Alebo ako to u nás v útulku vlastne chodí
"Čože, to už zase zvoní budík?" Budíček - vstávať a obliekať sa! Hlavne pozerať pod nohy, nech nepřišlápnu nejaké mačiatko. Je sobota a vstávam medzi 4-5 hodinou rannou ...
Úplne prvá cesta vedie ku mačičkám chorým, po operáciách, či nejakým spôsobom hendikepovaným. Neskôr bežím nakŕmiť psov. Po aplikácii liekov a zistenie stavu na maródke sa vrhám na hromadný upratovanie záchodov. Niekde je potrebné zbaviť ho len nádielky, inde ho musím vyčistiť kompletne celý. Snažíme sa, aby stelivo nebolo v záchodoch dlhšie ako 3-4 dni, aby sme tak eliminovali únik zápachu, ale tiež preto, aby mačičky nechodili mimo toaletu. Mačky sú totiž tvory od prírody natoľko čistotné, že je plný či "už niekoľkokrát navštívený" záchod veľmi odpudzuje, a tak pri nedostatočnom udržiavaní nie je bobek mimo misu žiadnou výnimkou. Je teda nutné sa stále otáčať, aby bola spokojnosť pánov a zvieratiek obojstranná. Mesačne spotrebujeme zhruba tonu podstielky .
Ak je už obehnutí koliesko v hlavnej budove, vo výbehoch aj v priestoroch mimo budovu, potom nastupuje čistenie mištičiek s vodou a dosypávanie kŕmenie. Jeden 15kg vrece granuliek u nás nevydrží dlhšie ako dva dni, a preto je potrebné kontrolovať, či už sú mištičky patrične "vyluxovanie", a tým pádom je teda potrebné dosypať je novým papanie, aby naše zverenkyne nestrádal.
Michal sa prebúdza medzi 6-7 hodinou rannou a vysáva úplne celý dom vrátane izby mimo budovu. Ak je vyluxovanie prízemí hlavnej budovy, nastupujem ja, tentoraz ozbrojená zmetákom, handrou a občas tiež obťažené mačkou na ramene. Som pripravená vytrieť kuchyňu, kúpeľňu a predsieň. Michal podáva lieky mačkám, na ktoré si netrúfam, a kde je nutný rázny zákrok. Tieto ťažkosti nie sú spojené len s "plašánky", ale napríklad aj s protivnú starou mačičkou Ťapinkou, ktorá sa s nami pri aplikácii liekov zubami nechtami perie, až chĺpky lietajú. Mačičky moc dobre vycíti, keď im dáte šancu a ustúpite, s týmto problémom zatiaľ stále bojujem.
Medzi prácou zajedá potravu či si dáme pauzu a občas tiež v pokoji raňajkujeme, obedujeme a večeriame.
Michal sa následne chystá na dopoludňajšie návštevu veterinára, spravidla s mnohými zvieratkami. Na veterine sa zdrží jednu až tri hodiny podľa návštevnosti, ale tiež podľa závažnosti problémov našich mačičiek (očkovanie, kastrácia, operácie, pooperačné kontroly ...).
Návštevy
Za Michalová neprítomnosti prijímam prvej návštevy, ktoré k nám dochádza v priebehu celého dňa. Niektoré si jazdí pre mačičky, ďalšie je priváža, ale hlavné návštevnosť je za účelom prehliadky útulku. Či už sa jedná o pánov virtuálne adoptovaných mačičiek, alebo rodiny s deťmi, ktoré si chcú pozrieť, ako si žijú naše zverenkyne. Najúžasnejší zážitky máme práve z návštev detí. V lete žiadali malí chlapčenskú svojich rodičov, či by si u nás mohli postaviť stan a prespať medzi zvieratkami. Mamička nechcela k tejto akcii súhlasiť, preto chalani upustili od stanu a vraj si vystačí len so spacáky. S úsmevom sme počúvali: "Úúúú mamička, tie mačičky tu ale majú super preliezky, budeme tu spinkať, jo?"
Čo pre nás tieto návštevy znamenajú? Jedná sa o najdôležitejší faktor, na ktorom je postavený celý chod nášho útulku. Bez ľudí a ich pomoci, nie je možná naša ďalšej existencie a starostlivosti o zvieratká ako taká. Účty za veterinu, krmiva a podstielky sa šplhajú do niekoľkých tisícov týždenne a desaťtisícov mesačne, preto nie sme schopní, aj keď sme obaja - ja i Michal - zamestnaní, tieto položky hradiť iba zo svojich výplat. Práca neziskové organizácie, ktorú "OS Srdcom pre mačky" bezpochyby je, je postavená na prácu, harmóniu a súhre skupiny ľudí, rozhodne táto činnosť nestojí len na nás útulkových opatrovníci. Ak by neexistovali dobrí ľudia ochotní pomáhať opusteným mačičkám dlhodobo či jednorazovo, nebolo by možné starať o tak vysoký počet zvierat. Jeden poskytne opusteným mačičkám azyl, druhý zašle na účet financie, iný pomôže materiálnym darom. Kvapôčka ku kapičce a je tu obrovská sila pomôcť. Všetko so všetkým súvisí. Ide o mozaiku, ktorá do seba zapadá a vďaka ktorej je tiež možné zachraňovať existujúce, ale aj ďalšie opustená zvieratká, ktoré na svoju ďalšiu šancu ešte len čakajú. "Ten robí to a ten zase toto a spoločne toho urobíme moc."
Dôležité a nutné ich do stáleho behu udalostí, radosťou a starostí zakomponovať prácu na záhrade a na domčeku. Zatepľovanie, sekanie záhrady, chystanie drevo na zimu a ďalšie činnosti k chodu domácnosti toľko potrebné.
zamyslenie
Vstávam unavená, Michal určite tiež, ale neprizná to. Dôležité je pozitívne myslenie a vida, po chvíli je únava preč. Keď si budem hovoriť, že nezvládam a je to zlé, potom budem nezvláda a zlé to naozaj bude. Takže, všetko je v poriadku, sme tu predsa preto, aby sme sa o mačičky postarali. Veď je jasné, že za obyčajnú hodinu nestihneme urobiť vôbec nič, ale keď si pomyslíme, že práca ubieha sama pod rukami, potom možno všetko pozvoľna prekonať. Veď na nič nie sme sami, máme za sebou partiu úžasných ľudí a odreagovať sa predsa chodíme do práce, za ktorú nám ešte platí a kde prichádzame na iné myšlienky. Nie je to úžasné? Nie je načo sa sťažovať. Život ide ďalej, je krátky, a preto je potrebné za sebou zanechať dôležitú správu nášho poslania tak, aby naša cesta nezarastené tŕním, ale vykvitla a bola lemovaná ružami.
A tak ideme ďalej, dvere sa netrhnú, prehliadky pokračujú mnohokrát do neskorého večera. Do toho prijímame telefonické hovory, odpisuje na e-maily a často sa točíme na veterinu ešte v popoludňajších hodinách s ďalšími zvieratkami. K veterinári cestuje ten z nás, kto má v danú chvíľu viac času. Nejaké dohadovanie v tomto smere neexistuje, buď bleskovo zasadnem za volant ja, alebo Michal a ide sa bez rečí. Stačí jeden jediný pohľad a je jasné, že sa problém musí riešiť okamžite. Zažila som dva posledné víkendy po sebe, kedy som popoludní vyrážala na veterinu s návštevou v podobe kamarátky, ktorá si prišla porozprávať o kočičkách.
Medzitým perieme, upratujeme, liečime. Veľakrát tiež volajú ľudia a viní nás z toho, že už nemôžeme ďalšie mačičku prijať. Sme plní, jednoducho naozaj nemôžeme. Veľakrát sa stretávame s názorom: "Veď jedna mačička sa u vás predsa stratí", avšak volajúci zrejme netuší, že sa nejedná len o jednu mačičku, pretože denne volá ďalších x ľudí, ktorí potrebujú zviera tiež ubytovať a navyše, mnohokrát stoja ľudia priamo za našimi bránami s mačičkou v ohrození, preto väčšinou reagujeme podľa súčasnej situácie. A čo viac? Do plného stavu, kde sa mnohokrát točí virózy, nemožno prijímať ďalšie zvieratá, a to nehovorím o vzájomnom mačacím znášanie sa v skupinách a nutné karanténe, to keď nám útulkom zrovna presvištia problém v podobe infekčné choroby. Prípadným ďalším prijatím môžeme s určitosťou ohroziť nová zvieratká, ale aj tá existujúce.
Po celý deň je potrebné tiež pravidelne dopĺňať informácie na web, to aby bola verejnosť informovaná, čo sa u nás práve deje.
Návštevné deň končí, je večer a začína opakujúce sa kolotoč upratovania a liečby, tak ako tomu bolo ráno. Následne je potrebné pracovať na webe, zadávať inzercie na ďalšie weby, prípadne tvoriť články, ale hlavne odpisovať na otázky, ktorými sa plnia e-mailová schránka po celý deň. Väčšina otázok je zodpovedaná, na niektoré rezignujem, na ďalšie nereagujem (to na tie, na ktoré som už raz podala vysvetlenie). Je potrebné si uvedomiť, že je nevyhnutne nutné venovať sa ďalší, v danú chvíľu dôležitejšie, činností.
Soboty i nedele sú si podobné ako vajce vajcu, aj napriek tomu je však každý deň úplne iný a nabitý zážitky a emóciami všetkého druhu. Pracovné dni sú náročnejšie. V tieto dni odchádzame z domu pred 8. hodinou rannou a vraciame sa z práce po 18. hodine popoludní. Na 19. hodinu sa nám hlási prvej návštevy, ale ešte predtým, rovnako tak ako ráno, musíme zvládnuť koliesko upratovania a liečby.
Rada by som touto cestou oznámila dôležitú myšlienku. Ak ste sa dostali až k týmto riadkom, potom vám gratulujem, ale zároveň mám veľkú prosbu. Ak sa k nám objednáte na návštevu a nie je možné sa nakoniec dostaviť, je vhodné (a pre nás veľmi dôležité!) Návštevu odvolať. Tento krok bohužiaľ niektorí z ľudí vôbec nerieši. Namiesto čakania si môžeme (hlavne skrze pracovný týždeň) v kľude vybaviť večerné veterinu a rozvrhnúť prácu iným spôsobom. Veľakrát však čakáme na ohlásenú návštevu, ktorá jednoducho neprichádza a často sa ani neospravedlní, alebo až za pár dní e-mailom či zaslaním SMS. Toľko len na zamyslenie, čo pre nás znamená premárnený čas, veľakrát ide u nás bohužiaľ o život, a preto by sme radi tieto chvíle strávili inak ako čakaním na návštevu, ktorá sa nakoniec nedostaví.
"Čože, to už zase zvoní budík?" Budíček - vstávať a obliekať sa! Hlavne pozerať pod nohy, nech nepřišlápnu nejaké mačiatko. Je nedeľa, vstávam medzi 4-5hod. rannej ...
Za srdiečkové mačičky
Kristýna Kacálková za stále asistencie šestnásťročnej mačičky Ruženky