Mačička Gaia sa spovedá

Som starší mačička, zažila som už všeličo, ale smútok tak obrovský, ako keď zomrie mláďa, už dávno nie. Inak prežívame stratu stráca a inak mačiatka. Bohužiaľ, Kubíček svoj boj o život prehral ...

Rada by som sa preto naposledy rozlúčila s kubickou za nás za všetkých, pretože viem, že tete Kristíne nejde dosť dobre písať. A navyše, ako ju poznám, určite by sa cítila zle, keby nebolo napísané rozlúčka podľa ich predstáv. Ako malichernými záležitosťami sa ľudia dokážu trápiť? To my mačky rozhodne nepoznáme, a preto som sa rozhodla zastať túto rolu a napísať, ako to cítim ja.

Vedela som, že Kubíček nedopadne dobre. Cítila som to tak jasne, ako to môže len stará skúsená mačička cítiť. Nie raz som bola svedkom umierania. A teraz? Stačilo len načúvať hlasu domova - tete, strýkovi, mačičkám, bytostiam viditeľným i hlasom nadprirodzeným a neviditeľným. Kubíček bol zbedačený, chorý, začervená a slabý. Ujo Michal vždy na chlp presne dokáže zhodnotiť zdravotný stav mačičky. Ešte deň pred smrťou hovoril tete, že to Kubíček zvládne, že sa dokonca lepšie, ale nasledujúci deň prišiel zlom ao jeho ďalšom prežitie už aj ujo silne zapochyboval. Pohľad mŕtvych očí, na nič nereagujúce placaté telíčko - to všetko vypovedalo o blížiacom sa nezvratného konci. S tekutým kakáním nakoniec z Kubíčka odchádzala aj sliznice. Bože, bolo to strašné. Teta bola hysterická, obávala sa každé ráno do "zagarážáku" pozrieť. Zmieňovala sa často o nezvyčajne vystúpené chrbtici. Stranou v tú chvíľu išli všetky ostatné mačičky.

Viem úplne presne, čo tete prebiehalo hlavou, keď omývala Kubíčkovi zadoček. Hovorila si v duchu: "Dúfam, že ťa nedostane do rúk nikto, kto by sa o teba dobre nepostaral. Už nikdy nedovolím, aby si sa trápil rovnakým spôsobom, už nikdy nedovolím, aby si sa dostal do rúk niekomu, kto ti nevenuje toľko potrebnú starostlivosť. "Potom tete prebiehalo hlavou, že sa veľakrát o bezmocné starajú spoločne so strýkom Michalom ako dvaja blázni a nechcú, aby sa útulková zvieratka dostávala do nesprávnych rúk. Teda nielen útulková zvieratká. "Našťastie existujú aj ľudia milí, dobrí, normálny," rozjímala aj naďalej teta. Tu je pár fotografií zachytávajúcich Kubíčka po kúpeli: http://srdcemprokocky.rajce.idnes.cz/Kubicek_v_rucniku# . Paradoxne je vidieť na poslednú fotografiu v klietke pohľad mačičky Kazi - možné mamičky umierajúceho Kubíčka.

Niečo by som vám teraz o sebe chcela napísať. Dlhú dobu som prežila vonku, opustená, strhaná životom, špinavá a zbedačenia. Nemala som nikdy na ružiach ustlané. Nikto si nevšímal mojich starostí, nikoho moc nezaujímalo, že som chorá, trpia a trápim sa. Až raz, keď už som na tom bola veľmi zle, prišla pomoc. Všimla si ma milá pani a jej kamarátka, a tak som dostala ďalšiu šancu - šancu žiť. Hovorí sa, ak máte možnosť pochytiť svoju šancu za pačesy, aby ste tak skutočne urobili. Ja som jednou z tých, ktorá to rozhodne urobila. Šancu dostal aj Kubíček, ale bolo už moc neskoro. Tak už to v živote chodí. Každý máme svoj životný príbeh rôzne dlhý, niekomu dohorí sviece života skôr, inému neskôr. Niekto by rád žil a umiera, iný chce umrieť a žije.

Všetci prežívame trable a trápenia. Rovnako tak ani ja nemám každý deň ružový. Občas som mrzutá, na ostatné nepríjemná, veď mám ušká samou krvavú jazvu a strašne to všetko svrbí a bolí. Ušká mám napadnutá podivnú baktérií, ktorá na mne už zanechala peknú spúšť. V laboratóriu sa o baktériu vyjadrili ako o multi-rezistentné, čo znamená, že je v mojom prípade už veľmi odolná a len tak sa jej nezbavím. Oslabená imunita je holt oslabená imunita. Väčšinou som ale mačička maznavá, ležiace, spiace a nijako nepřekážející. Dostala som v živote pár pekných kopancov a nechcem ich už nikdy znova zažiť. Spočiatku to so mnou nebolo vôbec jednoduché, musela som si v útulku zvyknúť na nové prostredie. Dlhú dobu som sa bála svojich mačacích priateľov. Plížila som sa ako temný tieň, aby ma nikto nevidel a neublížil mi. Dlhú dobu som sa schovávala, teraz je to ale iné, zostala som síce obozretná, mám sa stále na pozore, ale už pomaličky naberám stratenú dôveru. Denne som totiž musela vonku bojovať o prežitie, denne som musela zdolávať prekážky, to všetko na mne zanechalo následky. Moc si vážim toho, čo v tejto chvíli mám a moc si želám, aby to nikdy neskončilo.

Spoločne so všetkými svojimi priateľmi z útulku spomínam na čierneho mačacieho chlapca Kubíčka, ktorý toľko šťastia ako my bohužiaľ nemal. Kubíčkovi u nás stále horí sviece s anjelikom, ktorá sa na noc zhasína a cez deň jasne svieti. Tá sviece je čisto biela, rovnako tak ako je biela duša čierneho kocúrika Kubíčka. Kubicka, všetci na teba spomíname, bol si jedným z nás a už navždy zostaneš v našich srdciach a mysliach. Všetci, ktorí v tomto mačacom domčeku žijú aj tí, ktorí sú s nami len virtuálne ... My všetci sme s tebou prežili životný príbeh jedného opusteného kocúrika, ktorý tam kdesi vo vsi sedel na bobku chorý a opustený a všimla si ho hodná pani, ktorá chcela tuze moc zachrániť pomaly uhasínající život.

Pozorujem tetu, má vlhké oči, naše pohľady sa na chvíľu stretli ...

Vaša mačička Gaia

Text: Kristýna Kacálková

OS Srdcom pre mačky

http://kocky-utulek.cz/