mačacie sluch

Pre mačku, ako nočné šelmu, je jemne naladený sluch veľmi dôležitý. Od ľudského sluchu sa líšia predovšetkým vnímaním tónov vyššie frekvencie, ktoré človek nepočuje.

Mačka je pohotový lovec, ktorý v okamihu, keď počuje korisť, je s nastraženými ušami pripravený vyraziť. K "nastraženie" používa približne 20 malých svalov, ktoré ovládajú vonkajšiu časť ucha - boltec. V porovnaní s človekom dokáže tiež oveľa lepšie rozlíšiť, odkiaľ zvuk prichádza.

tichá domácnosť

Mačky priamo zbožňujú ticho. Hlasná hudba, kričiaci deti, štekajúci pes alebo jazda autom je jednoducho obťažujú. Ak majú možnosť, radšej sa hlasných zvukov stráni. Síce sa do istej miery dokážu prispôsobiť, ale poskytnete ak im blahodarné ticho, veľmi to ocenia.

Všimnite si, že zvuky vnímajú takmer 24 hodín denne. Keď ich budete chvíľu pozorovať, zistíte, že akonáhle sa ozve nejaký zvuk, zbystrí a uši sa okamžite otočí tým smerom. Keďže je pre nich oveľa jednoduchšie zistiť zdroj zvuku v stoji, ako v pohybe, často znehybní v jednej polohe a pozorne počúvajú.

trocha anatómie

Na vonkajšom okraji ušnice sa nachádza sploštená kožné vrecko, tzv. Burza, ktorá umožňuje pohyb a ohýbanie ucha, takisto dokáže tlmiť zvuky, ktoré vychádzajú z priestoru za hlavou.

Dráha zvuku: Z ušníc je zvuk vedený k ušnému bubienku, kde vibruje proti malým kostičkám v strednom uchu. Tu vibrácie zosilňujú a prenášajú sa ďalej k ďalšiemu bubienku pri päte slimáky vo vnútornom uchu, ktorý je naplnený tekutinou. Vibrácie sú rozpoznané vlasovými bunkami v stenách slimáky.

Možno ste nevedeli, že mačky majú obdivuhodnú funkčné horná hranica vypočutie 60 kHz, čo je podstatne viac, než je funkčný horná hranica psov (15-20 kHz) a vďaka tomu dokážu zaregistrovať aj veľmi vysoké piskľavé zvuky, ktoré vydávajú hlodavce (20-50 kHz).

hluchota

Medzi bielymi a najmä modrookým (niekedy aj oranžookými) mačkami sa občas vyskytujú hluchí jedinci (môžu nepočuť len na jedno ucho, alebo na obe). Avšak nemusíte mať strach, nie je pravda, že by boli hluchí všetci bieli jedinci s modrými očami. Je zrejmé, že chovatelia nechcú tento hendikep medzi populáciou čistokrvných mačiek rozširovať, zaviedlo sa preto povinné audiometrické testovanie. Hluché mačky sa ani nemôžu zúčastniť výstav a odchovávať mačiatka s preukazom pôvodu. Hoci nie je hluchota u bytových mačiek zďaleka tak veľký problém ako napríklad u psov, rovnako je potrebné zaviesť určité bezpečnostné opatrenia. Všeobecne je absencia sluchu nevýhodná pri výchove mláďat a nebezpečná pri voľnom pohybe vonku. Hluchá mačka sa tiež oveľa ľahšie vyľaká a je kvôli tomu často psychicky labilnejší. Preto sa k takto hendikepovanému zvieraťu približujte spredu, aby vás videlo. Vyvarujte sa rýchlych dotykov či neďalekého uchopenie zozadu. Zhoršený sluch je spájaný aj so starobou, je to dané zmenami v ušnom aparátu. Postupné ubúdanie sluchu je nezvratné, k starej mačke sa preto správajte ohľaduplne.

rovnováha

Vo vnútornom uchu mačky je uložené tiež rovnovážnej ústrojenstva, konkrétne vestibulárny sústava, čo je skupina troch polkruhových kanálikov naplnených tekutinou, ktorá zostáva vďaka zotrvačnosti v rovnakej polohe, aj keď sa mačka rôzne otáča či krúti. V tejto tekutine plávajú drobné vápenaté čiastočky, ktoré sa pri pohybe hlavy presúvajú a informujú mozog o polohe. Preto sa mačka dokáže tak rýchlo orientovať a pri páde sa prevrátiť tak, aby dopadla na všetky štyri. Táto schopnosť bohužiaľ zlyháva, ak ide o pád z malej výšky, kedy sa nestihne otočiť, alebo naopak z veľkej výšky, kedy nestačí nohami odpružiť veľký náraz a často potom dôjde k zraneniu. Na tomto mieste je preto vhodné pripomenúť, že okná alebo balkón by ste mali vždy zabezpečiť tak, aby nemohlo dôjsť k pádu a následnému zraneniu.

Pozrite: 100 spôsobov ako rozumieť vašej mačke, Roger Tabor, Mladá fronta

Chov Mačiek, Marie Říhová, Grada, 2007

Foto: David Hák