Mačky vítajú jar

... a ochotne sa lúči s pani Zimou

Mačky, ako je známe, sú stvorenia teplomilné. Preto sa vôbec nehnevá, že už je nezebou labky v mrazivých pľuštiach, že už nemusí smädno olizovať ten nedobrý sneh, že už je netrápi hlad a nemusí pracne hľadať, kde hlavu zložiť. Zvieratá, ktorá bola nútená prežiť zimu v teréne, či už v mestských zákutiach či v premrznuté prírode, vedia svoje. Každé takéto prežitie neľahkého zimného obdobia však znateľne oslabuje organizmus mačiek a zanecháva mnohokrát trvalé následky na ich zdravotnom stave.

Len máloktoré mali to šťastie, že sa dočkali prikrmovanie či prístupu k nezamrznutej vode, prípadne možnosti schovať sa v teplom suchom mieste, odkiaľ je nikto vzápätí nevyženie.

V meste i na vidieku

Pre väčšinu obyvateľov mestských častí je mačka v uliciach v lepšom prípade neviditeľná, v tom horšom sa často stáva terčom útokov - tým pádom stráca zvyšky dôvery v človeka. Na dedinách je pre zmenu mačka natoľko bežným javom, že nikoho z domorodcov ani nenapadne, že v zime si ani tie myši nenachytá. A tým stráca beztak chabý spôsob obživy, hoci práve zima je obdobím, kedy je zvýšený prísun živín nevyhnutný k vytváraniu imunity proti chladu. V zime majú mačky aj väčšie nároky na množstvo a kvalitu potravy - udržiavanie tepla je stojí viac energie. V zime, na mraze, sa im zároveň oveľa horšie behá, pretože vankúšiky na labkách sa vysuší, lúpu sa a bolí.

Mačka nám nemôže oznámiť, čo a kde ju bolí, že je jej zle a čo sa s ňou deje. Má strach z neznámeho, skôr sa bude snažiť nájsť úkryt alebo sa nám bude javiť nepriateľská, čím sa sama vzdáva nádeje na možnú pomoc. Aj túlavé mačacie dobrodruhov trápi zimné počasie. Predovšetkým malé mačiatko či staršie mačka nemá bez pomoci príliš šancí na prežitie. Nie každý, kto nájde premrznuté zviera, sa pokúsi ho aspoň umiestniť do útulku, nieto mu poskytnúť potrebnú pomoc.

Túlavé mačky a jar

Mačky vítajú jar, lenže - s príchodom jari sa prebúdza mačacie ruje a na svet prichádzajú nové a nové "nechtěňátka". Len máloktoré mačiatko narodené vo voľnej prírode sa dožije dospelého veku. Nežiaduceho potomstva mačiek sú plné útulky.

Hovorí sa, že nie je domova bez mačky, pritom však stále pribúda mačiek, ktoré svojou strechu nad hlavou a milujúci pánov nemajú. Mačka môže mať až tri vrhy za rok, každý po piatich až šiestich mačiatkach. Z nechcených mačiatok sa stanú ďalšie túlavé zvieratá, ktoré môžu byť chorá a hladná. Voľne žijú a ďalej sa nekontrolovateľne množia. Bohužiaľ, regulácia nie je možná bez kastrácia. Argument, že kastrácia je neprirodzený zásah, či že je priamo proti prírode, považujeme za úplne nezmyselný. Proti prírode je mačiatka zabíjať alebo nechať osudu pohodené v lese, v smetiaku, v parku, kde ich čaká pomalá smrť hladom, vyčerpaním a zimou. Nevie sa o seba postarať, sú v nebezpečenstve, hrozí im napadnutie iným zvieraťom či človekom. Niekto mačiatka otrávi alebo utopí. Je to strašná smrť. A koho zaujíma, že sa jedná o porušenie zákona na ochranu zvierat? Kde nie je žalobca, nie je aj sudca. Trestať by sa mali nielen tí, ktorí nezákonne usmrtili zviera, ale aj tí, ktorí dopustili, že sa z neho stalo zviera túlavé, opustené, hladné a choré.

nevyhnutná pomoc

Ľudia si síce už uvedomujú pomoc potrebným, ale opustené dieťa vzbudí pozornosť vždy, kdežto týrané či postihnuté zviera je ponechané svojmu osudu a tým vlastne odsúdených na bolestivej smrti o hlade a bolesti. Pre mnohých zvieracie pacientov sme teda posledná nádej. Útulok síce môže žiadať verejnosť o dobrovoľnú pomoc, avšak ťažko možno definovať cenu zachráneného zvieracieho života, keď na druhej strane existuje mnoho nezodpovedných množiteľov, ktorým je ďalší osud narodených zvierat ľahostajný. Umožňovať teda ďalšie rozmnožovanie bezprizorných zvierat marí všetku snahu ochrancov aj prevádzkovateľov útulkov, ktoré sú tak nútené vynakladať čoraz vyššie sumy.

Súkromné útulky na seba vedome a dobrovoľne berú bremeno zodpovednosti človeka voči potrebným, čím zvyšujú morálny kredit spoločnosti. Od tej by sa teda čakalo, že bude k danej problematike pristupovať aktívnejšie. Zatiaľ sa však spoločnosť tvária, že sa jej to netýka a pred problémami zatvára oči. Je potrebné naopak pošúchať zrak, uvedomiť si, že neriešením problémov sa nič nezmení a začať byť aktívny. Zatúlané zvieratá by tiež rada zažila ten spokojný pocit, ako má váš maznáčik.

Text: Aga Grey