriadny chaos.

Že nemožno mačky z rôznych lokalít okamžite ubytovať pospolu?

Že sú v ohrození možnými virózami, infekciami a mutáciami vírusov?
Ale kdepááák - tam a tam je to predsa normálne, jednoducho mačky sú mačky, tak nech sú spolu! Mali sme tú česť zhliadnuť vonkajší voliéru v nemenovanom útulku - áno, bola vcelku priestranná. V nej však žila pekne pospolu viac než stovka mačiek. Jednej tieklo z očí, druhá mala hnačku, tretí ... Pravda, mnoho ich bolo zatiaľ určite zdravých, zrejme aj dostatočne zocelených.

Chudá mačiatka sa tu chúlila k sebe, dospelé mačky taktiež, kdeže oddelené ubikácie pre jednotlivé vrhy. Rodinná idylka, pripomínajúce mačacie hippies.

Mačka, ako je známe, je tvor spoločenský, družný a prítulný. Ale hovorte vírusom, že nie sú v rodinke žiaduce! Na druhú stranu, ak podobné tvrdenia počuje neznalá, hoci kočkomilná verejnosť z úst povolaných, teda útulkových, nemá dôvod im neveriť. Obráti sa na útulok, útulok poradia. Pomôže. Útulok vie, ako na to. Má to predsa v popise práce, ctí svoje poslanie. Verejnosť útulku uverí.

Keď potom útulok ubytuje väčšie ako malé množstvo mačiek na priestore menšom než malom, je to v poriadku, povie si kočkomilná verejnosť. Útulok je predsa od toho. Útulok vie, čo robí. A malér je na svete.

Pomoc mačkám nespočíva v tom, vychytať ulica, združiť desiatky mačiek do stiesneného prostredia a potom ich bezhlavo umiestňovať do nových domovov, len aby vyšla štatistika. Poskytovaná starostlivosť potrebným by mala byť postavená skôr na kvalite, než na kvantite za každú cenu. Každá mačka má svoju individualitu a dušu, hoci nie každý tento uhol pohľadu pojíma. Celý svet spasiť nemožno. Ale dokázať si to priznať je predsa len tiež celkom drina.

Ešte stále žiaľ existuje pohľad zvonku aneb delenie mačiek na "útulkové" a "normálne". Útulkovým mačkám stačí, čo je práve k mání, čo kto dá. Útulkové majú byť rady, že vôbec niečo zostane a vziať zavděk najlacnejším krmivom z marketu, napríklad aj po expirácii. Normálnym sa kupujú prémiová krmiva, kozmetika a hovorí sa im: "Nehnevaj, alebo ťa dám do útulku".

Našťastie existujú aj majitelia mačiek, ktorí by za ne dýchali a je im úplne jedno, akú má ich mačka farbu srsti, tvar nosa, dĺžku fúzača či veľkosť uší, jednoducho ju bezhranične milujú a prijali ju za člena rodiny. Väčšinou si je taká mačka našla sama a oni sa jej ujali, prípadne majú práve najdúcha z útulku či "dar od susedov", obrazne povedané. Takých si vážim, tým ďakujem.

Keď držíte v ruke ani nie polkilového tvora, uvedomíte si vlastnú silu, ale zároveň aj skutočnosť, ako ste bezmocní, hoci toľko chcete pomôcť. Veľakrát však môžete len dúfať, že práve on, či skôr aj on bude tým vyvoleným, ktorému osud dopraje dlhé spokojná mačacie leta. Teda dúfate a pritom musíte urobiť maximum, čo dokážete, aby vám tá ľudská sila vôbec k niečomu bola.

Na strane jednej likvidujeme povodňovej škody, riešime straty a výdavky, strachuje sa o tie malé chlpaté bytôstky, hľadáme kadiaľ kam, a to všetko "LEN" kvôli záchrane mačacích životov. Prebdenej noci, nervy na pochode a zásadné osobné dilemu nepočítajúc, cieľ je jasne daný.

Na druhej strane náhodne vypočutý rozhovor v miestnej samoobsluhe.

Stručne povedané, susedovie mačka naraz a ničoho nič (!) Porodila mačiatka, ktorá ako rastú, behajú všade, teda aj dotknutým do záhrady, kde hľadajú potravu.

A pretože to dotknuté silne obťažuje, budú im musieť primiešať niečo do žrádla, aby tá háveď vychcípala (doslovná citácia).

V tú chvíľou opäť naplno pocítite tú starú známu bezmocnosť voči "ľudskej sile", hlúposti a krutosti.

Ale späť k Plaváčkům, narodenému za povodní.

Keďže už gravidné mačky "na spadnutie" sme sa ujali v kritickom povodňovej čase, kedy o suché miesto vonku mačka hneď tak nezavadila, bolo nám vcelku jasné, že plaváčkovia nebudú úplne fit. Šesť chlpatých miniaturek sa však dralo na svet s vervou a čoskoro im bude už 6 týždňov.

Prežili všetci. Avšak, ich štart do života nebol a nie je ľahká. Hoci liečime bežné následky vidieckeho života ako je nádcha a hnisavé zápaly očí, mrňatá sú vcelku aktívne, hravá a sama bašta. Teda stále usilovne dúfame a robíme maximum.

Jeden drobček mal však smolu - vírus sa dostal do oka tak nešťastne, že o oko prišiel. Zapeklitá situácia - máte pred sebou hravé aktívny mačiatko, na ktorom jednoznačne vidíte chuť do života. Namiesto oka má však ohromnú hnisavú tvrdú hrču, teda zároveň vidíte, že je zle.

Hoci zápal vyzeral skutočne viac ako desivo, pacient javil záujem o okolitý svet, pristúpili sme teda na operačné riešenie a návrh ďalšej liečby. Malý Žiži (áno, meno je skutočne odvodené od Jána Žižku) tak dostal druhú šancu.

Avšak prísť o oko v piatich týždňoch, to už je poriadna smola a tak sme rozhodnutí bojovať. Napriek tomu - názory a postoje sa aj tu rôzni. Okamžite uspať, čo s jednookým mačiatkom? Liečba predsa nebude zadarmo! Oplatí sa vám to? Kto bude chcieť jednooké mačiatko, keď sú útulky plné krásnych a zdravých? Ak to prežije, bude celý život mrzák! A prečo si vlastne takto pridávate starosti, máte ich snáď málo? Je to tak prosté, rozhodovať od stola! Máme na to vôbec právo? Je skutočne jednooké mačiatko natoľko menejcenné, že si nezaslúži žiť? Je tento svet skutočne len pre silné, zdravé a krásne jedinca? Každý svoju odpoveď určite pozná ...

Taktiež každým dňom očakávame pôrod tretej čiernej povodňovej bezdomovkyňa, ktorá sa u nás postupne stabilizovala. A zase budeme tŕpnuť hrôzou a dúfať, že bude lepšie.

Pripájam autentickej fotky Plaváčikovi. Ospravedlnenie, ak niekomu prídu drastické, ale aj toto je realita.

Viacmenej to najhoršie je ale už snáď za nami, teda tieto zábery považujeme takmer za to najmiernejšie, čím tie chudinky chlpaté prešli.

Rozdávať mačacie šanca je predsa naše poslanie.

Bez vašej pomoci by sme však nezmohli nič.

Ale kým budeme na tomto svete stretávať aj tých, ktorí by pre mačacie šťastie išli sveta kraj, máme azda šancu my všetci ...

Majka Šrámková,

dobrovoľník FELIX GREY os