Mačka u zubára

Mačky trpia stomatologickými problémami v rovnakej miere ako psy, napriek tomu je starostlivosť o ich zuby venovaná menšia pozornosť. Prístup k nim je iný, pretože spektrum stomatologických ochorení a ich prejavy sa líšia. Nemožno ich vytrénovať k poslušnosti, takže komunikácia a manipulácia s nimi je ťažšie.

Stavba zubov a ústnej dutiny
Mačiatka sa rodia bezzubé, medzi 3. až 6. týždňom veku sa im prereže 26 dočasných zubov. Tie postupne vyzerajú a na ich mieste sa objaví zuby trvalé. K výmene zubov dochádza medzi 11. (rezáky) až 24. (stoličky) týždňom veku. V dospelosti má mačka spolu 30 trvalých zubov. Tvar koruniek aj počet koreňov zodpovedá stavbe psích zubov, mačacie sú však jemnejšie a ostrejšie. Sú tiež krehkejšie. Zuby mačky sú uspôsobené k lovu a usmrteniu živé koristi, na drvenie a rozdrobovanie potravy nie je chrup vybavený. Mačacie čeľuste sú vzhľadom k okrúhlemu tvaru hlavy kratšia a širšia ako psie. Mačka má drsný povrch jazyka, čo spôsobujú tvrdé zrohovatené papily (výbežky).

Vyšetrenie u zubára
Mačka ako stomatologický pacient vyžaduje trpezlivý a precízne prístup veterinára. Na začiatku vyšetrenie je potrebné sledovať mačacie správanie a reakcie. Veterinárne stomatológ monitoruje množstvo a charakter výtokov z ústnej dutiny, nosa a očí, zameriava sa na prípadné opuchy a zdurenie čeľustí. Stomatológ venuje pozornosť aj zmenám na očiach. Vyšetrenie mačky býva náročné au nespolupracujúceho pacienta môže byť aj úplne vylúčené. Pokiaľ mu to mačka dovolí, zdvihne stomatológ mačke pysky a obnaží vonkajšiu plochy zubov a ďasien. Posudzuje tak poškodeniu zubov, množstvo a charakter plaku (zubného povlaku), zápalové zmeny na ďasnách a sliznicu ústnej dutiny, prítomnosť fistúl a novotvarov. Následne roztvorí mačke čeľuste a posudzuje opäť charakter a rozsah zápalových a nádorových zmien či mechanické poškodenie čeľustí a podnebia (fraktúry a rázštepy). Veterinárny lekár preveruje parodontálna sondou hĺbku ďasnového žliabku, ktorá by nemala presiahnuť tri milimetre a hľadá miesta poškodenia parodontálnych tkanív (parodontálne choboty, vrecká). Zubná sondou potom kontroluje povrch vlastného zuba, kde hľadá narušená miesta zubných tkanív.

nespolupracujúci pacient
Čo robiť, keď si mačka nenechá siahnuť do papuľky? Ak mačacie pacient nespolupracuje a jeho aktívna obrana bráni vyšetrenie, stomatológ mačku alebo kocúra uvedie do anestézie (narkózy) a všetky vyšetrenia, alebo ich časť, vykoná na spavosti pacientovi. Klinická vyšetrenie je vhodné doplniť röntgenologickým snímkou, pre ktoré je však anestézia nutná v každom prípade.

Zápaly parodontálnych tkanív u mačiek
Mačky mávajú často zápalové ochorenia parodontálnych tkanív, ktorá sa vyvíja a prejavujú rovnako ako u psa. Uvádza sa, že viac ako 70% mačiek vo veku 20-27 mesiacov má príznaky zápalu ďasien (gingivitis). Takto postihnutá mačka má na povrchu zubných koruniek vrstvu povlaku alebo mineralizovaného plaku (zubného kameňa) a parodontálna tkanivá vykazujú určitý stupeň poškodenia. V prvej fáze zápalového ochorenia parodontu sú znateľné len okrajové zápalové zmeny ďasien, ktoré ďalej prechádzajú v ich nekrózu (odumretie), tvorbu parodontálnych vreciek, stratu čeľustnej kosti a uvoľnenie zuba. Chronický, dlhodobo neriešený zápalu parodontu má vážne dôsledky na mačací organizmus; dochádza k poškodeniu obličiek, pečene, srdca a ciev. Dlhotrvajúci zápal je veľkou záťažou pre imunitný systém. Liečba, rovnako ako u psov, spočíva v nevyhnutnej dentálnej hygiene, dôslednom ošetrenie parodontálnych tkanív a následné pravidelné hygiene.
Popri týchto zápalových zmien sa veterinárny stomatológovia stretávajú u mačiek čoraz častejšie s ťažkými zápaly ďasien a ústnej sliznice (gingivostomatitis - viď foto), ktoré nereagujú na bežnú liečbu. Tieto zápaly sa prejavujú výraznou bolestivosťou, zápachom, slinením. Ústnej sliznice je výrazne zdurená, začervenaná a pri podráždení krváca. Príčiny týchto zápalov nie sú presne vyjasnené a ich liečba je zdĺhavá a nespoľahlivá. Ochorenie kladie vysoké nároky na ústnu hygienu, nezriedka je nutné pacientovi vytrhnúť všetky zuby a dlhodobo podávať protizápalové a imunitu tlmiace lieky.

Ďalšie stomatologická ochorenia u mačiek
Z ochorení zubných tkanív sú pre mačky typické tzv. Odontoklastické resorpčnú lézie (ORL). Toto ochorenie bolo spočiatku zaznamenané iba u mačiek, ale postupne bolo diagnostikovaných aj u iných živočíšnych druhov, vrátane človeka. Jeho príčina nie je presne objasnená. Jeho podstatou je rozpad tvrdých zubných tkanív predovšetkým v oblasti krčku zuba pôsobením buniek telu vlastných - odontoklastů. Ochorenie ORL je veľmi bolestivé a až na výnimočné prípady treba postihnuté zuby vytrhnúť.
Častým nálezom je, podobne ako u psov, fraktúra korunky zuba. Na rozdiel od psov sa u mačiek stretávame takmer výhradne so zlomenými očné zuby. Ak sa zlomenina zuba nerieši, dôjde následkom infekcie k odumretiu zubnej drene. Následne potom infekcia prenikne cez koreňový kanál do parodontálnych tkanív v okolí koreňového hrotu. Vzniká zápalové ložisko, ktoré sa na Rádiografy zobrazí ako prejasnenie kostného tkaniva v okolí hrotu koreňa zuba. U mačiek potom výrazne častejšie než u psov prechádza zápal z koreňového hrotu do spojovkového vaku. Tam sa vytvorí zápal spojiviek, ktorý sa potom veľmi ťažko lieči. Tento priebeh ochorenia je typický predovšetkým pre Krátkolebé mačky.
Z poranenia ústnej dutiny je pre mačky typická fraktúra dolnej čeľuste v spojení oboch vetiev spodnej čeľuste. K tomu sa pridružuje tzv. Traumatický rázštep podnebia - prasklina v strednej línii tvrdého podnebia. Toto zranenie je typické pre pád z výšky a býva často jediným poranením, ktoré si mačka po páde z vyšších poschodí domu odnesie.

Zubná hygiena mačiek
Čistenie zubov je u mačiek oveľa problematickejšie ako u psov. To je dané jednak veľkosťou ústnej dutiny a jednak osobnosťou mačky, ktorá sa veľmi nerada podrobuje nepríjemné manipuláciu. Čistenie zubnou kefkou sa preto stáva u mnohých mačiek problematickú, alebo úplne nemožnú záležitosťou. U týchto jedincov je potom jedinou možnosťou ústnej hygieny použitia pasívnych prostriedkov na čistenie zubov, ako sú špeciálne upravená krmivá so zvýšenou abrazivitou (schopnosťou obrusovanie) a dentálne maškrty, ktoré možno do určitej miery prirovnať ku zvieracím žuvačkám.

Text: MVDr. Tomáš Fichtel Ph.D
odborný asistent so špecializáciou na stomatológiu malých zvierat,
Klinika chorôb psov a mačiek, Veterinárna a farmaceutická univerzita Brno