Malé mačiatko v novom domove

Mačiatku sa cesta nepáčila. Nevedelo, čo sa deje. Tak pekne mu bolo u mamičky, zrazu je tu potme, počujú hluk, cíti drncání. Škriabe na stenu krabice. "Mňau mňau, pustite ma von. To si trúfate na slabšieho. Sami si vlezte do debničky mňau! "Konečne hukot a drncání ustalo. Ešte chvíľka hojdania. "Mňau, tak už toho nechajte! Nerobí mi to dobre na žalúdok mňau. "

Svet sa s ním prestal hojdať. Koťátko stíchlo. Do debničky vniklo svetlo a mačiatko sa neisto rozhliada okolo seba. Čo teraz? Kde to som? Natiahne krk. Niekto sa nad neho nakloní. "Emi, remienka, neboj sa, poď von, poď." Remienka? To budem asi ja, pomyslelo si mačiatko, ale mamička mi predsa hovorí Vr-Vr-Ninka.

Remienka opatrne našľapuje, ušká nastražená, pozorný pohľad do všetkých strán, opatrný krôčik a ďalšie a zároveň je pripravená na útek. Tu je niečo zaujímavé, zabudne na opatrnosť a zaborí pacičky do kvetináča s trávou. Vezme steblo do papuľky, potiahne, sekne ťapušky. Čo tu máme ďalej? Loptička. Hop, hop, už ťa mám! A tam vzadu je pekná mištička. Čo to cítim? Vôňu svoje obľúbené kapsičky. Mňam mňam. Ani neviem prečo tak hltá, keď sestrička a bračekovia tu nie sú aby mi všetko zjedli pred nosom. Ale tiež by si pochutili. Uf, ani to bruško nemôžem uniesť. Remienka sa ako dlhá, tak široká natiahla na koberci. Pred ďalším prieskumom si trochu zdriemnem.

Už som tu skoro týždeň. Doma už všetko poznám. Musím konečne preskúmať záhradu. Odtiaľ sa nesie toľko zaujímavých zvukov a vôní. To si nenechám ujsť. Som moc zvedavá. Moji ľudia sa mi smejú, že niečo tak zvedavého ešte nevideli. Panička vykukne von a volá na manžela: "Čierna zase preletela!" Remienka ide zistiť kto alebo čo je Čierna. Opatrne sa zakrádajú vysokou trávou a už to vidia. Čierna sliepky preletela plot slepačieho výbehu a teraz sa veselo promenáduje medzi záhony. Tú do niečoho klovne, tu niečo rozhrabe. "Baryk, chyť Čiernu!" Snaživý pes nedočkavo letí za sliepku. Túto hru zbožňuje. Na rozdiel od Čiernej. Tu sa pes dopaluje, načepýří sa a naznačí útok. Pes uskočí, "smeje sa", má radosť z hry. Remienka v úkryte ani nedutá. Baryk má hlavu pri zemi, zadoček vyšpulení, vrtí chvostom, poskakuje, obieha zúriacej sliepku. Čierna sa nevzdáva, rozbehne sa, zamáva krídlami a letí na psa. Baryk ju nakoniec šikovne vmanévruje panečku priamo do cesty, chňápať Josef Čiernu pevne drží. Smik, šmyk. Už má pristrihnuté krídelká a takto potupená pristane medzi ostatnými sliepkami. "Šikovný psík," pochváli Josef Baryk.

To bolo napínavé, pochvaľuje si remienka. Baryk ju pri naháňačke sa sliepkou nevnímal, zato teraz je roztopašnú a ženie sa na remienka. Tá zaprská: "Nebojím sa ťa. Nie som bojazlivejší než sliepky. "A zdrhá k najbližšiemu stromu. Z bezpečnej výšky pozoruje Baryk, ako "tancuje" okolo kmeňa a NAFA. "A seš v koncoch frajer" posmieva sa mu. "Baryk, necháš !!!" okríkne ho prísne panička. "To je naša mačička." Baryk sklopil uši a celý schlípnul. "Radšej si dones misku, dám ti čerstvú vodu." A remienka žasne. Baryk rozumie, čo panička hovorí. Rozbehne sa k svojej búde, vezme do zubov misku so zvyškom vody, tú šikovne vyleje a beží s miskou v zuboch za paničkou. "Moc hodný psík, šikovný," pochváli ho panička a Baryk vrtí chvostom. Nad Baryk remienka žasne. Nielenže rozumie slovám, ale ochotne plní rôzne úlohy. Remienka krúti hlavou. K niečomu takému by sa ona nikdy neznížila. Baryk vie paničke otvoriť dvere, keď má plné ruky, doniesť papuče alebo zvoniaci mobil a vždy nájsť strateného panečku. (V krčme)

Panička ide ku koziemu chlieviku a pustí kozu s kozami von. To je panečku podívaná. Aj Baryk sa to páči. Radostne sa rozbehne za kozou a tá ho rovnako radostne trkne do boku. Bujná kozľatá skáču, TRKA sa navzájom. Dve hlavičky do seba narazia a pretláčajú sa. Je to nerozhodne. Priskočí tretí kozľa a súboj prekazí.

Remienka to všetko nesmierne zaujíma. Chvíľku zvedavo nakukovali do králikárne as jedným králikom si cez pletivo dala pusinku. Zato husi na ňu syčí, nech sa pokoj, alebo ju uštipne. Nemusím mať všetko, hovorí si remienka.

Remienka láka Barykův mávajúce chvost. Ticho sa za ním zakrádajú, ešte jeden drobný krôčik ... a skok ... aj Baryk nadskočí ľaknutím a už sa ženie za tou drzounkou. Po naháňačke sa svorne zvalí do trávy. Remienka ale usúdi, že Barykův kožuch je oveľa príjemnejšie ako tráva a pekne sa do neho zavŕta.

Emince sa v novom domove veľmi páči, stále sa tu niečo zaujímavé deje, Baryk je skvelý parťák a práve sa blíži doba večere. Remienka už mňauká aby snáď panička nezabudla.

Text: Lenka Novotná